Čo je inzulínová rezistencia – príčiny a možnosti jej liečby

ČO JE INZULÍNOVÁ REZISTENCIA?

Inzulín je produkovaný tzv. beta bunkami na Langerhansových ostrovčekoch pankreasu a okrem iného je jeho úlohou pomáhať glukóze preniknúť do buniek z krvi, čím sa pre nich zabezpečí prísun energie. Zároveň ale reguluje hladinu glukózy v krvi, inak povedané hladinu cukru v krvi. Pod pojmom inzulínová rezistencia (IR) sa rozumie patologický stav, pri ktorom je účinok produkovaného inzulínu oslabený, citlivosť buniek (cieľových) na inzulín sa zhoršuje („stávajú sa rezistentnými“).

Výsledkom je, že na to, aby bunky absorbovali a využili správne množstvo glukózy pre svoje fungovanie, a aby mohla byť udržaná správna hladina cukru v krvi, je potrebné podstatne väčšie množstvo inzulínu.

Jednou z príčinou prepuknutia IR je aj prejedanie, nadváha, obezita. Konzumáciou stravy s vysokou energetickou hodnotou sa vytvára nadbytok telesného tuku. Veľké množstvo voľných mastných kyselín má tiež negatívny vplyv. Tráviaci systém má v istom zmysle isté kapacity, ktoré nemožno preceňovať.

Výrazne zvýšená produkcia/tvorba inzulínu časom môže viesť k vyčerpaniu beta buniek, hromadeniu glukózy v krv, čím môže dochádzať k poruchám metabolizmu sacharidov a vzniku cukrovky. Prejaví sa celý rad zdravotných problémov.

VÝSKYT INZULÍNOVEJ REZISTENCIE

IR predstavuje mimoriadne časté, takpovediac skoro ľudové ochorenie našej doby, napriek tomu sa nezriedka stáva, že býva spozorovaná až neskoro. V zásade postihuje častejšie ženy ako mužov. Je typické, že IR sa diagnostikuje v období formovania, zakladania rodiny, v rámci ktorého sa pri zisťovaní príčiny neplodnosti vykonáva rozsiahlejšie a laboratórne vyšetrenie. Je často spojená so syndrómom polycystických vaječníkov (PCOS).

Stav je nedostatočne diagnostikovaný, pretože v mnohých prípadoch – pri nedostatku charakteristických príznakov – sa jeho hladiny v krvi rutinne nesledujú a nevykonávajú sa ani záťažové glukózové testy. O téme inzulín a jeho funkcie budeme písať v ďalšom článku.

PRÍČINY VZNIKU, RIZIKOVÉ FAKTORY OCHORENIA

Presná príčina vzniku tohto ochorenia nie je známa. Pri jej vzniku zohrávajú úlohu dedičné, genetické faktory a rovnako aj získané “vonkajšie” účinky.

Medzi rizikové faktory možno zaradiť:

• Genetická predispozícia: riziko vzniku inzulínovej rezistencie zvyšuje, pokiaľ sa v rodinnej anamnéze vyskytuje cukrovka 2. typu;
• Získané faktory súvisiace so životným štýlom: obezita (najmä brušná, tzv. centrálny typ), životný štýl s minimálnym pohybom, strava s vysokým obsahom uhľohydrátov (sacharidov) a vysokým obsahom kalórií, nedostatok vitamínu D, fajčenie;
• Farmakotiká (lieky): napr. steroidy, niektoré prípravky obsahujúce hormóny, antipsychotiká, lieky proti HIV … atď .;
• Hormonálne ochorenia: hypotyreóza (znížená funkcia štítnej žľazy), Cushingov syndróm, akromegália, syndróm polycystických vaječníkov (PCOS) … atď.;
• Tehotenstvo: i napriek tomu, že IR sa môže prejaviť aj počas tohto obdobia, výraz sa v poslednej dobe skloňuje aj v súvislosti s neplodnosťou;
• Poruchy metabolizmu tukov (dyslipidémia, hyperlipidémia);
• Spánkové apnoe;
• Prítomnosť chronického zápalu v organizme.

INZULÍNOVÁ REZISTENCIA A JEJ PRÍZNAKY

Na inzulínovú rezistenciu sa často myslí, a je na ňu podozrenie, z dôvodu podozrenia na iné ochorenia alebo stavy. Príznaky tohto stavu sú často rôznorodé a nešpecifické. Inzulínovú rezistenciu často objavia lekári náhodou, pri iných vyšetreniach.

Medzi príznaky inzulínovej rezistencie možno zaradiť: 

• u žien menštruačné poruchy, neplodnosť,
• u mužov poruchy erekcie,
• nadváha, obezita, neúspešná diéta, zvýšený pocit hladu,
• silný rast ochlpenia, u žien výskyt vzhľadovo „mužského“ ochlpenia,
• výskyt akné, mastná pokožka, vyrážky,
• tmavé sfarbenie určitých častí pokožky (acanthosis nigricans),
• zvýšené potenie,
• depresia, chronická únava, poruchy spánku,
• častá bolesť hlavy,
• vypadávanie vlasov.

DIAGNOSTIKA

Pri podozrení možno diagnózu inzulínovej rezistencie ľahko stanoviť vyšetrením hladín glukózy a inzulínu nalačno, ako aj vykonaním tzv. záťažového glukózového testu (OGTT).

IR rezistenciu charakterizuje normálna hladina cukru v krvi, avšak sprevádzaná vysokou hladinou inzulínu (ďalej HI). Pokiaľ je samotná hladina glukózy v krvi nalačno vyššia (nad 6,0 ​​mmol/l), už je to náznak existujúcej poruchy metabolizmu uhľohydrátov, a vhodná liečba by mala byť čo najskôr započatá.

• Odber vzoriek krvi nalačno, HOMA index: HOMA index je násobok hladiny cukru v krvi nalačno a HI nalačno, vydelený 22,5.
  Pokiaľ výsledná hodnota presiahne hodnotu 2, môžeme hovoriť o tendencii k inzulínovej rezistencii, no pokiaľ presahuje hodnotu 4, s najväčšou pravdepodobnosťou môžeme hovoriť o inzulínovej rezistencii.
• Záťažový glukózový test (OGTT): meria sa východisková hodnota, hladina cukru v krvi nalačno a HI, následne pacient skonzumuje 75 gramov glukózy rozpustenej vo vode a potom sa určuje tiež hladina cukru v krvi a HI (zvyčajne v 60-tej a v 120-tej minúte), ale existuje aj „viacbodový“ test, pri ktorom sa krv odoberá niekoľkokrát). Tento test ukazuje reakciu organizmu na cukor, pomer uvoľňovania inzulínu.

Diagnostika aktuálneho stavu vyžaduje vykonanie obidvoch vyššie uvedených testov, pričom iba jeden zvyčajne nepostačuje. Je možné, že index HOMA je v normálnom rozmedzí, ale patologická inzulínová odpoveď sa potvrdí počas záťažového glukózového testu, takže IR predsa len je prítomná.

V prípade diagnostikovanej inzulínovej rezistencie môžu nasledovať potrebné ďalšie vyšetrenia, ako napríklad interné, gynekologické a endokrinologické.

LIEČBA INZULÍNOVEJ REZISTENCIE

Dá sa vyliečiť? Ide o pretrvávajúci chronický stav, ktorý môže bez liečenia časom vyústiť do cukrovky 2. typu. Cieľom liečby je normalizácia hladiny inzulínu, s ktorou súvisí aj ústup mnohých pridružených príznakov.

Základným pilierom komplexnej liečby je zmena životného štýlu, ale v niektorých prípadoch môže byť potrebná ďalšia farmakoterapia.

• Strava/diéta: jej podstatou je znížiť príjem uhľohydrátov a tukov, resp. ich rovnomerné rozdelenie počas dňa. V priemere sa odporúčané množstvo uhľohydrátov pohybuje v rozpätí 140 a 180 gramov denne, v závislosti od pohlavia, hmotnosti a závažnosti inzulínovej rezistencie. Oplatí sa konzumovať pomaly vstrebávajúce sa uhľohydráty s nízkym glykemickým indexom, ktoré nevedú k rýchlemu uvoľneniu inzulínu. Rovnako sa odporúča dodržiavať stredomorskú stravu. Vyhýbať sa okrem iného konzumácii rafinovaných cukrov, medu a bielej múky je základ. No i tak sa odporúča konzultovať s dietológom a spoločne vypracovať jedálniček, ktorý sa bude dlhodobo dodržiavať. Recepty pri inzulínovej rezistencii sú v dnešnej dobe relatívne prístupné na mnohých stránkach. Strava, potraviny by mali obsahovať aj omega 3 mastné kyseliny.
• Pohyb: pokiaľ je to možné, odporúča sa najmenej 3-4 krát týždenne pohybová aktivita, šport po dobu aspoň 30 minút, ktorý okrem toho, že pomáha pri redukcii telesného tuku, znížení hmotnosti, zlepšuje aj inzulínovú citlivosť tkanív.
• Lieková terapia: v niektorých prípadoch sa môže lieková terapia javiť ako potrebná. Účinná látka zvaná „metformín“, ktorá patrí do skupiny „antidiabetík“, má priaznivý vplyv na citlivosť na inzulín a hladinu cukru v krvi. Aj pri užívaní liekov treba správna výživa a pravidelný pohyb.
• Doplnky výživy: prospešné môžu byť vitamín D, ale aj liečivé huby, ako napr. Reishi alebo Agaricus.

V zásade možno povedať, že sa nejedná o nejaké nové ochorenie, ba naopak. Rozdiel je v tom, že dnes už máme k dispozícii mnohonásobne viac informácií, a teda ak hľadáme poznatky na túto tému, máme si z čoho vyberať.

PROGNÓZA

IR rezistencia predstavuje v zásade relatívne dobre liečiteľný stav, ale dlhodobá terapia si vyžaduje veľa trpezlivosti. Odporúča sa celková zmena životného štýlu, ktorá má pacienta trpiaceho týmto stavom sprevádzať po celý život. Mimoriadnu dôležitosť predstavuje aj pravidelná lekárska starostlivosť a spolupráca s odborníkmi v tejto oblasti.

U absentujúceho liečenia vedie neustále zvýšená produkcia inzulínu k vyčerpaniu beta buniek, glukóza sa nahromadí v krvi, čo má za následok poruchu metabolizmu uhľohydrátov a časom aj vznik diabetes (cukrovky). Vlastne sa práve preto ochorenie tiež hovorovo označuje ako „predsieň cukrovky“. 

Avšak v prípade správnej terapie sa dá normalizovať HI a obnoviť rovnováhu, ktorou sa dá zabrániť rozvoju cukrovky 2. typu a s ňou súvisiacim komplikáciám. Takto možno predísť aj ďalšiemu nepríjemnému stavu, ktorý dostal názov “metabolický syndróm“, kedy istá konkrétna skupina príznakov prepukne súbežne.

https://akoliecitcukrovku.sk/co-je-inzulinova-rezistencia-a-ake-su-jej-priznaky/