Rakovina pažeráka: riziká, príznaky, liečba

Pažerák (esophagus) je dutý, trubicovitý orgán vystlaný sliznicou, nachádzajúci sa v hrudníku. Spája hltan so žalúdkom. Zhubné nádorové ochorenie pažeráka (rakovina pažeráka) najčastejšie vzniká zo sliznice tohto orgánu. (1) Na základe histologického obrazu možno rozlíšiť dva hlavné typy: spinocelulárny karcinóm (vznikajúci z dlaždicového epitelu) a tzv. adenokarcinóm (vznikajúci zo žliaz). Adenokarcinóm pažeráka je najčastejším typom rakoviny pažeráka v západných krajinách a jeho výskyt rýchlo rastie, najmä v dôsledku obezity a refluxnej choroby. (2)

Výskyt rakoviny pažeráka

Rakovina pažeráka patrí medzi menej časté zhubné nádory, no jej výskyt má v posledných desaťročiach mierne stúpajúci trend. Podľa údajov WHO bolo v roku 2020 na celom svete diagnostikovaných viac než 600 000 nových prípadov. Na Slovensku bolo v roku 2022 zaznamenaných 319 nových prípadov rakoviny pažeráka (z toho 1,0% zo všetkých novodiagnostikovaných nádorov), pričom ochorenie postihuje mužov častejšie než ženy. (3) Najčastejšie sa objavuje vo veku medzi 50. a 70. rokom života a môže postihnúť ktorúkoľvek časť pažeráka, najčastejšie však dolnú tretinu.

Rizikové faktory rakoviny pažeráka

Na vzniku zhubného nádoru pažeráka sa podieľajú genetické predispozície aj vonkajšie faktory prostredia. Vo väčšine prípadov možno pozorovať nadmerné fyzikálne a chemické dráždenie pažeráka.

Aké rizikové faktory môžu prispieť k vzniku zhubného nádoru pažeráka?

● Nadmerná konzumácia alkoholu
● Fajčenie
● Pravidelná konzumácia veľmi horúcich nápojov a jedál
● Nadmerná konzumácia údených jedál
● Pravidelná konzumácia veľmi korenených a pálivých jedál
● Mikotoxín (aflatoxín – jedovatá látka produkovaná niektorými plesňami)
● Dlhodobo pretrvávajúca refluxná choroba pažeráka – reflux (GERD – gastroezofageálna refluxná choroba)
● Otrava kyselinou alebo zásadou
● Ožarovanie

Príznaky rakoviny pažeráka

Rakovina pažeráka je veľmi zákerné ochorenie, pretože dlhý čas nevykazuje typické príznaky. V dôsledku toho sa pacienti často dostanú k lekárovi až v neskorších štádiách, keď už je ochorenie – vo väčšine prípadov – pokročilé.

Aké príznaky sa môžu objaviť pri rakovine pažeráka?

● Ťažkosti s prehĺtaním, ktoré spočiatku postihujú pevné jedlá, neskôr aj tekutiny
● Bolestivé prehĺtanie
● Pocit „hrče v hrdle“ pri prehĺtaní (najmä ak je nádor lokalizovaný v hornej časti pažeráka)
● Častá nevoľnosť, dávenie, vracanie
● Výrazný úbytok hmotnosti
● Zachrípnutie, pokašliavanie, časté odkašliavanie

Diagnostika rakoviny pažeráka

Diagnóza rakoviny pažeráka sa často stanoví až v pokročilom štádiu. Nádor rýchlo metastázuje – šíri sa do okolitých tkanív, prípadne prostredníctvom krvi a lymfatického systému do vzdialených orgánov (napr. pečeň, pľúca, kosti).

Aké vyšetrenia môže pacient očakávať?

● Dôkladné odobratie anamnézy a popis ťažkostí

● Fyzikálne vyšetrenie

● Odber krvi a laboratórne vyšetrenie: neexistujú špecifické laboratórne odchýlky poukazujúce na rakovinu pažeráka – niekedy sa môže objaviť mierny zápal alebo chudokrvnosť.

● Endoskopické vyšetrenie (gastroskopia – vyšetrenie pažeráka a žalúdka): počas tohto vyšetrenia je možné priamo sledovať sliznicu pažeráka a žalúdka, prípadné patologické zmeny sú teda viditeľné priamo. Počas vyšetrenia je možné odobrať vzorky z podozrivých oblastí (biopsia) na histologickú analýzu, ktorá umožňuje presne určiť typ nádoru.

● Zobrazovacie vyšetrenia: pre určenie diagnózy a stanovenie liečebného plánu je takmer vždy potrebné CT alebo MR vyšetrenie. Tieto metódy pomáhajú určiť rozsah nádoru, jeho štádium a prítomnosť blízkych alebo vzdialených metastáz. V niektorých prípadoch sa môže vykonať aj kontrastné röntgenové vyšetrenie s prehltnutím kontrastnej látky (tzv. „prehĺtací röntgen“), hoci jeho význam dnes klesá

Vyšetrenia zvyčajne začína internista alebo gastroenterológ, následnú liečbu a starostlivosť vedie onkológ. Ak je možný chirurgický zákrok, súčasťou tímu zabezpečujúceho komplexnú liečbu je aj chirurg.

Liečba rakoviny pažeráka

Existujú komplexné možnosti onkologickej liečby, ktoré zahŕňajú chirurgickú, liekovú (chemoterapiu) a rádioterapiu. O tom, aká forma liečby je najvhodnejšia pre konkrétneho pacienta, rozhoduje multidisciplinárny onkologický tím (onko-tím), zložený z viacerých odborníkov (onkológ, chirurg, patológ). Pri rozhodovaní sa berie do úvahy presný histologický typ nádoru, jeho štádium, celkový stav pacienta a prítomnosť pridružených ochorení.

● Chirurgická liečba: jedinú trvalú, tzv. kuratívnu (liečivú) možnosť predstavuje chirurgické odstránenie nádoru. Ideálnym výsledkom je úplné odstránenie nádoru s maximálnym zachovaním funkcie pažeráka – to sa však, žiaľ, darí len zriedka. Existuje viacero technických riešení, no všetky patria medzi veľmi náročné a dlhé zákroky, ktoré pre pacienta predstavujú veľkú fyzickú záťaž. Vzhľadom na to, že rakovina pažeráka je zákerný typ nádoru, mnohí pacienti už pri stanovení diagnózy nie sú vhodní na operáciu pre pokročilé štádium ochorenia.

● Chemoterapia a/alebo rádioterapia: môže sa aplikovať ako doplnková liečba pred alebo po operácii; v pokročilých prípadoch sa používa paliatívne – nie s cieľom vyliečiť, ale predĺžiť život a zmierniť symptómy.

● Paliatívna liečba: jej dôležitou súčasťou je adekvátne tlmenie bolesti a riešenie porúch prehĺtania – napríklad rozšírením zúženého miesta pažeráka endoskopickými metódami, alebo zavedením špeciálnej kovovej rúrky – tzv. pažerákového stentu (stent je rúrková výstuž udržujúca priechodnosť dutého orgánu). Súčasťou paliatívnej starostlivosti môže byť aj podpora výživy, liečba vitamínmi a ďalšie nefarmakologické opatrenia na zlepšenie kvality života. Význam týchto prístupov v kontexte rakoviny pažeráka potvrdzuje aj štúdia „Úloha paliatívnej starostlivosti pri rakovine pažeráka“, ktorá zdôrazňuje, že cieľom nie je len predĺženie prežívania, ale aj zmiernenie utrpenia a zlepšenie komfortu pacienta. (4) Liečivé huby môžu byť doplnkom, ale ich účinok na náladu či bolesť nie je vedecky potvrdený.

Prognóza rakoviny pažeráka

Rakovina pažeráka je veľmi agresívnym typom nádoru, ktorý sa často zistí až v pokročilom štádiu, čo výrazne znižuje šance na prežitie. Priemerná päťročná miera prežitia pri zhubnom nádore pažeráka je približne 20%. Platí, že čím skôr sa ochorenie diagnostikuje, tým lepšia je prognóza.

Podľa veľkej analýzy Surveillance, Epidemiology and End Results (SEER) registry je celková päťročná miera prežitia pri rakovine pažeráka približne 20%, pričom výsledky sa líšia podľa histologického typu. (5) Päťročná miera prežitia pri adenokarcinóme pažeráka je 23,4%, zatiaľ čo pri dlaždicovobunkovom karcinóme je 18,9%. Horšiu prognózu majú pokročilé štádiá, vyšší stupeň malignity, lokalizácia nádoru v strednej časti pažeráka a absencia chirurgického zákroku.

Pri lokalizovaných nádoroch je najúčinnejšou metódou chirurgické odstránenie nádoru, často v kombinácii s chemoterapiou alebo rádioterapiou. Bohužiaľ, keďže väčšina prípadov je diagnostikovaná neskoro, liečba sa často zameriava najmä na zmiernenie príznakov a zlepšenie kvality života pacienta. Dôležitá je podporná a paliatívna starostlivosť, ktorá zahŕňa úľavu od bolesti, riešenie problémov s prehĺtaním a zabezpečenie adekvátnej výživy.

Pre zlepšenie prognózy je kľúčové minimalizovať rizikové faktory ovplyvniteľné životným štýlom a pri podozrivých príznakoch čo najskôr absolvovať cielené vyšetrenie.

Vedecké zdroje:
1. https://www.cancer.gov/pediatric-adult-rare-tumor/rare-tumors/rare-digestive-system-tumors/esophageal
2. https://www.ccjm.org/content/89/5/269
3. https://gco.iarc.who.int/media/globocan/factsheets/populations/703-slovakia-fact-sheet.pdf 
4. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC2719235/
5. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7141161/