Mladá pšenica | Pre zdravý život | Triticum aestivum

Obsah:

Mladá pšenica plná zdravia

Mladá pšenica, to je vlastne čerstvo vyklíčená pšenica, teda jej prvé lístočky. Obsahuje mnoho prospešných zložiek (chlorofyl, aminokyseliny, minerálne látky, vitamíny a enzýmy). Výťažok z pšeničnej trávy sa získava zožatím niekoľkodňových klíčkov pšenice a ich následným vylisovaním. Lisovanie predstavuje dôležitý krok, nakoľko žalúdok zvierat dokáže vlákno z tejto nedozretej pšenice stráviť, no ľudský žalúdok už nie.

História

Liečivé vlastnosti pšeničných klíčkov sú známe už viac ako 5000 rokov. Podľa niektorých tvrdení nazývali obyvatelia starovekého Egypta zelenú trávu, rastúcu na brehu Nílu „Isisov dar”, nakoľko po jej konzumácii mali nadpriemerne silný imunitný systém.

Písomné zmienky pochádzajú zo Starého testamentu knihy proroka Daniela, ktorý spomína král’a Nabukadnezara (630-562 pred n.l.), ktorý získal späť svoje mentálne zdravie a fyzickú silu po 7 ročnom užívaní výťažku z trávy. Existujú tiež dôkazy o tom, že aj ľudstvo západného sveta (Majovia, Inkovia, Aztékovia) a obyvatelia Karpatskej kotliny si takto s obľubou dopĺňali výživu. V stredoveku sa trávnaté rastliny dostali do úzadia, takisto aj pšeničná tráva. Svoj význam získala späť „až” v 20. storočí, a to vďaka menu Edmunda Bordeauxa Székelya, ktorý preložil knihu Daniela; a takýmto spôsobom sa dostal k základom zdravého stravovania. Svoju vlastnú knihu vydal pod názvom „The Essene Gospel of Peace” na začiatku 20. storočia, v ktorej zdôraznil dôležitosť požívania zelených rastlín. Na základe tejto myšlienky americký agrochemik Dr. Charles F. Schnabel preukázal účinky pšeničnej trávy aj výskumami.

Mladou pšenicou kŕmil umierajúcu sliepku, ktorá sa nielenže zotavila z choroby, ale začala znášať viac vajec, ako jej „zdravé rovesníčky”. Povzbudený týmito výsledkami ju začal sám pestovať a požívať aj s rodinou a susedmi v rámci vyváženej diéty. V nasledujúcich rokoch vykonal Shnabel ďalšie výskumy na sliepkach, pričom dosiahol rovnaké výsledky; sliepky začali napríklad znášať dvakrát toľko vajec ako predtým. Následne začal s propagáciou tohto „výskumu”, aby ho mohol zaviesť v mlynárskom, farmaceutickom, chemickom a potravinárskom priemysle. Na jeho reklamu reagovali dve veľké firmy a to Quaker Oats a American Diareies Inc. Tie investovali do ďalších výskumov, aby mohli začať predajom pšeničných klíčkov ako produktu určeného pre ľudí a zvieratá.

…aké boli výsledky?

Výsledkom bolo, že pšeničné klíčky sa ku koncu 40-tich rokov predávali už sušené v krabiciach na území Ameriky a Kanady, ako One-A-Day Multivitamín. Hoci Schnabelove výskumy dokázali pozitívne účinky pšeničných klíčkov na imunitný systém, ozajstný prelom dosiahla až Anna Wigmorová. Keď sa dostala do kontaktu s pšeničnými klíčkami, trpela viacerými ochoreniami (artritída, migréna a rakovina hrubého čreva). Vďaka ich pravidelnej konzumácie sa príznaky zmiernili, nakoniec zmizli úplne. Na základe tejto skutočnosti založila v roku 1963 Hipokratov inštitút zdravia, kde už pacienti trpiaci rakovinovými ochorenia konzumovali šťavu z lisovaného listu pšeničných klíčkov – a to úspešne! Vďaka týmto a rôznym iným úspechom bola v roku 1971 odmenená v oblasti obnovenia a omladenia buniek a tkanív vyznamenaním Nobelovej nadácie. Vďaka jej vytrvalej práci sa stali pšeničné klíčky a výťažok z nich známe v okruhu ľudí majúci záujem o uzdravenie a prevenciu, po celom svete.

Pestovanie

Na základe poznatkov Schnabela a Anny Wigmorovej dokáže dnes hocikto vypestovať mladú pšenicu hoci aj doma.

Konzumácia

Výťažok z listov pšenice možno získať lisovaním, nakoľko rastlinné vlákna sú pre žalúdok ľudí nestráviteľné. Preto sa odporúča zabezpečenie lisovacieho stroja. Odporúčame použiť len lis s pomalými otáčkami vyvinutý špeciálne pre tento účel! Nepoužívajte mixér s vysokými otáčkami! Vitamíny sa nad 45°C zničia. Šťava sa rýchlo oxiduje, preto sa obsah enzýmov zníži. Preto ju treba skonzumovať po vylisovaní čo najrýchlejšie. Pšeničné klíčky vypestované a zozbierané doma možno uchovávať v chladničke cca. 1 týždeň. Z tohto množstva môžeme vylisovať potrebné množstvo každý deň zvlášť, alebo podľa potreby. Aj v tomto prípade však treba počítať kvôli uchovávaniu so stratou výživových látok. Najlepšie je ak ich skonzumujete ihneď po zbere a vylisovaní. Už pol hodinu po lisovaní je strata výživových látok evidentná. Ak ich pestujete doma, sadenie a klíčenie naplánujte tak, by ste spustili jednu dávku každý deň. Riešením tiež je, ak šťavu zmrazíte ochladzovačom ihneď po vylisovaní.

Takto ju môžete uchovávať v mrazničke aj pol roka, pričom pri odmrazovaní nedôjde k poklesu výživových látok. Nepoužívajte však klasickú mrazničku, pretože v tej vznikne v šťave veľký kryštalický systém, ktorý poškodí štruktúry vitamínov a výživových látok!

Spôsob konzumácie a dávkovanie

Denná dávka vylisovanej šťavy je 4 až 8 polievkových lyžíc, spracovaná mladá pšenica však môže byť použitá napríklad aj v iných dávkach:

v podobe tabletky alebo prášku je odporúčané množstvo 1 tabletka
v podobe tekutiny sa odporúča požiť cca. 30 ml
v koncentrovanej podobe je odporúčaná denná dávka 20 gr.

Spracované pšeničné klíčky a listy sa odporúča používať v predpísaných odporúčaných dávkach. V prípade terapeutických a vážnejších chorôb je možné zvýšiť dávku hoci aj 2 alebo 4-krát, v tomto prípade ich však treba užiť na lačno pred jedlom.

(V prípade detoxikácie či redukčnej diéty môžu kvôli zvýšenému dávkovaniu vzniknúť pocity pálenia alebo závraty).