Ústa – ich vnútorná stavba a funkcia
Rovnako ako pečeň, aj naše ústa vykonávajú celý rad rôznych funkcií. Umožňujú napríklad komunikáciu, a to zmenou polohy a tvaru jazyka, úst a chrupu a modulovaním zvuku vydávaným našimi hlasivkami. O úsmeve, smiechu a iných výrazov tváre už ani nehovoríme. I napriek tomu, že reč a jazyk sú nepochybne základom ľudského rozvoja a civilizácie, toto nie je hlavnou funkciou našich úst. Tú predstavuje rozdrvenie prijatej potravy a jej premena do konzistencie vhodnej na ďalšie trávenie.
Stavba ústnej dutiny
Chrup, ďasná a alveoly
Chrup je kostná časť, z ktorej vyrastajú naše zuby. Človeku vyrastú v priebehu života celkovo dva páry zubov. Do 3. roku života vyrastajú mliečne zuby, ktoré následne okolo 6.-7. roku života vypadnú a na ich miesto nastúpia „pravé“ zuby. Dospelý človek má 32 zubov, 16 dole a 16 hore. Ďasná tvoria husté tkanivo, taktiež mimoriadne potrebné, nakoľko ono drží zuby na svojom mieste.
Ústne podnebie
Podnebie úst tvoria dve základné časti: na dotyk citeľne tvrdá, kostnatá časť, a pokiaľ dokážeme ohnúť jazyk poriadne dozadu, tak za ním môžeme cítiť mäkšiu časť, ktorou je membrána spájajúca ústnu dutinu a hrdlo.
Jazyk
Samotný jazyk má v rámci ústnej dutiny taktiež mimoriadne všestrannú funkciu. Takmer celý jazyk tvorí svalové tkanivo. Svaly tvoriace jazyk, na rozdiel od iných svalov, nie sú pripevnené k žiadnej kosti, takže jazyk disponuje neuveriteľnou ohybnosťou a schopnosťou vykonávať mnoho rôznych pohybov. V porovnaní s inými svalmi únavu pociťuje veľmi zriedka, vlastne takmer nikdy. To si však ani nemôže dovoliť, pretože ho potrebujeme neustále pri rozprávaní a jedení. Okrem toho jazyk zohráva úlohu aj pri cítení chutí a teploty. Jeho povrch pokrývajú tzv. chuťové poháriky, ktoré prenášajú chemické zloženie jedla do mozgu ako pocit chuti. Je pomerne rozšírenou mylnou predstavou, že určité chute vnímajú len určité časti jazyka. Výskumy modernej molekulárnej biológie to však vyvracajú. Každá jedna časť jazyka dokáže cítiť akúkoľvek chuť, nanajvýš môžu byť určité oblasti tohto svalového orgánu menej citlivejšie na niektoré chute.
Slinné žľazy
Slinné žľazy, ako ich názov napovedá, sú zodpovedné za produkciu slín. Na rôznych miestach v ústnej dutine máme tri páry slinných žliaz. Aj keď je tvorba slín samovoľný proces, určité vonkajšie podnety, napr. vôňa jedla môže zvýšiť rozsah ich tvorby.
Ako pomáhajú ústa pri trávení?
Napriek tomu, že samotná ústna dutina je pomerne ľahko dostupná, predstavuje taktiež súčasť tráviaceho systému. Jednou z jej najdôležitejších úloh je pomocou zubov rozdrviť jedlo na menšie kúsky, ktoré možno následne prehltnúť a ľahko stráviť.
Zaujímavým faktom zostáva, že v istom zmysle naša čeľusť predstavuje jeden z najsilnejších svalov, keďže napriek svojim rozmerom dokáže hrýzť až 125 kg (pre presnosť 1250 Newtonov). Potravu treba pred prehltnutím poriadne (asi 25-krát) požuť, uľahčíte tým prácu žalúdka a čriev. To môže mať z dlhodobého hľadiska dobrý vplyv na zdravie nášho organizmu. Rozdrvená potrava sa pomocou jazyka v ústach mieša so slinami, čo na jednej strane pomáha k plynulejšiemu prechodu sústa cez pažerák. Na druhej strane sliny začínajú jedlo rozkladať hneď pri prvom kontakte s ním. Pri tomto kontakte sa jedlo teda začne rozkladať, takže náš jazyk dokáže určiť jeho chemické zloženie, teda cítiť jeho chuť. Okrem toho sliny vďaka obsahu tráviacich enzýmov, napr. amyláze, začnú v našich ústach štiepiť škroby a sacharidy na cukry.
Ochrana ústnej dutiny
Nakoľko sú relatívne v úzkom kontakte s vonkajším svetom, niet divu, že je ich ochrana obzvlášť dôležitá. Zakaždým, keď hovoríme o starostlivosti o ústnu dutinu, myslíme predovšetkým na ochranu zubov a ďasien. Vzhľadom na to, že zuby potravu v podstate drvia, niet divu, že na nich zostávajú aj zvyšky rozžutej potravy. Pokrmy, ktoré konzumujeme, zabezpečujú vynikajúcu výživu nielen nášmu organizmu, ale aj baktériám. Zvyšky potravy, ktoré po jedle zostali v ústach, môžu ľahko prispieť k nechcenému premnoženiu baktérií. Tieto baktérie v rámci vlastnej výživy a metabolizme produkujú látky, ktoré následne poškodzujú zuby. A hoci sliny obsahujú aj látky s antibakteriálnymi účinkami, ktoré môžu byť na povrchu zubov ešte ako tak účinné, čo sa medzizubných štrbín a vnútornej stavby zubov týka, tam už ich účinky nesiahajú.
Preto je dôležité umývať si chrup, podľa možnosti približne pol hodiny po jedle, aby ste zabránili premnoženiu baktérií. Umývaniu zubov bezprostredne po jedle sa radšej vyhýbame, pretože tým sa kyselinové látky iba zbytočne vtierajú do zubnej skloviny, čím rovnako poškodzujeme zdravie zubov. Udržať baktérie pod kontrolou je tiež dôležité, pretože môžu v prípade premnoženia ľahko spôsobiť zápal ďasien. Ten ďalej môže viesť až k strate zubov, pretože ďasná držia zuby na mieste a tkanivo, ktoré ich tvorí, sa v dôsledku vyššie uvedených pôsobení a infekcií poškodí. Tým pádom nedokáže ďalej zastávať svoju funkciu.
Ďalšie faktory
Druhý faktor, ktorým môžeme pre zdravie svojich úst a chrupu urobiť obrovský krok – teda okrem správnej ústnej hygieny, je prestať fajčiť. Nikotín spôsobuje stiahnutie krvných ciev, takže v dôsledku nedostatočného prekrvenia budú ďasná menej schopné bojovať proti bakteriálnym infekciám. Najznámejším dôsledkom fajčenia je rakovina pľúc. Rakovina hrtana a ústnej dutiny bohužiaľ tiež patria do tohto balíčka, takže podľa možnosti určite prestaňte, alebo aspoň skúste prestať s fajčením.
Čo na to veda?
Možno to znie prekvapivo, ale vyzerá to tak, že zdravie ďasien súvisí aj so zdravím úplne iných orgánov. Výskumy preukázali, že 91 % osôb trpiacich problémami so srdcom, malo aj problémy s ďasnami. Lekárska veda v súčasnosti nedokáže poskytnúť jasné vysvetlenie tejto súvislosti. Je tu však predpoklad, že v dôsledku zápalu ďasien vzniká zápal krvných ciev a tie nedokážu dodávať potrebné množstvo krvi do srdca. Tým vzniká zvýšený krvný tlak, ale aj riziko srdcového infarktu.
Po roku 2020 je obzvlášť aktuálne, že existuje aj súvislosť medzi priebehom ochorenia ďasien a pľúc. Bakteriálna infekcia ďasien môže priniesť ešte viac baktérií do pľúc, čím zápal pľúc prechádza do závažnejšieho stavu.
Z toho všetkého vyplýva, že vytvorenie správnej ústnej hygieny je nevyhnutnou súčasťou zdravého životného štýlu. Chrup nie je schopny samoliečby, takže ak o ne prídeme, dajú sa nahradiť iba umelo. Dohliadajme teda na ich starostlivosť o ne, kým sa len dá.
Niekoľko prírodných tipov pre ústnu hygienu na záver
Pokiaľ máte ochotu a záujem postarať sa o zdravie svojich úst postarať inak ako iba čistením zubov, nasledovné liečivé rastliny vám môžu poskytnúť pomoc:
Škorica: Okrem toho, že má lahodnú chuť, disponuje aj vynikajúcimi antibakteriálnymi vlastnosťami. Okrem iného posilňuje ďasná a vytvára akúsi ochrannú vrstvu proti baktériám. Škoricový olej sa už dlho používa na zmiernenie bolesti zubov.
Eukalyptus: Eukalyptus, podobne ako škorica, má tiež antibakteriálne vlastnosti. Okrem toho tiež stimuluje a zrýchľuje krvný obeh, čo má za následok rýchlejšie hojenie. Ideálna voľba na vredy a rany v ústach.
Levanduľa: Levanduľa taktiež nie je práve obľúbenou medzi baktériami, má tiež protizápalové účinky. Môže pomôcť pri obnovení poškodeného tkaniva ďasien. Hrozbou pre ďasná nie sú však iba baktérie, ale všetko, čo oslabuje imunitný systém, vrátane stresu. Našťastie, levanduľa môže pomôcť aj pri prekonaní tohto problému, pretože jej aróma má upokojujúci účinok.
https://www.webmd.com/oral-health/features/oral-health-the-mouth-body-connection
