Nevoľnosť pri cestovaní – Tipy na dovolenku

Konečne zrušili obmedzenia a po dlhom čase strávenom doma už horíme túžbou vyraziť a na chvíľu zabudnúť na každodenné starosti. Pred cestou si ešte premyslime, či máme všetko… Ubytovanie je rezervované, kufor zbalený, peniaze vymenené, auto natankované, plyn vypnutý. Určite sme na niečo zabudli, ale to nám aj tak napadne až keď už budeme na ceste. Aha… doklady. A najmä letenka, tú nesmieme nechať doma!

Ľudský mozog je síce nesmierne zložitý a prepracovaný, no dokáže nás prekvapiť nielen zabúdaním, ale aj inými spôsobmi. Takže ak by nestačilo stresovanie, či mte naozaj zamkli dvere, hoci sme sa už trikrát vrátili, aby sme to skontrolovali, cestou nás ešte môže potrápiť nevoľnosť pri cestovaní (kinetóza). (1)

Čo je nevoľnosť pri cestovaní?

Známa je aj pod názvom morská choroba, čo je u nás možno rozšírenejší termín, no podstata je rovnaká. Nevoľnosť pri cestovaní alebo kinetóza je súbor príznakov, ktoré sa u niektorých ľudí objavujú v dôsledku cestovania či neustáleho pohybu, najmä počas presunov. Typické príznaky zahŕňajú nevoľnosť, závraty, vracanie, ale môžu sa vyskytnúť aj ďalšie problémy, ako sú bledosť, únava či nechutenstvo. O niečo častejšie postihuje tehotné ženy a deti, no nevyhýba sa ani mužom.

Nejde o novodobé ochorenie – už v staroveku sa o nej zmieňoval Hippokrates v súvislosti s plavbou na mori, keďže starí Gréci ju najčastejšie zažívali práve na lodiach. Novšie skúsenosti ukazujú, že podobné príznaky môžu vyvolať aj virtuálne zážitky, napríklad pri používaní VR headsetu, aj keď telo zostáva fyzicky nehybné. A práve to robí túto nevoľnosť ešte zaujímavejšou.

Nevoľnosť pri cestovaní existuje len v hlave…

Ak už samotná obrazovka umiestnená na hlave dokáže nahradiť príznaky, ktoré sme predtým pripisovali pohybu, vyvstáva otázka – kde vlastne spočíva príčina problému? Najprv je dôležité preskúmať, ako náš mozog rozpoznáva, či sa hýbeme alebo nie.

Ľudský mozog získava informácie o polohe a stave tela z viacerých zdrojov. Jedným z nich je orgán vnímania rovnováhy, ktorý sa nachádza vo vnútornom uchu. Tento orgán vníma pohyb hlavy prostredníctvom špeciálnych receptorov, ktoré premieňajú pohyb na elektrické impulzy a posielajú ich do mozgu.

Ďalším dôležitým zdrojom sú vizuálne podnety, teda zrak. Takmer neustále – aj keď si to neuvedomujeme – vidíme v spodnej časti nášho zorného poľa nejakú pevnú, rovnú plochu, ktorou je podlaha či zem. Ak sa táto plocha začne dvíhať, vnímame ju ako svah alebo kopec. Steny, ktoré sa v našom zornom poli obvykle nachádzajú viac v strede, sú kolmé na podlahu a nemôžeme cez ne prejsť.

Toto tvrdenie sa môže zdať úplne samozrejmé, avšak pre ľudí, ktorí po slepote znovu nadobudli zrak, ide o veci, ktoré sa musia naučiť. Ich mozog totiž nie je zvyknutý na vizuálne podnety a musí sa s nimi nanovo oboznámiť.

Nakoniec tretím orientačným bodom pre mozog sú podnety prichádzajúce z receptorov v svaloch. Vďaka nim mozog dokáže určiť, aká je aktuálna úroveň napätia jednotlivých svalov, a tým aj polohu konkrétnej časti tela či končatiny.

Nikto sa nerodí s tým, že by jeho mozog tieto veci hneď vedel. Trvá určitý čas, kým sa naučí zosúladiť to, čo vidí, s podnetmi prichádzajúcimi z rovnovážneho orgánu a zo svalov. Jedným z najlepších príkladov tohto učenia je proces, keď sa učíme chodiť.

V priebehu rokov sa tieto súvislosti v mozgu stanú automatickými – napríklad si podvedome uvedomujeme, že gravitácia nás vždy ťahá smerom k zemi, ktorá sa nachádza v dolnej časti nášho zorného poľa. Alebo keď kráčame do kopca, naše svaly automaticky mierne naklonia telo dopredu, aby sme vyvážili gravitáciu a nespadli.

Vďaka tomu prirodzene vieme, kde je hore a dole, a dokážeme kontrolovať svoj pohyb bez toho, aby sme o tom museli premýšľať.

V niektorých prípadoch môže mozog fungovať aj bez jedného zo zdrojov informácií – napríklad dokážeme kráčať alebo hrať na hudobný nástroj so zaviazanými očami. Je to preto, že mozog sa dokáže orientovať aj na základe podnetov z ostatných dvoch zdrojov.

Čo sa však stane, ak mozog nevníma informácie ako neúplné, ale ako priamo protichodné? Oči vidia jednu vec, zatiaľ čo svaly a rovnovážny orgán posielajú úplne odlišné signály. Mozog nemá rád chaos – ak sú prijaté podnety nezrozumiteľné alebo si navzájom odporujú, môžu sa objaviť príznaky cestovnej nevoľnosti.

Dá sa to prirovnať k situácii, keď dostanete od troch rôznych šéfov štyri protichodné príkazy – vznikne zmätok a stres. Rovnako aj mozog sa snaží spracovať nejasné informácie, čo vedie k nepríjemným telesným reakciám.

Naozaj existuje nevoľnosť pri cestovaní len v hlave?

Mohlo by sa zdať, že keďže ide v podstate o pokročilejšiu formu zmyslového klamu, riešenie spočíva len v mentálnom nastavení. Napriek tomu existujú lieky, ktoré sa používajú práve na tento problém. Napríklad niektoré antihistaminiká, ktoré sú primárne určené na liečbu alergií, ale môžu pomôcť aj pri nevoľnosti pri cestovaní. Okrem nich existujú aj iné lieky, no tie môžu mať nepríjemné vedľajšie účinky.

Nevoľnosť pri cestovaní môže znepríjemniť akúkoľvek cestu, no existujú účinné spôsoby, ako ju zmierniť alebo jej úplne predísť. (2) Dobrou správou je, že okrem jednoduchých trikov môžu pomôcť aj prírodné riešenia, napríklad bylinky so upokojujúcimi účinkami.

Ak sa chcete cítiť lepšie počas cestovania, vyskúšajte nasledujúce tipy:

✅ Zachovajte pokoj a dýchajte hlboko – snažte sa upokojiť a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnite. Ak vám to pomáha, na chvíľu si zatvorte oči.

✅ Fokusujte sa na pevný bod – skúste sa zamerať na jeden bod v zornom poli, napríklad na horizont alebo iný stabilný objekt. Dôležité je, aby mozog dostával súvislé a zhodné informácie, čím sa obnoví jeho prirodzená rovnováha. Ak orgán v uchu cíti, že sa pohybujeme, snažíme sa to preniesť do mozgu očami.

✅ Dýchajte čerstvý vzduch – pomáha pri nevoľnosti, aj keď v lietadle to môže byť problém. V aute však môže byť veľmi užitočné trochu pootvoriť okno a nadýchať sa sviežeho vzduchu.

Proti nevoľnosti pri cestovaní pomôžu aj bylinky

Pri zmiernení príznakov nevoľnosti pri cestovaní môžu pomôcť aj niektoré bylinky. Jednou z najlepších volieb je zázvor. Presný mechanizmus jeho účinku nie je úplne známy, no viaceré štúdie, ako napríklad štúdia o použití extraktu zázvoru pri nevoľnosti z cestovania, potvrdili jeho účinnosť. (3) Jednoduchým riešením môže byť zázvorový cukrík, no ešte lepší efekt má pravidelná konzumácia zázvoru, napríklad vo forme čaju.

Okrem zázvoru môžu byť užitočné aj sladké drievko a harmanček, ktoré majú upokojujúce účinky a pomáhajú pri nevoľnosti a žalúdočných problémoch.

Vitamín B6 je ďalšou možnosťou, najmä pri tehotenskej nevoľnosti. Štúdie porovnávali jeho účinnosť so zázvorom a ukázalo sa, že oba pôsobia podobne. Podľa jednej vedeckej štúdie sa skúmala účinnosť B6 vitamínu a zázvoru pri nevoľnosti a zvracaní počas tehotenstva. (4) Výsledky ukázali, že nebol významný rozdiel v ich účinnosti, čo znamená, že tí, ktorí nemajú radi chuť zázvoru, môžu ako alternatívu zvoliť vitamín B6. Ak vám teda zázvor nechutí, môžete vyskúšať práve vitamín B6.

Mäta je ďalšou obľúbenou bylinkou, ktorá môže pomôcť. Mäta obsahuje esenciálne oleje, ktoré zmierňujú nevoľnosť a zvracanie. Na rozdiel od zázvoru a B6 vitamínu môže byť účinná aj pri inhalovaní, či už ako mätový čaj alebo aromaterapia s mätovým esenciálnym olejom.

Tieto prírodné riešenia môžu byť skvelou alternatívou k liekom a pomôcť vám zvládnuť cestovanie pohodlnejšie. ✈️

Vedecké zdroje:
1. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7048153/
2. https://www.researchgate.net/publication/298724453_Herbs_for_Motion_Sickness
3. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0011393X20300175
4. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4649576/