Metabolický syndróm: Tichý zabijak modernej doby – Viete, či nehrozí aj vám?

Pomenovanie metabolický syndróm sa môže zdať na prvé počutie zriedkavé, teda pokiaľ sa dá choroba posudzovať len podľa názvu. K tomu možno pridať aj to, že ďalší jeho názov je Syndróm X, ktorý možno mnohým pripomína nejaké sci-fi kategórie Z. Tretie pomenovanie stavu sa už uberá relatívne správnym smerom, keďže syndróm je známy aj ako syndróm inzulínovej rezistencie.

Možno vás prekvapí, že nejde o žiadnu výnimočnú diagnózu – práve naopak, metabolický syndróm je jedným z najväčších zdravotných problémov dnešnej doby. V Amerike týmto ochorením trpí každý tretí človek a výskyt neustále rastie aj u nás. Čo je však ešte znepokojivejšie, mnohí ľudia o svojom stave ani netušia, pretože príznaky sú často nenápadné alebo sa pripisujú „bežnému starnutiu“.

Práve preto je dôležité vedieť, čo metabolický syndróm znamená, ako ho rozpoznať a čo môžete urobiť pre svoje zdravie. V tomto článku sa dozviete, prečo by ste nemali tento „tichý syndróm“ podceňovať a aké kroky môžete podniknúť, aby ste sa mu úspešne vyhli.

---

Čo vlastne metabolický syndróm je?

Metabolický syndróm je zdravotný stav, pri ktorom sa súčasne vyskytuje niekoľko špecifických rizikových faktorov. (1) Spočiatku môže byť tento pojem mätúci, pretože nejde o jedno konkrétne ochorenie, ale súhrnný názov pre súbor príznakov, ktoré sa často objavujú spoločne a výrazne zvyšujú riziko kardiovaskulárnych ochorení, mozgovej príhody a cukrovky 2. typu.

Ak sa u človeka súčasne vyskytujú minimálne tri z nasledujúcich príznakov, je veľmi pravdepodobné, že trpí metabolickým syndrómom:

● Zväčšený obvod pása (brušná obezita): Nejde o klasické „pivné brucho“, ale o nadmerné množstvo viscerálneho tuku (tuku uloženého v oblasti brucha a okolo vnútorných orgánov). U mužov sa za rizikovú považuje hodnota nad 102 cm, u žien nad 88 cm.

● Zvýšená hladina glukózy v krvi nalačno: Trvalo vysoká hladina cukru v krvi môže viesť k inzulínovej rezistencii a zvyšuje riziko tvorby krvných zrazenín i rozvoja cukrovky. Normálna hodnota je do 5,6 mmol/l.

● Vysoký krvný tlak (hypertenzia): Chronicky zvýšený tlak nadmerne zaťažuje srdce a cievy, čím zvyšuje riziko infarktu a mŕtvice. Za hraničné sa považujú hodnoty nad 135 mmHg systolického alebo nad 85 mmHg diastolického tlaku.

● Poruchy tukového metabolizmu (dyslipidémia) Zahŕňa vysokú hladinu „zlého“ LDL cholesterolu a/alebo nízku hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu. U mužov by HDL nemal klesnúť pod 1,03 mmol/l, u žien pod 1,3 mmol/l. Dobrá správa je, že vyššia hladina HDL cholesterolu pomáha znižovať riziko cievnych ochorení.

---

Čo je príčinou metabolického syndrómu?

Presné príčiny vzniku metabolického syndrómu nie sú známe. Vzhľadom na to, že príznaky do značnej miery súvisia s inzulínovou rezistenciou, pravdepodobne treba príčiny hľadať v tomto smere. Najpravdepodobnejšími príčinami sú genetické faktory, individuálna predispozícia a vo veľkej miere aj životný štýl, strava, stravovacie návyky. V skutočnosti nebudeme preháňať, ak toto ochorenie budeme považovať za civilizačnú chorobu, pretože faktory, ktoré sú mimoriadne bežné a stoja za jej vznikom, sú typickými znakmi moderného životného štýlu.

Tento stav nevzniká zo dňa na deň. Príznaky sa objavujú pomerne dlhý čas a v mnohých prípadoch môžu zostať nepovšimnuté, kým ich neodhalí niektoré vyšetrenie.

Vyšetrenie je vzhľadom na príznaky pomerne jednoduché. Určenie veľkosti brucha, meranie hladiny cukru v krvi, cholesterolu a krvného tlaku sú rutinné úkony a nie sú sprevádzané bolesťou, a nie sú ani nejako špeciálne nepríjemné.

---

Aké sú riziká metabolického syndrómu?

Metabolický syndróm predstavuje vážne zdravotné riziko predovšetkým kvôli svojim možným komplikáciám. Kombinácia rozhodujúcich faktorov – ako je vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cukru v krvi, poruchy metabolizmu tukov a nadmerná hmotnosť – výrazne zvyšuje riziko vzniku závažných ochorení, ako sú srdcový infarkt, mozgová mŕtvica alebo ateroskleróza (kôrnatenie tepien spôsobené usadzovaním tukov v cievach).

V prípade, že sa zníži citlivosť buniek na inzulín alebo sa zníži jeho produkcia, výrazne stúpa riziko rozvoja cukrovky 2. typu. Diabetes mellitus 2. typu je pritom významným predispozičným faktorom pre srdcovo-cievne ochorenia – najmä infarkt myokardu (srdcový infarkt) a cievnu mozgovú príhodu – a zároveň môže viesť k ďalším komplikáciám, ako sú neuropatie (poruchy periférnych nervov) a retinopatia (poškodenie sietnice oka, ktoré môže viesť až k slepote).

Obezita, najmä viscerálna obezita (ukladanie tuku v oblasti brucha a okolo vnútorných orgánov), zvyšuje riziko stukovatenia pečene, konkrétne ide o tzv. nealkoholovú tukovú chorobu pečene (NAFLD – non-alcoholic fatty liver disease), ktorá môže viesť až k zápalu pečene (steatohepatitída) a neskôr k jej zlyhaniu.

---

Metabolický syndróm: Existuje riešenie na zlepšenie stavu?

Našťastie áno. A čo viac – toto ochorenie nie je len zvládnuteľné, ale pri správnej liečbe a dostatočnej pozornosti sa môže dokonca aj zvrátiť. Je však pravda, že si to vyžaduje určitú mieru sebadisciplíny a odriekania. Problémy ako vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cukru a cholesterolu v krvi či obezita sú vo väčšine prípadov dôsledkom nesprávneho životného štýlu a stravovania. Je teda jasné, že práve tu treba začať boj za liečbu a prevenciu tohto syndrómu.

➤ Existuje špeciálna diéta na metabolický syndróm?

Nie, v skutočnosti neexistuje žiadna špecifická diéta vyhradená len pre metabolický syndróm. Vo všeobecnosti je však potrebné vyhýbať sa potravinám, ktoré môžu prispieť k vzniku cukrovky, obezity alebo vysokého cholesterolu. To znamená, že je vhodné obmedziť príjem jednoduchých cukrov (napr. fruktózy, glukózy, dextrózy) – teda sladké nápoje, zákusky, sladkosti. Aj keď nemusia byť úplne zakázané, ich konzumácia by mala byť výrazne znížená.

Rovnako je potrebné obmedziť príjem rafinovaných sacharidov – ako je biele pečivo, múka, čipsy, šišky a pod. Žiaľ, rozlúčiť sa treba aj so sladidlami, pretože aj tie ovplyvňujú hladinu cukru v krvi. Takže ani „zero“ alebo „diétna“ kola nie sú riešením.

➤ Čomu sa ešte treba vyhýbať?

Z jedálnička je potrebné vylúčiť aj tzv. trans tuky – teda spracované tuky, ktoré sa nachádzajú v čipsoch, rôznych pochutinách, niektorých pekárenských výrobkoch, mrazených jedlách, margaríne a všeobecne vo väčšine priemyselne spracovaných potravín. Zjednodušene povedané – všetkému, čo je „rýchle a chutné“, no zároveň škodlivé, by sme sa mali vyhýbať. Ovocie, samozrejme, do tejto kategórie nepatrí, ale hromadne vyrábané sušienky, linecké koláčiky, keksíky či mrazené pizze môžu významne prispieť k rozvoju metabolického syndrómu.

➤ Zvyšuje soľ krvný tlak?

Áno. Ak máte problém s vysokým krvným tlakom, treba si dávať pozor aj na príjem soli. Už vyššie spomenuté produkty ako čipsy, solené arašidy a iné slané pochutiny zvyšujú krvný tlak, preto ich konzumáciu treba obmedziť. Podľa systematického prehľadu „Bylinné lieky na liečbu metabolického syndrómu“ môžu bylinné lieky predstavovať doplnkovú a alternatívnu možnosť liečby pre pacientov s metabolickým syndrómom, keďže preukázali pozitívny vplyv na obvod pása, hladinu glukózy, krvné lipidy a krvný tlak. (2)

➤ Aké potraviny sú naopak odporúčané?

Na boj proti metabolickému syndrómu je ideálna všeobecne zdravá strava. Tá by mala obsahovať veľké množstvo čerstvej zeleniny a ovocia. Do jedálnička možno zaradiť aj chudé mäso a ryby – okrem iného aj preto, že obsahujú omega-3 mastné kyseliny. Omega-3 pomáhajú zvyšovať hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu, ktorý zároveň prispieva k zníženiu „zlého“ LDL cholesterolu. Omega-3 sa nachádza aj v niektorých semenách a orechoch, napr. v tekvicových a píniových semienkach či mandliach.

➤ Ako možno ovplyvniť krvný tlak pomocou jedla?

Pomáhajú potraviny bohaté na draslík. Najznámejším ovocím s vysokým obsahom draslíka je banán, ale prospešné sú aj pomaranče, huby, šošovica, fazuľa či paradajky. Skvelým výberom je aj granátové jablko a cesnak, pretože aj tie majú účinok znižujúci krvný tlak. Podľa prehľadovej štúdie „Vplyv nutraceutík na metabolický syndróm“ môže pravidelná konzumácia polyfenolov, omega-3 mastných kyselín, vitamínov a ďalších nutraceutík priaznivo ovplyvniť hladiny krvného tlaku, lipidový profil, inzulínovú rezistenciu aj obvod pása, a tým prispieť k prevencii a manažmentu metabolického syndrómu. (3)

➤ Ako môžeme stravou znížiť cholesterol?

Vďaka vláknine. Tá totiž pomáha viazať a vylučovať zlý cholesterol. Zelenina je všeobecne výborným zdrojom vlákniny, ale aj celozrnné obilniny, ovos, hnedá ryža či šupky skorocelu indického (psyllium husk) sú vhodné.

Z uvedených potravín je jasné, že neexistuje žiaden zázračný prostriedok, ktorý by okamžite vyriešil problém metabolického syndrómu. Ide o základné potraviny, ktoré okrem metabolického syndrómu zohrávajú kľúčovú úlohu aj pri prevencii a liečbe mnohých ďalších ochorení. Už len preto má zmysel zaradiť ich do každodenného jedálnička. Vláknina, vitamíny a minerály pomáhajú udržiavať správne fungovanie organizmu a tým prispievajú k prevencii metabolického syndrómu aj iných civilizačných chorôb.

Účinnosť vlákniny pri znižovaní hladiny cholesterolu dokazuje aj štúdia „Dlhodobé účinky vlákninového doplnku na zníženie hladiny cholesterolu v krvi“, ktorá potvrdila, že pravidelný príjem vlákniny vedie k významnému poklesu LDL cholesterolu. (4)

Samozrejme, existujú aj špecifické potraviny so schopnosťou znižovať krvný tlak či zlepšovať hladinu cholesterolu – a v prípade potreby ich treba konzumovať. No hlavná cesta vedie predsa len cez celkovú zmenu stravovacích návykov a životného štýlu.

➤ A čo pohyb?

Keď už hovoríme o životnom štýle, nemožno nespomenúť význam pohybu. Pravidelná fyzická aktivita nie je len podporným faktorom, ale základným predpokladom zdravého organizmu – bez nej telo dlhodobo nedokáže správne fungovať. Aj polhodinový pohyb denne môže byť veľkým krokom smerom k zdravšiemu životu. A niet pochýb, že práve pohyb je tým najjednoduchším a najprirodzenejším spôsobom, ako bojovať proti obezite.

---

Vedecké zdroje:
1. https://www.nhlbi.nih.gov/health/metabolic-syndrome
2. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4930818/
3. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC5868676/
4. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/10429748/