Škorica a jej božské danosti

Škorica: korenie aj bylinka

Škorica je jedno z najstarších známych korení na svete a používa sa najmä v gastronómii. Na medicínske účely sa používala hlavne v Egypte. Rovnako ju používali čínski herbalisti už v roku 2700 p. n. l.. Samotné korenie predstavuje vlastne kôru exotického stromu – škoricovníka, ktorý rastie hlavne v oblasti súostrovia Západnej Indie a v Ázii.

Použitie

Škorica (Cinnamomum zeylanicum) zmierňuje hnačku, nevoľnosť a vracanie, pôsobí proti upchatiu nosa a zlepšuje trávenie, hlavne metabolizmus tukov. Napríklad jedna zložka esenciálnych olejov tejto kôry – cinamaldehyd, disponuje antibakteriálnymi a fungistatickými vlastnosťami (zabraňuje množeniu a rastu húb). Tým pádom môže bojovať proti určitým infekciá, v tele, taktiež prispieva k odstráneniu problému, ako napríklad zápach z úst. Rovnako sa využíva sa aj na liečbu žalúdočnej nevoľnosti, plynatosti, reumatizmu, ťažkostí s obličkami a bolestí brucha.

Najzaujímavejšie poznatky z výskumu

Laboratórne štúdie a štúdie, ktoré prebiehali so zvieratami, preukázali, že korenina disponuje terapeutickými vlastnosťami. Mnohé podobné štúdie tiež naznačujú, že môže zahubiť mikróby, baktérie a larvy. V jednej zo štúdií traja z piatich účastníkov pozorovali zlepšenie v orálnej kandidóze používaním komerčných škoricových prípravkov počas jedného týždňa.

Bibliografia:
The Complete Guide to Natural Healing, International Masters Publishers, AB. ©2000, 6:14.
Balch, Phyllis and Balch, James. Prescription for Nutritional Healing, 3rd ed., Avery Publishing, ©2000, pg. 94.
PDR For Herbal Medicines, 3rd edition, Thompson PDR, ©2004, pg. 200.
Peirce, A. The American Pharmaceutical Association Practical Guide to Natural Medicines, William Morrow and Company, Inc., ©1999, pg. 175.