Artičoka | Cynara cardunculus

Artičoka (Cynara cardunculus)

Trváca bylina s mohutným, rozkonáreným koreňom, to je artičoka. Má holú byľ, dorastá do výšky 1,0 – 2,0 m. Prízemné listy rastliny rastú v ružici, môžu dosahovať dĺžku 0,8 m a šírku 0,4 m. Byľové listy má striedavé, široko vajcovité, perovito zárezové, na líci lysé, okrem toho na rube sivo plstnaté. Úkrojky listov majú vajcovitý tvar bez ostňov. Dolné listy sú krátkostopkaté, horné sediace. Úbory sú jednotlivé, zákrovy guľaté s dužinatými zákrovnými listeňmi. Lôžko úboru je výrazne mäsité, hrubé, štetinovito plievkaté. Kvety majú fialovobelasú farbu, kvitnú v júni až auguste. Plod tvorí lesklá, hnedo škvrnitá nažka, dlhá 6 až 8 mm, široká 3 – 4 mm s páperistým chocholcom.

Pôvod

Artičoka bola obľúbenou rastlinou starých Grékov a Rimanov. Do Európy priviezli artičoku Arabi a v 15. storočí sa cez Portugalsko a Španielsko dostala a udomácnila v strednej Európe. Dnes ju pestujú ako lahôdkovú zeleninu vo väčšine záhrad, ale aj na veľkých poliach v celej oblasti Stredozemného mora.

Ďalšie účinné látky: Artičoky vďačia za svoj liečivý význam látke zvanej cynarín. Okrem toho obsahujú aj kyselinu listovú, draslík, flavonoidy, celý rad vitamínov a minerálnych látok.

Význam pre zdravie

Artičoky znižujú hladinu cholesterolu a cukru v krvi, odstraňujú zažívacie poruchy a pôsobia napríklad aj protizápalovo. Sú vhodné pri rôznych poškodeniach a ochoreniach pečene (hepatopatii, cirhóze) vďaka tomu, že obsahujú mimoriadne biologicky cennú látku cynarín. Ten sa podieľa aj na zdravom vylučovaní žlče a pôsobí preventívne pred vznikom žlčníkových kameňov.

Zaujímavosť: V starovekom Grécku a Ríme ju s obľubou konzumovali varenú a podávali s pikantnými omáčkami. Ako lahôdková zelenina sa v stredoveku podávala na šľachtických hostinách.

Bibliografia:
http://zelovoc.nazdravie.sk/sk/zelenina/articoka/1/