Čo sú to postbiotiká? 5 zdravotných výhod
Ak ste v posledných rokoch aspoň trochu sledovali novinky zo sveta zdravia, pravdepodobne ste už počuli o prebiotikách a probiotikách. V NaturalSwiss vieme, že obe zložky zohrávajú kľúčovú úlohu pri zachovávaní zdravého a pravidelne fungujúceho tráviaceho systému – a to popri mnohých ďalších zdravotných výhodách.
Postbiotiká sú však oveľa menej známe ako prebiotiká a probiotiká, no podľa štúdie „Súčasné a budúce perspektívy postbiotík“ majú rovnako dôležitú, ak nie ešte dôležitejšiu úlohu pri ochrane a zlepšovaní nášho zdravia. (1) V skutočnosti, veľká časť zdravotných benefitov, ktoré sa pripisujú probiotikám, sú v skutočnosti zásluhou postbiotík.
Čo sú to postbiotiká?
Postbiotiká sú vedľajšími produktmi fermentačných procesov, ktoré v črevách vykonávajú probiotiká. Inými slovami, keď sa probiotiká živia prebiotikami, vznikajú postbiotiká. V podstate ide o „odpadové látky“ probiotík.
Na prvé počutie slovo „odpad“ neznie veľmi užitočne. Zaujímavé je, že tieto látky v skutočnosti zohrávajú dôležitú úlohu pri viacerých funkciách, ktoré zlepšujú zdravie nášho črevného systému. Medzi príklady postbiotík patria organické kyseliny, bakteriocíny, oxid uhličitý (uhličité látky) a enzýmy.
Bakteriocíny sú bielkoviny alebo peptidové molekuly, ktoré produkujú určité baktérie. Tieto molekuly sú súčasťou konkurenčných a komunikačných mechanizmov medzi mikroorganizmami – umožňujú baktériám, ktoré ich produkujú, získať výhodu voči svojim konkurentom vo svojom prostredí.
Tieto látky prirodzene vznikajú ako výsledok existencie a prežívania mikroorganizmov, ktoré žijú v našom čreve. No vďaka terapeutickým postupom ich možno do tela doplniť aj priamo, napríklad prostredníctvom výživových doplnkov.
Prečo je dôležité porozumieť pojmom prebiotiká, probiotiká a postbiotiká? Lebo často dochádza k ich zamieňaniu alebo nepochopeniu, čo môže sťažiť správny výber pri starostlivosti o črevá. Preto sa oplatí vrátiť o krok späť a vysvetliť si, čo je to črevný mikrobióm a ako tieto tri pojmy spolu súvisia.
Čo sú probiotiká? Dôležitosť črevnej mikroflóry: „dobré“ črevné baktérie
Probiotiká sú živé mikroorganizmy – najčastejšie baktérie alebo kvasinky –, ktoré pri dostatočnom množstve prinášajú zdravotné výhody pre hostiteľa, najmä podporou rovnováhy črevnej mikroflóry.
Keď sa narodíme, naše črevá sú sterilné. Vďaka materskému mlieku a objavovaniu sveta ústami sa však čoskoro začnú osídľovať mikróbmi, ktoré fermentujú živiny a produkujú dôležité bioaktívne zlúčeniny ovplyvňujúce našu fyziológiu a metabolizmus.
Tieto prirodzené, zdraviu prospešné baktérie sú v symbiotickom vzťahu s ľudským telom. Inými slovami, žijú z nášho organizmu, no my zasa profitujeme z ich prítomnosti a ich vedľajších produktov.
Zdravé črevné baktérie zohrávajú dôležitú úlohu v ľudskej homeostáze (homeostáza je proces udržiavania stáleho vnútorného prostredia) a ich súvislosť bola preukázaná s viacerými ochoreniami – od Crohnovej choroby až po rakovinu.
Lieky, stres, strava a choroby môžu negatívne ovplyvniť prirodzené zloženie črevnej mikroflóry. Už pred desaťročiami nezávislé výskumné tímy zistili, že črevnú mikroflóru je možné znovu osídliť správnou stravou. Práve v tejto oblasti boli pôvodne identifikované prebiotiká a probiotiká – a dnes už vieme, že aj postbiotiká hrajú významnú úlohu.
Vzťah medzi prebiotikami, probiotikami a postbiotikami
Hoci ich názvy znejú podobne, ide o rôzne zložky – ktoré však spolu úzko súvisia. Tu je stručný prehľad:
➤ Prebiotiká:
Sú to živiny, ktoré kvalitatívne menia zloženie črevnej mikrobioty tým, že poskytujú „potravu“ na podporu rastu prospešných baktérií. Prebiotiká sú najmä vlákniny obsiahnuté v ovocí, zelenine a celozrnných obilninách.
➤ Probiotiká:
Ide priamo o mikroorganizmy v črevách. Pripisujú sa im rôzne priaznivé účinky, ako je posilnenie bariéry proti infekciám, antibakteriálne pôsobenie, imunomodulačné a protizápalové vlastnosti. Probiotiká nájdeme napríklad v jogurte, kefíre, kombuche či kimchi.
➤ Postbiotiká:
Postbiotiká sú metabolity (metabolity sú zlúčeniny vznikajúce v dôsledku metabolických procesov v živých organizmoch) probiotík, alebo látky vznikajúce pri ich aktivite v črevách – napríklad počas fermentácie. Keď črevné mikróby, teda probiotiká, konzumujú prebiotickú vlákninu, výsledkom tejto fermentácie sú práve postbiotiká.
Najnovšie výskumy dokazujú, že väčšina pozitívnych účinkov pripisovaných probiotikám je v skutočnosti výsledkom pôsobenia postbiotík. Tie zároveň zlepšujú využitie prebiotík a podporujú zdravé osídlenie čreva. Postbiotiká vykazujú silnejšie modulačné účinky na črevný mikrobióm ako probiotiká, čo potvrdzuje štúdia „Účinky postbiotík na črevný mikrobióm v porovnaní s probiotikami“. (2)
Jednoducho povedané: prebiotiká predchádzajú probiotiká, ktoré následne vedú k tvorbe postbiotík. A postbiotiká následne pomáhajú opäť zefektívniť využitie prebiotík. Prebiotiká sú ako „jedlo“ pre probiotiká, probiotiká sú samotné mikroorganizmy a postbiotiká sú produkty ich „trávenia“ tejto potravy.
Hoci sú postbiotiká technicky považované za „odpad“ probiotík, môžu byť práve oni zodpovední za mnohé pozitívne účinky na ľudské zdravie. To nám pomáha lepšie pochopiť hlboký symbiotický vzťah medzi črevnými mikroorganizmami a človekom.
Probiotiká vs PrEbiotiká vs POSTbiotiká
Keďže postbiotiká vznikajú ako vedľajšie produkty fermentácie spôsobenej probiotikami, priamym zdrojom postbiotík sú probiotiká.
Potraviny, ktoré môžu pomôcť zvýšiť koncentráciu postbiotík v čreve, sú:
● jogurt
● kyslá kapusta
● miso polievka
● mäkké syry
● kefír
● kváskový chlieb
● cmar
● nakladaná zelenina
● tempeh (tempeh je tradičné indonézske jedlo známe od 19. storočia. Ide o chutný sójový produkt bohatý na bielkoviny, fermentovaný pomocou ušľachtilej plesne)
Postbiotiká však možno vyrobiť aj v laboratórnych podmienkach a následne extrahovať (t. j. izolovať alebo oddeliť konkrétnu zložku z komplexnej zmesi) na terapeutické účely. Štúdia s názvom „Zdravotné prínosy prebiotík, probiotík, synbiotík a postbiotík“ ponúka ucelený prehľad o tom, ako jednotlivé skupiny týchto látok ovplyvňujú ľudské zdravie prostredníctvom modulácie črevného mikrobiómu. (3)
Opakovanie je matkou múdrosti, tak sa do toho pustime ešte raz: Čo sú to postbiotické zložky? Ide o látky, ktoré vznikajú činnosťou probiotických baktérií pri fermentácii prebiotickej vlákniny v črevách. (4)
Črevný mikrobióm zohráva dôležitú úlohu vo viacerých fyziologických procesoch v tele. Jednou z jeho najdôležitejších funkcií je produkcia mastných kyselín s krátkym reťazcom (short-chain fatty acids – SCFA), ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní zdravej črevnej bariéry a imunitnej homeostázy (imunohomeostáza = rovnováha imunitného systému, ktorá telu umožňuje účinne reagovať na infekcie), ako to uvádza štúdia „Diabetes mellitus a črevný mikrobióm“. (5) Poruchy v mikrobióme – spôsobené napríklad stravovacími návykmi, pravidelným užívaním liekov či inými faktormi – môžu viesť k poškodeniu bariérovej funkcie čriev.
A keď už hovoríme o POSTbiotikách, pozrime sa, aké zložky by mal kvalitný postbiotický výživový doplnok obsahovať:
● Mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA):
Ide o organické kyseliny, ktoré sú hlavnými finálnymi produktmi fermentácie vlákniny. Patrí sem butyrát, propionát a acetát. Majú protizápalové, protinádorové a antiobezitné účinky, zároveň ovplyvňujú zloženie črevného mikrobiómu aj imunitný systém.
● Lipopolysacharidy (LPS):
Tieto molekuly sa nachádzajú vo vonkajšej membráne niektorých baktérií. Môžu vyvolať imunitnú odpoveď a zápal, no v nízkych dávkach majú pozitívne účinky – napríklad posilňujú funkciu črevnej bariéry a bránia infekciám.
● Exopolysacharidy (EPS):
Ide o polysacharidy (napr. škrob – primárna zásobná molekula rastlín), ktoré vylučujú niektoré baktérie. Môžu vytvárať ochrannú vrstvu – tzv. biofilm – okolo baktérií, čím im pomáhajú prichytiť sa na črevnú stenu a zvyšujú ich odolnosť voči antibiotikám. Tieto látky tiež modulujú (modulácia = dočasná alebo trvalá zmena štruktúry a funkcie bielkovín alebo enzýmov) imunitný systém a mikrobióm, majú protizápalový a antidiabetický účinok.
● Enzýmy:
Sú to bielkoviny, ktoré urýchľujú chemické reakcie v organizme. Niektoré enzýmy sú produktom probiotických baktérií a majú postbiotický účinok – napríklad:
● Nattokináza – pomáha pri rozpúšťaní krvných zrazenín a zlepšuje krvný obeh
● Laktáza – uľahčuje trávenie laktózy a pomáha predchádzať laktózovej intolerancii
● Fragmenty bunkovej steny:
Ide o časti bakteriálnej bunkovej steny, ktoré sa uvoľnia, keď baktéria odumrie alebo lizuje (lizácia = rozpad alebo zničenie bunky či biologickej štruktúry). Tieto fragmenty môžu stimulovať imunitný systém a črevný mikrobióm, majú protizápalové a antialergické účinky.
● Vitamíny:
Organické zlúčeniny nevyhnutné pre rôzne metabolické procesy v tele. Niektoré vitamíny, ktoré produkujú probiotické baktérie, majú postbiotický účinok, napríklad:
● Vitamín K2 – dôležitý pre zdravie kostí a srdca
● Vitamín B12 – podieľa sa na tvorbe červených krviniek a správnom fungovaní nervového systému
Tieto zložky sa bežne vyskytujú v postbiotických výživových doplnkoch. Nie každý produkt je však automaticky bezpečný alebo vhodný pre každého. Niektoré postbiotické látky môžu vzájomne reagovať s liekmi, vyvolať alergické reakcie alebo spôsobiť nežiaduce vedľajšie účinky.
Preto pred užívaním akéhokoľvek postbiotického výživového doplnku konzultujte so svojím lekárom, aby ste si boli istí, že je pre Vás bezpečný a vhodný.
Príjem postbiotík môžete prirodzene zvýšiť aj tak, že do jedálnička zaradíte viac prebiotických a probiotických potravín – napríklad ovocie, zeleninu, celozrnné obilniny, jogurt, kimchi, kyslú kapustu či kombuchu.
Vedecké zdroje:
1. https://link.springer.com/article/10.1007/s12602-023-10045-x
2. https://www.nature.com/articles/s41538-022-00169-9
3. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/39599742/
4. https://www.health.harvard.edu/nutrition/what-are-postbiotics
5. https://www.researchgate.net/publication/371855692_Diabetes_mellitus_and_the_intestinal_microbiome
