Os črevo-mozog: ako ovplyvňuje naše zdravie?

Os črevo-mozog je zložitý komunikačný systém, ktorý spája centrálnu nervovú sústavu (central nervous system) s črevným systémom. Toto spojenie funguje najmä prostredníctvom nervus vagus (blúdivý nerv), ktorý je jedným z najdôležitejších nervov v našom tele. Os črevo-mozog sprostredkúva informácie o procesoch prebiehajúcich v črevnej mikroflóre smerom k mozgu – a naopak, udalosti v mozgu tiež ovplyvňujú činnosť čriev.

Za posledné roky a desaťročia výskumy dokázali, že mikrobiom (súbor miliárd baktérií, vírusov a húb) môže zohrávať kľúčovú úlohu v tejto komunikácii. Os črevo-mozog môže mať zásadný vplyv aj na reguláciu emócií a na vznik niektorých psychiatrických porúch, ako sú úzkosť a depresia. (1)

Čo je to os črevo-mozog?

Spojenie medzi tráviacim systémom a nervovým systémom, známe aj ako os črevo-mozog, je už nejaký čas opísané v učebniciach fyziológie aj patofyziológie. Vďaka Pavlovovým pokusom už vieme, že fungovanie a regulácia tráviaceho systému sa nedá chápať len vo vzťahu k prijatým potravinám a výživovým požiadavkám. Napríklad ak zbadáme známe jedlo, ucítime jeho vôňu alebo si len pozrieme jeho fotografiu, naše trávenie na to reaguje, akoby sme ho chceli hneď zjesť. K tomu je však potrebné poznať ľudský mikrobiom a rozpoznať úlohu črevnej mikroflóry) žijúcej v hrubom čreve. Nedávno sa ukázalo, že baktérie žijúce v tenkom a hrubom čreve môžu zohrávať dôležitú úlohu v tráviacich a vstrebávacích procesoch. O tom sa písalo aj v skorších výskumoch o zdraví žalúdka a čriev. (2)

V inom kontexte – už desaťročia vieme, že v dôsledku zmeny životného štýlu u ľudí s nadváhou dochádzalo nielen k poklesu hmotnosti, ale aj k zníženiu frekvencie bolestí hlavy. Na príčinnú súvislosť odpovedal výskum zameraný na črevný mikrobiom v zdraví a chorobe. (3) Významná časť baktérií žijúcich v našom tele sa nachádza v tráviacom systéme – tieto baktérie nielenže regulujú naše trávenie, ale ovplyvňujú aj naše správanie, telesnú hmotnosť či vznik zápalových procesov. Črevný mikrobiom funguje ako komunikačný kanál medzi tráviacim a nervovým systémom, ktorým prechádzajú dôležité signály.

Len málo ľudí si uvedomuje, že črevné mikróby môžu zohrávať regulačnú úlohu aj pri vzniku úzkosti a výkyvov nálady. Komunikácia prostredníctvom osi črevo-mozog môže znieť zvláštne, ale ak sa zamyslíme nad tým, že ak niekto nemá v poriadku trávenie, často ho trápi aj úzkosť – ide už o jav spojený s nervovým systémom. A platí to aj opačne. Ak pociťujeme stres z blížiacej sa skúšky či pracovnej úlohy, často sa to prejaví hnačkou alebo žalúdočnou nervozitou. Aj to potvrdzuje úzke prepojenie medzi črevami a mozgom.

Ako spolu komunikujú črevná flóra a mozog?

Os črevo-mozog funguje prostredníctvom viacerých komunikačných mechanizmov. Hlavnou cestou je nervus vagus (blúdivý nerv), ktorý umožňuje rýchly prenos informácií medzi tráviacim systémom a mozgom. Ďalej sa do tejto komunikácie zapájajú črevné hormóny, napríklad serotonín (90% tohto hormónu sa tvorí v črevách), ktorý môže priamo ovplyvňovať nervový systém. Okrem toho črevná flóra vplýva aj na imunitnú odpoveď, ktorá môže súvisieť so zápalovými procesmi v mozgu. Napokon, aj metabolity (produkty látkovej premeny) vytvárané črevnou flórou, ako napríklad krátkoreťazcové mastné kyseliny (SCFA – short-chain fatty acids), môžu nepriamo ovplyvniť činnosť mozgu.

Aké sú najdôležitejšie úlohy osi črevo-mozog?

V prvom rade sa os črevo-mozog podieľa na udržiavaní homeostázy (rovnováhy energie). Zdravá črevná flóra totiž pomáha zachovať hormonálnu rovnováhu a rovnováhu mikrobiomu. Neurotransmitery ovplyvnené mikrobiomom, ako sú dopamín a serotonín, majú priamy vplyv na našu emocionálnu pohodu. Podrobnejšie sa o tom píše vo výskume zameranom na vzťah medzi mikrobiomom a duševnou pohodou. (4)

Os črevo-mozog môže ďalej pomôcť pri regulácii imunitnej odpovede, čím sa znižuje riziko zápalových procesov. Jej regeneračné a posilňujúce mechanizmy môžu prispieť k posilneniu imunitného systému a k zmierneniu negatívnych účinkov stresu.

Napokon zohráva úlohu aj pri tzv. gastrointestinálnej motilite (neurohumorálna regulácia pohybu potravy tráviacim traktom), teda pri tom, čo sa s jedlom deje od momentu, keď ho začneme žuť. Pomáha tráveniu, látkovej premene a chráni črevá aj imunitu pred škodlivými baktériami. (5)

Čo nazývame zdravou črevnou mikroflórou?

Zdravá črevná mikroflóra predstavuje takú skladbu mikrobiomu, v ktorej prevládajú prospešné baktérie, ktoré dokážu udržiavať škodlivé mikroorganizmy pod kontrolou. Obsahuje rozmanité bakteriálne kmene, vyvážený pomer baktérií a zároveň optimálnu produkciu krátkoreťazcových mastných kyselín.

Podľa najnovších výskumov je kľúčom k obnove a posilneniu črevnej flóry pestrá a vyvážená strava, ktorá obsahuje prebiotiká (látky podporujúce rast prospešných baktérií) aj probiotiká (živé prospešné baktérie). Základom je konzumácia potravín bohatých na vlákninu a pravidelné zaraďovanie fermentovaných jedál, ako sú jogurt či kyslá kapusta. Aj o tom sa píše v štúdii zameranej na vzťah medzi črevným mikrobiomom a zdravím. (6)

Prečo je zdravá črevná mikroflóra dôležitá?

Črevná mikroflóra nie je len základom zdravého trávenia – zohráva aj významnú úlohu vo fungovaní centrálneho nervového systému. Zdravý mikrobiom môže prispievať k udržiavaniu homeostázy, zatiaľ čo narušená črevná flóra sa spája s rôznymi ochoreniami, ako je syndóm dráždivého čreva (IBS – irritable bowel syndrome) či depresia.

Mozog riadený črevom

Posilnenie osi črevo-mozog je možné podporovaním pozitívnej spätnej väzby medzi črevnou mikroflórou a mozgom. Črevo môže ovplyvniť schopnosť mozgu zvládať stres, ako aj emocionálne a kognitívne funkcie. Opakovane sa preukázalo, že niektoré probiotiká môžu zlepšiť pamäť a znížiť príznaky úzkosti – o čom sa píše aj vo výskume zameranom na vplyv probiotík a prebiotík na zlepšenie pamäti.  (7)

Zdravá črevná mikroflóra je teda jedným zo základných predpokladov optimálneho fungovania mozgu a nervovej sústavy. Môže prispieť k lepšiemu zvládaniu stresu, depresie a úzkostných ťažkostí, ako aj k prevencii či liečbe agresívneho správania. To všetko zohráva úlohu v prevencii – a v prípade potreby aj v liečbe – rôznych ochorení centrálneho nervového systému.

Aký vplyv majú probiotiká na výkonnosť mozgu?

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na regeneračné procesy črevnej mokroflóry. Posilnením črevnej mikroflóry môžu zlepšiť výkonnosť mozgu a pomôcť zmierniť účinky stresu. Jedna skoršia klinická štúdia preukázala, že každodenná konzumácia kmeňov Lactobacillus a Bifidobacterium môže zlepšiť schopnosť koncentrácie a kvalitu spánku.

Užívanie probiotík je obzvlášť dôležité pri niektorých ochoreniach – najmä po antibiotickej liečbe, keďže probiotiká účinne obnovujú rovnováhu črevnej flóry, čím môžu eliminovať hnačku spôsobenú antibiotikami, a dokonca ovplyvniť aj niektoré príznaky IBS. Niektoré probiotiká tak môžu zohrávať úlohu pri udržiavaní zdravej črevnej flóry aj nervového systému.

Aký vplyv má psychický stav na črevnú mikroflóru?

Jedným z najzaujímavejších aspektov osi črevo-mozog je skutočnosť, že psychický stav môže priamo ovplyvniť tráviaci systém. Úzkosť a depresia často súvisia s tráviacimi problémami, ako je nadúvanie alebo syndróm dráždivého čreva (IBS – irritable bowel syndrome). Podľa niektorých štúdií môže chronický stres zmeniť zloženie črevnej mikroflóry, čím sa zníži počet prospešných baktérií, čo ďalej zhoršuje psychický stav.

Výsledky výskumov ukazujú, že podpora psychobiotík (psychobiotiká sú živé baktérie, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na duševné zdravie a zmierniť príznaky psychických ochorení) a posilňovanie osi črevo-mozog môžu priniesť nové možnosti pri liečbe duševných problémov, ako sú úzkostné poruchy, depresia, syndróm chronickej únavy, ADHD (porucha pozornosti), panické poruchy spôsobené IBS alebo poruchy nálady.

Vplyv psychobiotík pri depresii a úzkosti skúmali v rámci randomizovanej klinickej štúdie. (8) U pacientov, ktorí užívali tieto prípravky, sa znížila miera depresívnych príznakov aj hladina CRP (marker systémového zápalu v tele). Okrem toho mala probiotická kúra pozitívny vplyv na hladinu inzulínu a zvýšila hladinu antioxidantov v tele.

V inom výskume dostávali dobrovoľníci probiotický doplnok, ktorý zmiernil úzkosť a sklon k depresii, a zároveň zlepšil ich schopnosť riešiť problémy. Psychobiotiká tak môžu pomôcť zlepšiť náladu a zmierniť úzkostné príznaky u ľudí s chronickými ochoreniami.

Súvislosť medzi osou črevo-mozog a vznikom ochorení

Dysfunkcia osi črevo-mozog môže prispieť k vzniku rôznych ochorení, vrátane psychiatrických porúch ako depresia a úzkosť. Patrí sem však aj autizmus, Parkinsonova choroba či už spomínaný syndróm dráždivého čreva.

Jedna štúdia zistila, že črevná mikroflóra detí s autizmom sa výrazne líši od črevnej mikroflóry zdravých detí. V prípade IBS je taktiež dôležité spomenúť, že ochorenie je často prepojené s poruchami v osi črevo-mozog a u pacientov sú bežné príznaky úzkosti a depresie.

Narušenie rovnováhy črevnej mikroflóry bolo ďalej spojené so vznikom kardiometabolických ochorení, ako je vysoký krvný tlak či cukrovka 2. typu. Výskumy dokázali, že črevná mikroflóra ľudí trpiacich týmito chorobami sa líši od mikroflóry zdravých osôb.

Niektoré výskumy navyše identifikovali súvislosť medzi príjmom cholínu (živina dôležitá pre mozog a pečeň), ktorý dokáže črevná mikrobiota metabolizovať, a úmrtnosťou na kardiovaskulárne ochorenia. Zistil sa aj vzťah medzi stavom črevnej mikroflóry a oslabením imunitného systému.

Ako vplýva stres na os črevo-mozog?

Stres ovplyvňuje os črevo-mozog tým, že narúša rovnováhu črevného mikrobiómu, zvyšuje priepustnosť črevnej sliznice a prostredníctvom nervových spojení môže ovplyvniť funkciu mozgu a psychický stav. Stres má jednoznačne negatívny vplyv na náš organizmus, vrátane osi črevo-mozog. Častý stres môže spôsobiť zápal v črevách, znížiť rozmanitosť črevnej mikroflóry a narušiť tráviace procesy. Pre obnovu črevnej mikroflóry je preto dôležité osvojiť si niektoré techniky zvládania stresu, ako je meditácia, joga alebo dýchacie cvičenia.

Vplyv osi črevo-mozog na imunitný systém a emócie

Črevná mikroflóra a imunitný systém spolu úzko súvisia. Fungovanie osi črevo-mozog môže priamo ovplyvniť emocionálny stav, pretože zápalové procesy ovplyvňujú tvorbu neurotransmiterov v mozgu. Výskumy preukázali, že konzumácia potravín podporujúcich regeneráciu črevnej mikroflóry môže zlepšiť funkciu imunitného systému a zmierniť príznaky depresie.

Aká je správna strava na obnovu črevnej mikroflóry?

Každý druh baktérií potrebuje iné živiny, aby sa mohol množiť. Nežiadúce baktérie sa živia napríklad cukrom, zatiaľ čo prospešné baktérie potrebujú rozpustnú vlákninu z rastlín. Medzi najlepšie zdroje tejto vlákniny patria celozrnné obilniny, rôzne druhy zeleniny a ovocia – najlepšie tie sezónne.

Konzumácia týchto potravín môže zlepšiť citlivosť na inzulín a zároveň navodiť pocit sýtosti, vďaka čomu menej túžime po cukrových a sacharidových jedlách. Z týchto potravín vzniká aj kyselina propiónová, ktorá môže podporiť chudnutie tým, že znižuje tvorbu tukov.

Pri kŕmení prospešných baktérií vlákninou vznikajú aj kyselina maslová a octová, ktoré podporujú imunitný systém a pomáhajú udržiavať acidobázickú rovnováhu (rovnováhu medzi kyslým a zásaditým prostredím), čím chránia naše zdravie. Správne nastavená strava teda dokáže obnoviť rovnováhu črevnej mikroflóry a podporiť proces chudnutia.

Čo môžeme urobiť pre rovnováhu osi črevo-mozog?

V prvom rade je potrebné dodržiavať zdravú stravu a zaradiť do nej prebiotiká a probiotiká. Tieto látky je možné kombinovať vo forme symbiotík, ktoré poskytujú komplexnú podporu mikrobiomu. Užitočné je aj osvojenie si techník na zvládanie stresu, ako je relaxácia alebo joga. Nezabúdajme ani na pravidelný pohyb, ktorý pomáha obnoviť črevnú mikroflóru, a na kvalitný spánok v dostatočnom množstve, ktorý podporuje rovnováhu mikrobiomu.

Posilnenie osi črevo-mozog môže dlhodobo prispieť k udržaniu duševného a fyzického zdravia a znížiť riziko ochorení.

Vedecké zdroje:
1. https://www.jci.org/articles/view/76304
2. https://academic.oup.com/jaoac/article-abstract/95/1/50/5655139
3. https://journals.lww.com/co-gastroenterology/abstract/2015/01000/the_gut_microbiome_in_health_and_in_disease.12.aspx
4. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0149763422002226
5. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12625803/
6. https://www.cambridge.org/core/journals/british-journal-of-nutrition/article/intestinal-microbiota-diet-and-health/7DC9362520B265EB453771495E520ABD
7. https://www.frontiersin.org/journals/aging-neuroscience/articles/10.3389/fnagi.2018.00416/full
8. https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/1028415X.2019.1701220