Kyselina stearová

1. Vplyv na srdce a cievy

Na rozdiel od palmitovej kyseliny či priemyselných trans-tukov výrazne nezvyšuje LDL cholesterol; v mnohých štúdiách sa jej účinok na lipidy javí ako neutrálny.

Pri primeranom príjme sa hodnotí ako kardiovaskulárne menej riziková než iné nasýtené mastné kyseliny, najmä v kontexte zmiešanej stravy bez nadbytku kalórií.

2. Vplyv na zrážanlivosť a krvný obeh

Niektoré práce naznačili zníženie aktivity koagulačného faktora VII pri vyššom príjme stearovej kyseliny, iné pozorovali mierne zvýšenie fibrinogénu, čo teoreticky môže podporiť zrážanlivosť.
Celkový efekt sa v dostupných prehľadoch hodnotí ako skôr neutrálny; klinický význam miernych zmien koagulačných markerov zostáva nejasný a závisí od celkového kardiovaskulárneho rizika jednotlivca.

3. Pečeň, metabolizmus a dávka

Pri bežných množstvách v strave neboli u zdravých ľudí preukázané jasné toxické účinky; v niektorých modeloch sa spomínajú aj možné antioxidačné či protizápalové efekty v kombinácii s inými lipidmi.
V experimentoch pri vysokých dávkach (najmä in vitro a na bunkových líniách) sa však popisuje indukcia oxidačného stresu, lipotoxické poškodenie buniek a poruchy metabolizmu tukov – tieto podmienky presahujú bežný dietetický príjem.

4. Pôsobenie na kožu a kozmetické využitie

V kozmetike sa stearová kyselina používa ako emulgátor a zahusťovadlo; vytvára stabilné krémové emulzie a správa sa ako bunkový emolient (zmäkčuje a zvlhčuje pokožku).
Pri normálnych koncentráciách v hotových prípravkoch sa považuje za bezpečnú; v čistej alebo vysokej koncentrácii môže u citlivých jedincov vyvolať lokálne podráždenie alebo kontaktnú dermatitídu.

Nasledujúce štúdie ukazujú, ako moderná veda hodnotí úlohu kyseliny stearovej v srdcovo-cievnom systéme, zrážanlivosti, pečeni a starostlivosti o pleť.​

1. Kardiovaskulárne riziko

Vzťah kyseliny stearovej a srdcovo-cievnych ochorení analyzovali predovšetkým porovnávacie štúdie a systémové prehľady. Cieľom bolo zistiť, či kyselina stearová zvyšuje LDL cholesterol rovnako ako iné nasýtené mastné kyseliny.

Kyselina stearová zvyšuje LDL cholesterol menej než kyselina palmitová – najbežnejšia nasýtená mastná kyselina v potravinách. (1) Na základe štúdií je jej kardiovaskulárne riziko bližšie k neutrálnej hodnote, v niektorých prípadoch podobné nenasýteným mastným kyselinám. Organizmus ju čiastočne premieňa na kyselinu olejovú (jednonenasýtená), čo vedie k priaznivejšiemu lipidovému profilu.​

Súčasné dôkazy nezaradzujú kyselinu stearovú medzi rovnako škodlivé nasýtené tuky. Pri rozumnom množstve nepodstatne zvyšuje kardiovaskulárne riziko.​

2. Zrážanlivosť – humánne štúdie

Vplyv kyseliny stearovej na zrážanlivosť je dôležitý, pretože zvýšená zrážanlivosť zvyšuje riziko trombózy a infarktu.

Keď účastníci konzumovali stravu bohatú na kyselinu stearovú, hladina VII. koagulačného faktora (FVIIc) v krvi klesla o 13%. Ako kontrolu použili stravu bohatú na palmitovú kyselinu, ktorá hladinu neznížila, ale vo viacerých prípadoch zvýšila. Vysoká hladina FVII súvisí s tvorbou krvného zrazeniny, preto je jej zníženie teoreticky priaznivé.​

Štúdia potvrdzuje, že kyselina stearová nezvyšuje riziko zrážanlivosti, naopak niektoré faktory priaznivo ovplyvňuje – na rozdiel od iných nasýtených mastných kyselín.​

3. Pečeň, bunkový metabolizmus, zápal

Moderný výskum podrobne skúma, ako kyselina stearová ovplyvňuje bunkový metabolizmus, zápalové procesy a funkciu pečene. Účinky sú dávkovo závislé.

Podľa aktuálneho prehľadu môže nízka až stredná dávka znižovať zápal pečene, inhibovať tvorbu väzivového tkaniva (fibriózu) a zlepšovať funkciu bunkových membrán. (3) Pri vysokých koncentráciách (izolovaná forma) však vyvoláva oxidačný stres, apoptózu a bunkové poškodenie in vitro či v zvieracích modeloch.​

4. Starostlivosť o pleť – dermatologické účinky

Stearová kyselina je jednou z najčastejšie používaných mastných kyselín v kozmetickom priemysle. Vedci skúmajú jej vplyv na pleť a dôvody stability krémov, balzamov či mydiel.

Kyselina stearová podporuje funkciu kožného bariérového systému, pretože je prirodzenou súčasťou kožných lipidov. Zlepšuje hydratáciu tým, že spomaľuje tranepidermálnu stratu vody. Ako stabilizátor emulzií vytvára „krémovejšiu” konzistenciu.​

Pri normálnych koncentráciách v hotových produktoch je bezpečná; v čistej vysokej koncentrácii môže vyvolať podráždenie u citlivých jedincov.​

Kozmetika: V krémoch, telových mliekach a mydlách slúži ako emulgačný stabilizátor a zmäkčovadlo pokožky. Pomáha udržať konzistenciu a hustotu krémov.

Potraviny: V prirodzenej forme sa nachádza v kakaovom masle, bambuckom masle a živočíšnych tukoch. Potravinársky priemysel ju používa ako protihrudkujúcu látku. Obsahuje sa v žuvačkách, sladkostiach, masle, pomazánkach a niektorých pečivách. Bez známych vedľajších účinkov, preto nie je stanovený horný limit príjmu.

Výroba sviečok: Vďaka vysokej teplote tavenia sa používa na výrobu tvrdších, stabilnejšie horiacich sviečok.

Farmaceutický priemysel: Jej deriváty (napr. magnéziumstearát) slúžia ako výplňové látky tabliet, nie ako účinné zložky.

1. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19939984/
2. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16477807/
3. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0261561424004539