Čo je inzulínová rezistencia – príčiny a možnosti jej liečby
Inzulín je hormón, ktorý produkujú beta-bunky Langerhansových ostrovčekov v pankrease (ostrovčeky Langerhans – špecializované bunkové zoskupenia v pankrease). Jednou z jeho hlavných funkcií je zabezpečiť, aby sa glukóza (jednoduchý cukor) z krvi dostala do buniek, čím im dodáva energiu. Zároveň reguluje hladinu glukózy v krvi, teda hladinu krvného cukru.
Patofyziológia inzulínovej rezistencie
Inzulínová rezistencia (IR) je stav, pri ktorom účinok inzulínu v tele slabne – cieľové bunky naň reagujú horšie, teda sa stávajú „rezistentnými“. Výsledkom je, že na to, aby bunky dokázali prijať a využiť potrebné množstvo glukózy a zároveň aby sa udržala normálna hladina krvného cukru, je potrebné oveľa viac inzulínu.
Výrazne zvýšená produkcia inzulínu môže časom viesť k vyčerpaniu beta-buniek. Glukóza sa potom začne hromadiť v krvi, čím vzniká porucha metabolizmu sacharidov, ktorá môže prerásť do cukrovky (diabetes mellitus). Podľa populačnej štúdie „Prevalencia inzulínovej rezistencie pri metabolických poruchách“ má inzulínová rezistencia vysokú prevalenciu u pacientov s metabolickými poruchami – vyskytuje sa až u 88,1% osôb s nízkym HDL cholesterolom a 84,2% s hypertriglyceridémiou, čo je porovnateľné s výskytom pri cukrovke 2. typu. (1)
Výskyt inzulínovej rezistencie
Inzulínová rezistencia je veľmi častá a patrí medzi významné civilizačné ochorenia súčasnosti. Napriek tomu býva často diagnostikovaná až neskoro. Vo všeobecnosti postihuje častejšie ženy než mužov. Typické je, že sa diagnostikuje v období plánovania rodičovstva, keď sa pri hľadaní príčin neplodnosti vykonávajú rozsiahlejšie vyšetrenia vrátane laboratórnych. Inzulínová rezistencia sa často spája s polycystickým ovariálnym syndrómom (PCOS – hormonálna porucha spôsobujúca tvorbu viacerých cýst na vaječníkoch).
Tento stav je často poddiagnostikovaný, pretože pri bežných vyšetreniach sa rutinne nesleduje hladina inzulínu v krvi a nevykonáva sa ani orálny glukózový tolerančný test (OGTT – záťažový test na zistenie schopnosti organizmu spracovať glukózu).
Príčiny a rizikové faktory vzniku inzulínovej rezistencie
Presná príčina vzniku inzulínovej rezistencie nie je známa. Na jej vzniku sa podieľajú dedičné (genetické) predispozície aj vonkajšie, získané faktory.
Medzi rizikové faktory patria:
● Genetická predispozícia: riziko vzniku IR je vyššie, ak sa v rodine vyskytol cukrovka 2. typu;
● Získané, životným štýlom podmienené faktory: obezita (najmä brušného, tzv. centrálneho typu), nedostatok pohybu, vysoký príjem sacharidov a kalórií, nedostatok vitamínu D, fajčenie;
● Lieky: napr. kortikosteroidy, hormonálne prípravky, antipsychotiká, lieky proti HIV;
● Hormonálne poruchy: znížená činnosť štítnej žľazy (hypotyreóza), Cushingov syndróm (stav spôsobený nadbytkom kortizolu), akromegália (ochorenie spôsobené nadbytkom rastového hormónu), PCOS;
● Tehotenstvo;
● Poruchy metabolizmu tukov (dyslipidémia, hyperlipidémia);
● Spánkové apnoe (stav, keď počas spánku dochádza k prerušeniu dýchania);
● Chronický zápal prítomný v organizme.
Príznaky inzulínovej rezistencie
Na prítomnosť inzulínovej rezistencie sa často príde pri podozrení na iné ochorenie alebo poruchu. Jej príznaky bývajú rozmanité a často nešpecifické.
Medzi možné príznaky patria:
● u žien poruchy menštruačného cyklu, neplodnosť,
● u mužov poruchy erekcie,
● nadváha, obezita, opakované neúspešné pokusy o chudnutie, zvýšený pocit hladu,
● nadmerné ochlpenie, u žien výskyt „mužského“ ochlpenia (na brade, hrudi),
● aknózna, mastná pleť,
● tmavé sfarbenie niektorých častí pokožky (acanthosis nigricans – najčastejšie v záhyboch kože),
● nadmerné potenie,
● depresia, chronická únava, poruchy spánku,
● časté bolesti hlavy,
● vypadávanie vlasov.
Diagnostika inzulínovej rezistencie
V prípade podozrenia možno diagnózu inzulínovej rezistencie jednoducho stanoviť pomocou stanovenia hladiny glukózy a inzulínu nalačno, ako aj vykonaním glukózovo-tolerančného testu (OGTT).
Pre inzulínovú rezistenciu, ktorá je kľúčovou súčasťou metabolického syndrómu, je typické, že pri normálnej hladine cukru v krvi sa súčasne zistí zvýšená hladina inzulínu. Ak je už samotná hladina glukózy nalačno zvýšená (nad 6,0 mmol/l), signalizuje to poruchu metabolizmu sacharidov, ktorá si vyžaduje čo najskoršie začatie liečby.
Odber krvi nalačno, HOMA-index: HOMA index sa vypočíta ako súčin hladiny glukózy a inzulínu nalačno, vydelený číslom 22,5.
Ak je hodnota vyššia ako 2, hovoríme o predispozícii na inzulínovú rezistenciu, ak presahuje 4, ide s vysokou pravdepodobnosťou o prítomnú inzulínovú rezistenciu.
Glukózovo-tolerančný test (OGTT): Meria sa počiatočná hladina glukózy a inzulínu nalačno, potom pacient vypije 75 gramov glukózy rozpustenej vo vode a následne sa opakovane zisťujú hladiny glukózy a inzulínu (zvyčajne po 60. a 120. minúte, ale existuje aj tzv. „viacbodové“ vyšetrenie so zvýšeným počtom odberov). Tento test umožňuje posúdiť reakciu organizmu na glukózu a mieru uvoľňovania inzulínu.
Na stanovenie diagnózy sú spravidla potrebné oba vyššie uvedené testy. Iba jeden z nich zväčša nestačí. Môže sa totiž stať, že HOMA-index je v normálnom rozmedzí, no pri glukózovej záťaži sa preukáže patologická inzulínová odpoveď – vtedy hovoríme o prítomnej inzulínovej rezistencii.
Ak sa diagnostikuje inzulínová rezistencia, môže byť potrebné ďalšie vyšetrenie internistom, gynekológom či endokrinológom.
Liečba inzulínovej rezistencie
Inzulínová rezistencia je chronický, dlhodobý stav, ktorý bez liečby môže viesť k rozvoju cukrovky 2. typu. Cieľom liečby je normalizácia hladiny inzulínu, čo zároveň pomáha zmierniť sprievodné symptómy.
Základom komplexnej liečby je zmena životného štýlu, v niektorých prípadoch je však potrebná aj doplnková farmakologická liečba.
● Diéta: Jej podstatou je zníženie príjmu sacharidov a tukov, ako aj ich rovnomerné rozdelenie počas dňa. Odporúčané množstvo sacharidov závisí od pohlavia, telesnej hmotnosti a závažnosti inzulínovej rezistencie, v priemere sa pohybuje medzi 140 – 180 gramami denne. Uprednostňuje sa konzumácia pomaly vstrebateľných sacharidov s nízkym glykemickým indexom – GI, ktoré nespôsobujú prudké uvoľňovanie inzulínu. Vhodné je dodržiavať stredomorský typ stravovania. Ako uvádza prehľadová štúdia „Výživové ovplyvnenie inzulínovej rezistencie“, stredomorská diéta, zvýšený príjem vlákniny a obmedzenie nasýtených a trans-mastných tukov môžu významne zlepšiť inzulínovú citlivosť a prispieť k prevencii aj liečbe metabolického syndrómu a cukrovky 2. typu. (2) Vyhnúť by ste sa mali rafinovanému cukru, medu a bielemu pečivu. Určite sa odporúča konzultácia s nutričným terapeutom, s ktorým možno zostaviť dlhodobo udržateľný stravovací plán.
● Pohybová aktivita: Odporúča sa aspoň 3–4-krát týždenne venovať sa 30-minútovému cvičeniu alebo športu, ktoré okrem podpory chudnutia zlepšuje aj citlivosť tkanív na inzulín.
● Liečba liekmi: V niektorých prípadoch je potrebná medikamentózna liečba. Látka metformín, ktorá patrí medzi antidiabetiká, má priaznivý vplyv na inzulínovú senzitivitu aj hladinu cukru v krvi. Ani pri liekovej terapii sa však nemožno vzdať diéty a pravidelného pohybu – tie sú naďalej nevyhnutné.
● Výživové doplnky: Môže byť prospešné dopĺňať vitamín D a inozitol.
Prognóza inzulínovej rezistencie
Inzulínová rezistencia je v zásade dobre zvládnuteľný stav, no na dlhodobú terapiu je potrebná značná trpezlivosť. Odporúča sa kompletná zmena životného štýlu, ktorá pacienta sprevádza po celý život. Kľúčová je pravidelná lekárska starostlivosť a spolupráca s odborníkmi.
Bez adekvátnej liečby neustále zvýšená produkcia inzulínu vedie k vyčerpaniu beta-buniek, glukóza sa začne hromadiť v krvi, čo vedie k poruche metabolizmu sacharidov a časom k cukrovke. Práve preto sa inzulínová rezistencia často nazýva aj „predstupeň cukrovky“.
Pri vhodnej terapii je však možné dosiahnuť normalizáciu hladiny inzulínu a obnoviť rovnováhu v organizme. Podľa prehľadovej štúdie „Inzulín a inzulínová rezistencia“ je tento stav úzko spojený s rozvojom mnohých chronických ochorení, ako sú cukrovka 2. typu, metabolický syndróm či kardiovaskulárne choroby. (3) Autori zdôrazňujú, že správna úprava životného štýlu a včasná intervencia môžu významne zlepšiť prognózu a znížiť riziko komplikácií.
Vedecké zdroje:
1. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3820526/
2.https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/9753305/
3. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC1204764/
https://akoliecitcukrovku.sk/co-je-inzulinova-rezistencia-a-ake-su-jej-priznaky/
