Čo je inzulínová rezistencia – príčiny a možnosti jej liečby

Inzulín je hormón, ktorý produkujú beta-bunky Langerhansových ostrovčekov v pankrease (ostrovčeky Langerhans – špecializované bunkové zoskupenia v pankrease). Jednou z jeho hlavných funkcií je zabezpečiť, aby sa glukóza (jednoduchý cukor) z krvi dostala do buniek, čím im dodáva energiu. Zároveň reguluje hladinu glukózy v krvi, teda hladinu krvného cukru.

Patofyziológia inzulínovej rezistencie

Inzulínová rezistencia (IR) je stav, pri ktorom účinok inzulínu v tele slabne – cieľové bunky naň reagujú horšie, teda sa stávajú „rezistentnými“. Výsledkom je, že na to, aby bunky dokázali prijať a využiť potrebné množstvo glukózy a zároveň aby sa udržala normálna hladina krvného cukru, je potrebné oveľa viac inzulínu.

cukrovky (diabetes mellitus). Podľa populačnej štúdie „Prevalencia inzulínovej rezistencie pri metabolických poruchách“ má inzulínová rezistencia vysokú prevalenciu u pacientov s metabolickými poruchami – vyskytuje sa až u 88,1% osôb s nízkym HDL cholesterolom a 84,2% s hypertriglyceridémiou, čo je porovnateľné s výskytom pri cukrovke 2. typu. (1)

Výskyt inzulínovej rezistencie

polycystickým ovariálnym syndrómom (PCOS – hormonálna porucha spôsobujúca tvorbu viacerých cýst na vaječníkoch).

orálny glukózový tolerančný test (OGTT – záťažový test na zistenie schopnosti organizmu spracovať glukózu).

Príčiny a rizikové faktory vzniku inzulínovej rezistencie

● Genetická predispozícia: riziko vzniku IR je vyššie, ak sa v rodine vyskytol cukrovka 2. typu;

● Získané, životným štýlom podmienené faktory: obezita (najmä brušného, tzv. centrálneho typu), nedostatok pohybu, vysoký príjem sacharidov a kalórií, nedostatok vitamínu D, fajčenie;

● Lieky: napr. kortikosteroidy, hormonálne prípravky, antipsychotiká, lieky proti HIV;

● Hormonálne poruchy: znížená činnosť štítnej žľazy (hypotyreóza), Cushingov syndróm (stav spôsobený nadbytkom kortizolu), akromegália (ochorenie spôsobené nadbytkom rastového hormónu), PCOS;

● Tehotenstvo;

● Poruchy metabolizmu tukov (dyslipidémia, hyperlipidémia);

● Spánkové apnoe (stav, keď počas spánku dochádza k prerušeniu dýchania);

● Chronický zápal prítomný v organizme.

Príznaky inzulínovej rezistencie

● u žien poruchy menštruačného cyklu, neplodnosť,
● u mužov poruchy erekcie,
● nadváha, obezita, opakované neúspešné pokusy o chudnutie, zvýšený pocit hladu,
● nadmerné ochlpenie, u žien výskyt „mužského“ ochlpenia (na brade, hrudi),
● aknózna, mastná pleť,
● tmavé sfarbenie niektorých častí pokožky (acanthosis nigricans – najčastejšie v záhyboch kože),
● nadmerné potenie,
● depresia, chronická únava, poruchy spánku,
● časté bolesti hlavy,
● vypadávanie vlasov.

Diagnostika inzulínovej rezistencie

metabolického syndrómu, je typické, že pri normálnej hladine cukru v krvi sa súčasne zistí zvýšená hladina inzulínu. Ak je už samotná hladina glukózy nalačno zvýšená (nad 6,0 mmol/l), signalizuje to poruchu metabolizmu sacharidov, ktorá si vyžaduje čo najskoršie začatie liečby.

Odber krvi nalačno, HOMA-index: HOMA index sa vypočíta ako súčin hladiny glukózy a inzulínu nalačno, vydelený číslom 22,5.
Ak je hodnota vyššia ako 2, hovoríme o predispozícii na inzulínovú rezistenciu, ak presahuje 4, ide s vysokou pravdepodobnosťou o prítomnú inzulínovú rezistenciu.

Glukózovo-tolerančný test (OGTT): Meria sa počiatočná hladina glukózy a inzulínu nalačno, potom pacient vypije 75 gramov glukózy rozpustenej vo vode a následne sa opakovane zisťujú hladiny glukózy a inzulínu (zvyčajne po 60. a 120. minúte, ale existuje aj tzv. „viacbodové“ vyšetrenie so zvýšeným počtom odberov). Tento test umožňuje posúdiť reakciu organizmu na glukózu a mieru uvoľňovania inzulínu.

Liečba inzulínovej rezistencie

● Diéta: Jej podstatou je zníženie príjmu sacharidov a tukov, ako aj ich rovnomerné rozdelenie počas dňa. Odporúčané množstvo sacharidov závisí od pohlavia, telesnej hmotnosti a závažnosti inzulínovej rezistencie, v priemere sa pohybuje medzi 140 – 180 gramami denne. Uprednostňuje sa konzumácia pomaly vstrebateľných sacharidov s nízkym glykemickým indexom – GI, ktoré nespôsobujú prudké uvoľňovanie inzulínu. Vhodné je dodržiavať stredomorský typ stravovania. Ako uvádza prehľadová štúdia „Výživové ovplyvnenie inzulínovej rezistencie“, stredomorská diéta, zvýšený príjem vlákniny a obmedzenie nasýtených a trans-mastných tukov môžu významne zlepšiť inzulínovú citlivosť a prispieť k prevencii aj liečbe metabolického syndrómu a cukrovky 2. typu. (2) Vyhnúť by ste sa mali rafinovanému cukru, medu a bielemu pečivu. Určite sa odporúča konzultácia s nutričným terapeutom, s ktorým možno zostaviť dlhodobo udržateľný stravovací plán.

● Pohybová aktivita: Odporúča sa aspoň 3–4-krát týždenne venovať sa 30-minútovému cvičeniu alebo športu, ktoré okrem podpory chudnutia zlepšuje aj citlivosť tkanív na inzulín.

● Liečba liekmi: V niektorých prípadoch je potrebná medikamentózna liečba. Látka metformín, ktorá patrí medzi antidiabetiká, má priaznivý vplyv na inzulínovú senzitivitu aj hladinu cukru v krvi. Ani pri liekovej terapii sa však nemožno vzdať diéty a pravidelného pohybu – tie sú naďalej nevyhnutné.

● Výživové doplnky: Môže byť prospešné dopĺňať vitamín D a inozitol.

Prognóza inzulínovej rezistencie

Inzulín a inzulínová rezistencia“ je tento stav úzko spojený s rozvojom mnohých chronických ochorení, ako sú cukrovka 2. typu, metabolický syndróm či kardiovaskulárne choroby. (3) Autori zdôrazňujú, že správna úprava životného štýlu a včasná intervencia môžu významne zlepšiť prognózu a znížiť riziko komplikácií.

Vedecké zdroje:
1. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3820526/
2.https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/9753305/
3. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC1204764/

https://akoliecitcukrovku.sk/co-je-inzulinova-rezistencia-a-ake-su-jej-priznaky/