Wilsonova choroba

Wilsonova choroba je zriedkavé dedičné ochorenie, ktoré spôsobuje poruchu metabolizmu medi v tele. (1) V dôsledku genetickej mutácie sa meď nedokáže správne vylučovať, čo vedie k jej hromadeniu najmä v pečeni, mozgu a ďalších orgánoch. Prvé príznaky sa často objavujú už v detstve alebo v mladom dospelom veku a môžu byť veľmi rôznorodé – od únavy, žltačky, porúch pohybu až po psychické zmeny. Bez včasnej diagnostiky a liečby môže Wilsonova choroba viesť k vážnemu poškodeniu orgánov a ohrozeniu života, preto je dôležité poznať jej príčiny, príznaky a možnosti liečby.

Úloha medi v ľudskom tele

Meď je pre ľudský organizmus veľmi dôležitá, pokiaľ je prítomná v primeranom množstve. Do tela sa dostáva prostredníctvom každodennej stravy. Priemerne vyvážený jedálniček obsahuje približne 2–3 mg medi denne. Organizmus si z toho vezme len potrebné množstvo, zvyšok sa vylúči stolicou.

Aké funkcie plní meď v ľudskom tele?

● Je zložkou viacerých dôležitých enzýmov.
● Zohráva úlohu v ochrane pred oxidačným poškodením spôsobeným voľnými radikálmi.
● Je potrebná pre zdravotvorné procesy (krvotvorbu).
● Zabezpečuje správnu funkciu centrálnej nervovej sústavy.
● Zohráva významnú úlohu pri udržiavaní zdravia spojivových tkanív.

Čo sa deje pri Wilsonovej chorobe?

U pacientov s Wilsonovou chorobou sa v tenkom čreve vstrebáva oveľa väčšie množstvo medi ako zvyčajne, zatiaľ čo pečeň ju nedokáže v dostatočnej miere vylučovať žlčou. Výsledkom je zvýšené vstrebávanie a znížené vylučovanie medi, čo spôsobuje jej hromadenie v tele. Najviac tým trpí pečeň, no postihnutý môže byť aj centrálny nervový systém, obličky a oči. Wilsonova choroba je geneticky podmienená – vzniká v dôsledku mutácie génu ATP7B, ktorý je zodpovedný za transport medi a jej vylučovanie z tela. Keďže nadbytočná meď je pre organizmus toxická, jej hromadenie vedie k poškodeniu tkanív a orgánov, čo sa prejavuje rôznorodými príznakmi, ako sú únava, žltačka, neurologické ťažkosti (napríklad tras, poruchy reči či koordinácie), psychiatrické prejavy alebo typický Kayserov-Fleischerov prstenec v rohovke oka.

Výskyt Wilsonovej choroby

Wilsonova choroba je relatívne zriedkavé genetické ochorenie – postihuje približne 1 človeka z 30 000 až 40 000, pričom výskyt je rovnaký u všetkých etnických skupín a medzi pohlaviami nie je žiadny významný rozdiel. Ako sa Wilsonova choroba dedí? Dedičnosť je autosomálna recesívna, čo znamená, že ochorenie sa prejaví len vtedy, ak dieťa zdedí chybný gén ATP7B od oboch rodičov, ktorí sú často zdraví prenášači. (2) Pravdepodobnosť, že dvom prenášačom sa narodí postihnuté dieťa, je 25%, zatiaľ čo 50% detí budú prenášači a 25% budú úplne zdraví. Frekvencia prenášačov v populácii je približne 1 z 90 ľudí. Wilsonova choroba sa vyskytuje vo všetkých rasách a národoch, pričom najčastejšia mutácia v Európe je His1069Gln (H1069Q) v géne ATP7B, ako uvádza štúdia „Wilsonova choroba: epidemiológia a patogenéza“. (3)

Príznaky Wilsonovej choroby

Prvé príznaky sa často objavujú v období puberty, no mierne symptómy a abnormality v laboratórnych parametroch (napr. pečeňové testy) sa môžu objaviť už v detstve.

Aké príznaky sa môžu objaviť pri Wilsonovej chorobe?

● Všeobecné príznaky: únava, slabosť, ospalosť, nechutenstvo, nevoľnosť, zvracanie, mierne zvýšená teplota.

● Príznaky súvisiace s pečeňou: žltačka, bolesť v pravej hornej časti brucha, v pokročilých prípadoch symptómy cirhózy pečene.

● Neurologické príznaky: tras hlavy a končatín, svalová stuhnutosť, mimovoľné pohyby, poruchy chôdze a reči, slinenie, nevýrazná tvár s chudobnou mimikou, problémy so sústredením, depresia, agresivita, zmena osobnosti.

● Očné príznaky: meď uložená v rohovke spôsobuje typické, krúžkovité zafarbenie (tzv. Kayserov-Fleischerov prstenec), ktoré je často viditeľné voľným okom, no nezhoršuje zrak.

● Ďalšie príznaky: anémia (chudokrvnosť), krv v moči, obličkové kamene, poruchy menštruácie u žien.

Diagnostika Wilsonovej choroby

Pretože symptómy Wilsonovej choroby sú veľmi rôznorodé, diagnózu sa často podarí stanoviť až po niekoľkých rokoch. Vyšetrovanie sa zvyčajne začína pre abnormálne výsledky pečeňových testov alebo nešpecifické neurologické príznaky.

Diagnostiku často začína pediater, v dospelosti pokračuje internista, hepatológ alebo neurológ podľa príznakov.

Aké vyšetrenia možno očakávať pri podozrení na Wilsonovu chorobu?

● Podrobná anamnéza.

● Fyzikálne vyšetrenie: Špecifické príznaky nemusia byť vždy prítomné, ale niekedy sa objaví žltačka alebo zväčšená pečeň. Kayserov-Fleischerov prstenec môže byť viditeľný na rohovke.

● Laboratórne vyšetrenia:

▫︎ Zvýšené hladiny pečeňových enzýmov a obštrukčných enzýmov (enzýmov súvisiacich s poruchami odtoku žlče).
▫︎ Nízka hladina ceruloplazmínu (bielkovina viažuca meď v krvi).
▫︎ Zvýšené množstvo medi v moči.
▫︎ Znaky anémie.
▫︎ V pokročilých prípadoch: nízka hladina bielkovín, predĺžená zrážanlivosť krvi, zvýšená hladina amoniaku – čo naznačuje rozvoj cirhózy pečene.

● Zobrazovacie vyšetrenia:

▫︎ Ultrazvuk brucha: môže ukázať zmeny v štruktúre pečene.
▫︎ CT/MR brucha: niekedy potrebné na rozlíšenie od iných diagnóz.
▫︎ CT/MR mozgu: pri neurologických príznakoch.

● Biopsia pečene: mikroskopické vyšetrenie tkaniva môže preukázať ukladanie medi.

● Genetické vyšetrenie: potvrdzuje prítomnosť genetickej chyby zodpovednej za ochorenie.

Všetky vyšetrenia sú individuálne prispôsobené pacientovi ošetrujúcim lekárom.

Liečba Wilsonovej choroby

V zásade ide o nevyliečiteľné ochorenie, no včas začatá a správne nastavená liečba dokáže Wilsonovu chorobu veľmi dobre udržiavať pod kontrolou. Postihnutí pacienti si vyžadujú celoživotnú liečbu a dôsledné sledovanie zdravotného stavu, ako uvádza štúdia „Liečba Wilsonovej choroby“. (4)

● Lieky