Ústa – ich vnútorná stavba a funkcia

Rovnako ako pečeň, aj naše ústa vykonávajú celý rad rôznych funkcií. Umožňujú napríklad komunikáciu, a to zmenou polohy a tvaru jazyka, úst a chrupu a modulovaním zvuku vydávaným našimi hlasivkami. O úsmeve, smiechu a iných výrazoch tváre už ani nehovoríme. I napriek tomu, že reč a jazyk sú nepochybne základom ľudského rozvoja a civilizácie, toto nie je hlavnou funkciou našich úst. Tú predstavuje rozdrvenie prijatej potravy a jej premena do konzistencie vhodnej na ďalšie trávenie.

Podľa prehľadovej štúdie „Anatómia úst“ ústna dutina tvorí vstupnú časť tráviaceho traktu a je zložená z viacerých anatomických štruktúr – pier, líc, tvrdého a mäkkého podnebia, zubov, ďasien, jazyka a slinných žliaz. (1) Každá z týchto častí sa podieľa na mechanickom spracovaní potravy, tvorbe reči, vnímaní chutí a ochrane pred infekciou. Táto komplexná anatómia umožňuje ústam plniť všetky vyššie spomenuté funkcie efektívne a koordinovane.

Stavba ústnej dutiny

● Chrup, ďasná a alveoly

Chrup je kostná časť, z ktorej vyrastajú naše zuby. Človeku vyrastú v priebehu života celkovo dva páry zubov. Do 3. roku života vyrastajú mliečne zuby, ktoré následne okolo 6.-7. roku života vypadnú a na ich miesto nastúpia „pravé“ zuby. Dospelý človek má 32 zubov, 16 dole a 16 hore. Ďasná tvoria husté tkanivo, taktiež mimoriadne potrebné, nakoľko ono drží zuby na svojom mieste.

● Ústne podnebie

Podnebie úst tvoria dve základné časti: na dotyk citeľne tvrdá, kostnatá časť, a pokiaľ dokážeme ohnúť jazyk poriadne dozadu, tak za ním môžeme cítiť mäkšiu časť, ktorou je membrána spájajúca ústnu dutinu a hrdlo.

● Jazyk

Samotný jazyk má v rámci ústnej dutiny mimoriadne všestrannú funkciu. Takmer celý jazyk tvorí svalové tkanivo. Svaly tvoriace jazyk, na rozdiel od iných svalov, nie sú pripevnené k žiadnej kosti, takže jazyk disponuje neuveriteľnou ohybnosťou a schopnosťou vykonávať mnoho rôznych pohybov. V porovnaní s inými svalmi únavu pociťuje veľmi zriedka, vlastne takmer nikdy. To si však ani nemôže dovoliť, pretože ho potrebujeme neustále pri rozprávaní a jedení. Okrem toho jazyk zohráva úlohu aj pri cítení chutí a teploty. Jeho povrch pokrývajú tzv. chuťové poháriky, ktoré prenášajú chemické zloženie jedla do mozgu ako pocit chuti. Je pomerne rozšírenou mylnou predstavou, že určité chute vnímajú len určité časti jazyka. Výskumy modernej molekulárnej biológie to však vyvracajú. Každá jedna časť jazyka dokáže cítiť akúkoľvek chuť, nanajvýš môžu byť určité oblasti tohto svalového orgánu menej citlivé na niektoré chute.

Na základe informácií z článku „Fakt alebo fikcia: Jazyk je najsilnejší sval v tele?“ publikovaného v Scientific American, je rozšírené tvrdenie o jazyku ako najsilnejšom svale tela mylné. Článok uvádza, že jazyk je v skutočnosti skupina svalov, ktoré spolupracujú, a jeho sila závisí od typu meranej sily. V porovnaní s inými svalmi, ako je napríklad žuvací sval (masseter), jazyk nedosahuje najvyššie hodnoty absolútnej sily, no vyniká skôr vytrvalosťou a ohybnosťou.

Štúdia s názvom “Sila a vytrvalosť jazyka u osôb v rôznom veku“ skúmala vzťah medzi vekom a silou i vytrvalosťou jazyka. (2) Výskum použil zariadenie Iowa Oral Performance Instrument na meranie maximálnej sily a vytrvalosti jazyka a ruky u 99 zdravých dobrovoľníkov vo veku od 21 do 96 rokov.

Výsledky ukázali, že sila jazyka aj ruky klesá s vekom, pričom u jedincov nad 79 rokov bola zaznamenaná štatisticky významná znížená sila jazyka. Vytrvalosť jazyka a ruky sa však s vekom významne nemenila. Ďalej bola sila jazyka aj ruky vyššia u mužov, avšak vytrvalosť nezávisela od pohlavia. Autori dospeli k záveru, že funkcia jazyka je závislá od veku a pohlavia a že trend poklesu sily jazyka je podobný ako pri sile ruky, no vytrvalosť jazyka zostáva relatívne stabilná.

Táto štúdia podporuje tvrdenie, že jazyk je mimoriadne všestranný sval s výnimočnou vytrvalosťou, ktorá sa vekom takmer nemení, hoci jeho maximálna sila mierne klesá.

● Slinné žľazy

Slinné žľazy, ako ich názov napovedá, sú zodpovedné za produkciu slín. Na rôznych miestach v ústnej dutine máme tri páry slinných žliaz. Aj keď je tvorba slín samovoľný proces, určité vonkajšie podnety, napr. vôňa jedla môže zvýšiť rozsah ich tvorby.

Ako pomáhajú ústa pri trávení?

Napriek tomu, že samotná ústna dutina je pomerne ľahko dostupná, predstavuje taktiež súčasť tráviaceho systému. Jednou z jej najdôležitejších úloh je pomocou zubov rozdrviť jedlo na menšie kúsky, ktoré možno následne prehltnúť a ľahko stráviť.

Zaujímavým faktom zostáva, že v istom zmysle naša čeľusť predstavuje jeden z najsilnejších svalov, keďže napriek svojim rozmerom dokáže hrýzť až 125 kg (pre presnosť 1250 Newtonov). Potravu treba pred prehltnutím poriadne (asi 25-krát) požuť, uľahčíte tým prácu žalúdka a čriev. To môže mať z dlhodobého hľadiska dobrý vplyv na zdravie nášho organizmu. Rozdrvená potrava sa pomocou jazyka v ústach mieša so slinami, čo na jednej strane pomáha k plynulejšiemu prechodu sústa cez pažerák. Na druhej strane sliny začínajú jedlo rozkladať hneď pri prvom kontakte s ním. Pri tomto kontakte sa jedlo teda začne rozkladať, takže náš jazyk dokáže určiť jeho chemické zloženie, teda cítiť jeho chuť. Okrem toho sliny vďaka obsahu tráviacich enzýmov, napr. amyláze, začnú v našich ústach štiepiť škroby a sacharidy na cukry.

Ochrana ústnej dutiny

Nakoľko sú relatívne v úzkom kontakte s vonkajším svetom, niet divu, že je ich ochrana obzvlášť dôležitá. Zakaždým, keď hovoríme o starostlivosti o ústnu dutinu, myslíme predovšetkým na ochranu zubov a ďasien. Vzhľadom na to, že zuby potravu v podstate drvia, niet divu, že na nich zostávajú aj zvyšky rozžutej potravy. Pokrmy, ktoré konzumujeme, zabezpečujú vynikajúcu výživu nielen nášmu organizmu, ale aj baktériám. Zvyšky potravy, ktoré po jedle zostali v ústach, môžu ľahko prispieť k nechcenému premnoženiu baktérií. Tieto baktérie v rámci vlastnej výživy a metabolizme produkujú látky, ktoré následne poškodzujú zuby. A hoci sliny obsahujú aj látky s antibakteriálnymi účinkami, ktoré môžu byť na povrchu zubov ešte ako tak účinné, čo sa medzizubných štrbín a vnútornej stavby zubov týka, tam už ich účinky nesiahajú.

Preto je dôležité umývať si chrup, podľa možnosti približne pol hodiny po jedle, aby ste zabránili premnoženiu baktérií. Umývaniu zubov bezprostredne po jedle sa radšej vyhýbame, pretože tým sa kyselinové látky iba zbytočne vtierajú do zubnej skloviny, čím rovnako poškodzujeme zdravie zubov. Udržať baktérie pod kontrolou je tiež dôležité, pretože môžu v prípade premnoženia ľahko spôsobiť zápal ďasien. Ten ďalej môže viesť až k strate zubov, pretože ďasná držia zuby na mieste a tkanivo, ktoré ich tvorí, sa v dôsledku vyššie uvedených pôsobení a infekcií poškodí. Tým pádom nedokáže ďalej zastávať svoju funkciu.

Pri správnej ústnej hygiene je vyhýbanie sa fajčeniu ďalším dôležitým krokom, ktorým môžeme výrazne prispieť k zdraviu našich úst a zubov. Nikotín spôsobuje zúženie ciev, čo v dôsledku zhoršeného prekrvenia oslabuje schopnosť ďasien bojovať proti bakteriálnym infekciám. Najznámejším negatívnym účinkom fajčenia je rakovina pľúc, avšak riziko sa týka aj rakoviny hrtana a ústnej dutiny, preto sa mu určite vyhýbajme alebo sa aspoň pokúsme s ním skoncovať.

Možno to znie prekvapivo, ale zdravie našich ďasien môže súvisieť aj so zdravím zdanlivo úplne odlišných orgánov. Výskumy – napríklad štúdia “Zdravie ústnej dutiny: Spojenie medzi ústami a telom“ – ukázali, že až 91% ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami trpí aj ochoreniami ďasien. (3) Medicína zatiaľ nepozná presné vysvetlenie tejto súvislosti, ale predpokladá sa, že v dôsledku zápalu ďasien dochádza k zápalu ciev, čo znižuje ich schopnosť dodávať krv do srdca, zvyšuje krvný tlak a tým aj riziko infarktu.

Po roku 2020 je obzvlášť aktuálne, že existuje aj súvislosť medzi priebehom ochorenia ďasien a pľúc. Bakteriálna infekcia ďasien môže priniesť ešte viac baktérií do pľúc, čím zápal pľúc prechádza do závažnejšieho stavu.

Z toho všetkého vyplýva, že vytvorenie správnej ústnej hygieny je nevyhnutnou súčasťou zdravého životného štýlu. Chrup nie je schopny samoliečby, takže ak o ne prídeme, dajú sa nahradiť iba umelo. Dohliadajme teda na ich starostlivosť o ne, kým sa len dá.

Niekoľko prírodných tipov pre ústnu hygienu

Pokiaľ máte ochotu a záujem postarať sa o zdravie svojich úst postarať inak ako iba čistením zubov, nasledovné liečivé bylinky vám môžu poskytnúť pomoc:

● Škorica: Okrem toho, že má lahodnú chuť, disponuje aj vynikajúcimi antibakteriálnymi vlastnosťami. Okrem iného posilňuje ďasná a vytvára akúsi ochrannú vrstvu proti baktériám. Škoricový olej sa už dlho používa na zmiernenie bolesti zubov.

● Eukalyptus: Eukalyptus, podobne ako škorica, má tiež antibakteriálne vlastnosti. Okrem toho tiež stimuluje a zrýchľuje  krvný obeh, čo má za následok rýchlejšie hojenie. Ideálna voľba na vredy a rany v ústach.

● Levanduľa: Levanduľa taktiež nie je práve obľúbenou medzi baktériami, má tiež protizápalové účinky. Môže pomôcť pri obnovení poškodeného tkaniva ďasien. Hrozbou pre ďasná nie sú však iba baktérie, ale všetko, čo oslabuje imunitu, vrátane stresu. Našťastie, levanduľa môže pomôcť aj pri prekonaní tohto problému, pretože jej aróma má upokojujúci účinok.

Vedecké zdroje:
1. https://emedicine.medscape.com/article/1899122-overview
2. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8808997/
3. https://www.webmd.com/oral-health/features/oral-health-the-mouth-body-connection