Metabolický syndróm – Ďalšie civilizačné ochorenie
Pomenovanie metabolický syndróm sa môže zdať na prvé počutie zriedkavé, teda pokiaľ sa dá choroba posudzovať len podľa názvu. K tomu možno pridať aj to, že ďalší jeho názov je Syndróm X, ktorý možno mnohým pripomína nejaké sci-fi kategórie Z. Tretie pomenovanie stavu sa už uberá relatívne správnym smerom, keďže syndróm je známy aj ako syndróm inzulínovej rezistencie.
Možno vás prekvapí, že nejde o žiadnu výnimočnú diagnózu – práve naopak, metabolický syndróm je jedným z najväčších zdravotných problémov dnešnej doby. V Amerike týmto ochorením trpí každý tretí človek a výskyt neustále rastie aj u nás. Čo je však ešte znepokojivejšie, mnohí ľudia o svojom stave ani netušia, pretože príznaky sú často nenápadné alebo sa pripisujú „bežnému starnutiu“.
Práve preto je dôležité vedieť, čo metabolický syndróm znamená, ako ho rozpoznať a čo môžete urobiť pre svoje zdravie. V tomto článku sa dozviete, prečo by ste nemali tento „tichý syndróm“ podceňovať a aké kroky môžete podniknúť, aby ste sa mu úspešne vyhli.
Čo vlastne metabolický syndróm je?
Metabolický syndróm je zdravotný stav, pri ktorom sa súčasne vyskytuje niekoľko špecifických rizikových faktorov. (1) Spočiatku môže byť tento pojem mätúci, pretože nejde o jedno konkrétne ochorenie, ale súhrnný názov pre súbor príznakov, ktoré sa často objavujú spoločne a výrazne zvyšujú riziko kardiovaskulárnych ochorení, mozgovej príhody a cukrovky 2. typu.
Ak sa u človeka súčasne vyskytujú minimálne tri z nasledujúcich príznakov, je veľmi pravdepodobné, že trpí metabolickým syndrómom:
● Zväčšený obvod pása (brušná obezita): Nejde o klasické „pivné brucho“, ale o nadmerné množstvo viscerálneho tuku (tuku uloženého v oblasti brucha a okolo vnútorných orgánov). U mužov sa za rizikovú považuje hodnota nad 102 cm, u žien nad 88 cm.
● Zvýšená hladina glukózy v krvi nalačno: Trvalo vysoká hladina cukru v krvi môže viesť k inzulínovej rezistencii a zvyšuje riziko tvorby krvných zrazenín i rozvoja cukrovky. Normálna hodnota je do 5,6 mmol/l.
● Vysoký krvný tlak (hypertenzia): Chronicky zvýšený tlak nadmerne zaťažuje srdce a cievy, čím zvyšuje riziko infarktu a mŕtvice. Za hraničné sa považujú hodnoty nad 135 mmHg systolického alebo nad 85 mmHg diastolického tlaku.
● Poruchy tukového metabolizmu (dyslipidémia) Zahŕňa vysokú hladinu „zlého“ LDL cholesterolu a/alebo nízku hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu. U mužov by HDL nemal klesnúť pod 1,03 mmol/l, u žien pod 1,3 mmol/l. Dobrá správa je, že vyššia hladina HDL cholesterolu pomáha znižovať riziko cievnych ochorení.
Čo je príčinou metabolického syndrómu?
Presné príčiny vzniku metabolického syndrómu nie sú známe. Vzhľadom na to, že príznaky do značnej miery súvisia s inzulínovou rezistenciou, pravdepodobne treba príčiny hľadať v tomto smere. Najpravdepodobnejšími príčinami sú genetické faktory, individuálna predispozícia a vo veľkej miere aj životný štýl, strava, stravovacie návyky. V skutočnosti nebudeme preháňať, ak toto ochorenie budeme považovať za civilizačnú chorobu, pretože faktory, ktoré sú mimoriadne bežné a stoja za jej vznikom, sú typickými znakmi moderného životného štýlu.
Tento stav nevzniká zo dňa na deň. Príznaky sa objavujú pomerne dlhý čas a v mnohých prípadoch môžu zostať nepovšimnuté, kým ich neodhalí niektoré vyšetrenie.
Vyšetrenie je vzhľadom na príznaky pomerne jednoduché. Určenie veľkosti brucha, meranie hladiny cukru v krvi, cholesterolu a krvného tlaku sú rutinné úkony a nie sú sprevádzané bolesťou, a nie sú ani nejako špeciálne nepríjemné.
Aké sú riziká metabolického syndrómu?
Metabolický syndróm predstavuje vážne zdravotné riziko predovšetkým kvôli svojim možným komplikáciám. Kombinácia rozhodujúcich faktorov – ako je vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cukru v krvi, poruchy metabolizmu tukov a nadmerná hmotnosť – výrazne zvyšuje riziko vzniku závažných ochorení, ako sú srdcový infarkt, mozgová mŕtvica alebo ateroskleróza (kôrnatenie tepien spôsobené usadzovaním tukov v cievach).
V prípade, že sa zníži citlivosť buniek na inzulín alebo sa zníži jeho produkcia, výrazne stúpa riziko rozvoja cukrovky 2. typu. Diabetes mellitus 2. typu je pritom významným predispozičným faktorom pre srdcovo-cievne ochorenia – najmä infarkt myokardu (srdcový infarkt) a cievnu mozgovú príhodu – a zároveň môže viesť k ďalším komplikáciám, ako sú neuropatie (poruchy periférnych nervov) a retinopatia (poškodenie sietnice oka, ktoré môže viesť až k slepote).
Obezita, najmä viscerálna obezita (ukladanie tuku v oblasti brucha a okolo vnútorných orgánov), zvyšuje riziko stukovatenia pečene, konkrétne ide o tzv. nealkoholovú tukovú chorobu pečene (NAFLD – non-alcoholic fatty liver disease), ktorá môže viesť až k zápalu pečene (steatohepatitída) a neskôr k jej zlyhaniu.
Metabolický syndróm: Existuje riešenie na zlepšenie stavu?
Našťastie áno. A čo viac – toto ochorenie nie je len zvládnuteľné, ale pri správnej liečbe a dostatočnej pozornosti sa môže dokonca aj zvrátiť. Je však pravda, že si to vyžaduje určitú mieru sebadisciplíny a odriekania. Problémy ako vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cukru a cholesterolu v krvi či obezita sú vo väčšine prípadov dôsledkom nesprávneho životného štýlu a stravovania. Je teda jasné, že práve tu treba začať boj za liečbu a prevenciu tohto syndrómu.
➤ Existuje špeciálna diéta na metabolický syndróm?
Nie, v skutočnosti neexistuje žiadna špecifická diéta vyhradená len pre metabolický syndróm. Vo všeobecnosti je však potrebné vyhýbať sa potravinám, ktoré môžu prispieť k vzniku cukrovky, obezity alebo vysokého cholesterolu. To znamená, že je vhodné obmedziť príjem jednoduchých cukrov (napr. fruktózy, glukózy, dextrózy) – teda sladké nápoje, zákusky, sladkosti. Aj keď nemusia byť úplne zakázané, ich konzumácia by mala byť výrazne znížená.
Rovnako je potrebné obmedziť príjem rafinovaných sacharidov – ako je biele pečivo, múka, čipsy, šišky a pod. Žiaľ, rozlúčiť sa treba aj so sladidlami, pretože aj tie ovplyvňujú hladinu cukru v krvi. Takže ani „zero“ alebo „diétna“ kola nie sú riešením.
➤ Čomu sa ešte treba vyhýbať?
Z jedálnička je potrebné vylúčiť aj tzv. trans tuky – teda spracované tuky, ktoré sa nachádzajú v čipsoch, rôznych pochutinách, niektorých pekárenských výrobkoch, mrazených jedlách, margaríne a všeobecne vo väčšine priemyselne spracovaných potravín. Zjednodušene povedané – všetkému, čo je „rýchle a chutné“, no zároveň škodlivé, by sme sa mali vyhýbať. Ovocie, samozrejme, do tejto kategórie nepatrí, ale hromadne vyrábané sušienky, linecké koláčiky, keksíky či mrazené pizze môžu významne prispieť k rozvoju metabolického syndrómu.
➤ Zvyšuje soľ krvný tlak?
Áno. Ak máte problém s vysokým krvným tlakom, treba si dávať pozor aj na príjem soli. Už vyššie spomenuté produkty ako čipsy, solené arašidy a iné slané pochutiny zvyšujú krvný tlak, preto ich konzumáciu treba obmedziť. Podľa systematického prehľadu „Bylinné lieky na liečbu metabolického syndrómu“ môžu bylinné lieky predstavovať doplnkovú a alternatívnu možnosť liečby pre pacientov s metabolickým syndrómom, keďže preukázali pozitívny vplyv na obvod pása, hladinu glukózy, krvné lipidy a krvný tlak. (2)
➤ Aké potraviny sú naopak odporúčané?
Na boj proti metabolickému syndrómu je ideálna všeobecne zdravá strava. Tá by mala obsahovať veľké množstvo čerstvej zeleniny a ovocia. Do jedálnička možno zaradiť aj chudé mäso a ryby – okrem iného aj preto, že obsahujú omega-3 mastné kyseliny. Omega-3 pomáhajú zvyšovať hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu, ktorý zároveň prispieva k zníženiu „zlého“ LDL cholesterolu. Omega-3 sa nachádza aj v niektorých semenách a orechoch, napr. v tekvicových a píniových semienkach či mandliach.
➤ Ako možno ovplyvniť krvný tlak pomocou jedla?
Pomáhajú potraviny bohaté na draslík. Najznámejším ovocím s vysokým obsahom draslíka je banán, ale prospešné sú aj pomaranče, huby, šošovica, fazuľa či paradajky. Skvelým výberom je aj granátové jablko a cesnak, pretože aj tie majú účinok znižujúci krvný tlak. Podľa prehľadovej štúdie „Vplyv nutraceutík na metabolický syndróm“ môže pravidelná konzumácia polyfenolov, omega-3 mastných kyselín, vitamínov a ďalších nutraceutík priaznivo ovplyvniť hladiny krvného tlaku, lipidový profil, inzulínovú rezistenciu aj obvod pása, a tým prispieť k prevencii a manažmentu metabolického syndrómu. (3)
➤ Ako môžeme stravou znížiť cholesterol?
Vďaka vláknine. Tá totiž pomáha viazať a vylučovať zlý cholesterol. Zelenina je všeobecne výborným zdrojom vlákniny, ale aj celozrnné obilniny, ovos, hnedá ryža či šupky skorocelu indického (psyllium husk) sú vhodné.
Z uvedených potravín je jasné, že neexistuje žiaden zázračný prostriedok, ktorý by okamžite vyriešil problém metabolického syndrómu. Ide o základné potraviny, ktoré okrem metabolického syndrómu zohrávajú kľúčovú úlohu aj pri prevencii a liečbe mnohých ďalších ochorení. Už len preto má zmysel zaradiť ich do každodenného jedálnička. Vláknina, vitamíny a minerály pomáhajú udržiavať správne fungovanie organizmu a tým prispievajú k prevencii metabolického syndrómu aj iných civilizačných chorôb.
Účinnosť vlákniny pri znižovaní hladiny cholesterolu dokazuje aj štúdia „Dlhodobé účinky vlákninového doplnku na zníženie hladiny cholesterolu v krvi“, ktorá potvrdila, že pravidelný príjem vlákniny vedie k významnému poklesu LDL cholesterolu. (4)
Samozrejme, existujú aj špecifické potraviny so schopnosťou znižovať krvný tlak či zlepšovať hladinu cholesterolu – a v prípade potreby ich treba konzumovať. No hlavná cesta vedie predsa len cez celkovú zmenu stravovacích návykov a životného štýlu.
➤ A čo pohyb?
Keď už hovoríme o životnom štýle, nemožno nespomenúť význam pohybu. Pravidelná fyzická aktivita nie je len podporným faktorom, ale základným predpokladom zdravého organizmu – bez nej telo dlhodobo nedokáže správne fungovať. Aj polhodinový pohyb denne môže byť veľkým krokom smerom k zdravšiemu životu. A niet pochýb, že práve pohyb je tým najjednoduchším a najprirodzenejším spôsobom, ako bojovať proti obezite.
Vedecké zdroje:
1. https://www.nhlbi.nih.gov/health/metabolic-syndrome
2. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4930818/
3. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC5868676/
4. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/10429748/
