Typy mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA)

Čo by ste mali vedieť o mastných kyselinách s krátkym reťazcom v potravinách

Vaše telo produkuje mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA) v hrubom čreve počas trávenia, ako výsledok spracovania vlákniny. Tieto mastné kyseliny sú prospešné pre organizmus, pretože môžu znížiť riziko vzniku rakoviny hrubého čreva. Okrem toho zohrávajú dôležitú úlohu pri regulácii telesnej hmotnosti a citlivosti na inzulín, ako uvádza štúdia „Mastné kyseliny s krátkym reťazcom a ich úloha v zdraví človeka“. (1)

Pochopenie mastných kyselín s krátkym reťazcom

Telo produkuje rôzne typy mastných kyselín s krátkym reťazcom. Tri najčastejšie z nich sú propionát, acetát a butyrát. Môžu mať priaznivý účinok na organizmus, pretože znižujú zápal. Mastné kyseliny s krátkym reťazcom (Short-chain fatty acids, skrátene SCFA) sú mastné kyseliny so štruktúrou, ktorá obsahuje málo atómov uhlíka – spodná hranica sa rôzne interpretuje, môže to byť 1, 2, 3 alebo 4 uhlíky.

 SCFA vznikajú v ľudskom čreve fermentáciou nestráviteľných potravín črevnými baktériami. Najznámejšie SCFA sú: kyselina octová (acetát), kyselina propiónová (propionát) a kyselina maslová (butyrát).

Ako fungujú mastné kyseliny s krátkym reťazcom?

V tenkom a hrubom čreve sa nachádza vrstva buniek nazývaná črevný epitel (enterocyty a kolonocyty). Keď konzumujete viac vlákniny, vaše telo začne produkovať SCFA, ktoré aktivujú tieto bunky.

SCFA slúžia ako hlavný zdroj energie pre kolonocyty (bunky výstelky hrubého čreva), a sú teda kľúčové pre zdravie gastrointestinálneho traktu. SCFA sa odlišujú od mastných kyselín s dlhším reťazcom svojou vyššou rozpustnosťou vo vode.

Ďalšie výhody SCFA:

● Zabraňujú množeniu škodlivých baktérií v črevách
● Zvyšujú schopnosť organizmu vstrebávať minerály, napr. vápnik

Vláknina a mastné kyseliny s krátkym reťazcom

Vláknina sa nachádza v rastlinných aj živočíšnych potravinách, no práve rastlinná vláknina prispieva k vyššej produkcii SCFA. Celozrnné obilniny sú výhodnejšie než múčne výrobky, pretože umožňujú telu vyprodukovať viac SCFA.

Pri rastlinnej strave vzniká viac SCFA než pri strave živočíšneho pôvodu. Celozrnné obilniny ponechané v prirodzenej forme (a nie pomleté na múku) podporujú vyššiu produkciu SCFA.

Telo vie využiť aj škrobové potraviny na tvorbu SCFA, napríklad:

● Kukuričná krupica
● Zemiaky
● Cestoviny
● Hrášok a šošovica

Črevné baktérie a mastné kyseliny s krátkym reťazcom

V tele človeka žije veľké množstvo mikroorganizmov – niektoré sú prospešné, iné predstavujú zdravotné riziko. Hoci baktérie osídľujú celé telo (pokožku aj sliznice), najviac sa ich nachádza v tráviacom systéme.

Hlavné výhody črevných baktérií:

● Chrátia pred patogénmi (choroboplodnými zárodkami)
● Regulujú metabolizmus, tvorbu hormónov a funkciu imunitného systému
● Komunikujú s centrálnou nervovou sústavou
● Ovplyvňujú mozgové procesy

Zdravie črevného mikrobiómu teda výrazne ovplyvňuje celkové zdravie.

Riziká pri premnožení škodlivých baktérií:

● Depresia
● Alzheimerova choroba
● Parkinsonova choroba

Niektoré štúdie ukázali, že u ľudí s poruchami autistického spektra (ASD) je narušená rovnováha črevného mikrobiómu. Niektorí vedci sa domnievajú, že mikrobióm môže ovplyvňovať závažnosť ASD (Autistická spektrálna porucha), hoci úloha SCFA pri ASD je v medicíne stále predmetom diskusií a vyžaduje si ďalší výskum.

Fyziologické úlohy SCFA

SCFA zohrávajú rôznorodé úlohy: ovplyvňujú metabolizmus lipidov, produkciu energie a vitamínov. Môžu vplývať na chuť do jedla, kardiometabolické zdravie, ako aj na duševné zdravie a náladu, ako to uvádza štúdia „Úloha mastných kyselín s krátkym reťazcom v zdraví a chorobe“. (2)

Tri hlavné SCFA – acetát, propionát a butyrát – podľa experimentálnych modelov znižujú krvný tlak a práve prebiehajú klinické štúdie, ktoré skúmajú ich účinok na pacientov s hypertenziou (vysoký krvný tlak).

Z týchto látok má butyrát zásadný význam pre zdravie hrubého čreva, pretože predstavuje hlavnú energetickú zložku pre kolonocyty. Pečeň môže ako zdroj energie využiť aj acetát.

➤ SCFA a postbiotiká

Čoraz viac výskumov naznačuje, že SCFA ako acetát, propionát a butyrát prispievajú k tvorbe tzv. postbiotík.

Postbiotiká sú „vedľajšie produkty“ činnosti probiotík, teda látky vznikajúce činnosťou probiotických baktérií v črevách, napríklad pri fermentácii. Keď črevné mikróby (probiotiká) konzumujú prebiotickú vlákninu, výsledkom tejto fermentácie sú postbiotiká, ako napríklad SCFA.

➤ SCFA a mozog

Aj keď tento mechanizmus ešte nie je úplne objasnený, odborníci vedia, že črevný trakt komunikuje s mozgom, a tým riadi celkové fungovanie organizmu.

Existuje súvislosť medzi niektorými mozgovými poruchami a nerovnováhou črevného mikrobiómu. Zatiaľ však nie je jasné, či táto nerovnováha spôsobuje poruchy mozgu, alebo je to naopak.

➤ SCFA a tehotenstvo

Počas tehotenstva môžu zmeny v zložení črevného mikrobiómu ovplyvniť vývoj plodu.

Čo by ste mali vedieť o vláknine

Vláknina je typ komplexného sacharidu. Počas prechodu tráviacim traktom sa nerozkladá ako iné živiny. Namiesto toho zväčšuje objem stolice, čo uľahčuje jej peristaltiku (pohyb črevami).

Rozlišujeme dva typy vlákniny:

Rozpustná vláknina – počas trávenia nasáva vlhkosť z tela, takže stolica ľahšie prechádza črevami.
✅ Nachádza sa v:

● Ovocí
● Zelenine
● Strukovinách (fazuľa, šošovica, hrach)
● Celozrnných obilninách
● Ovos

Nerozpustná vláknina – zachováva svoju štruktúru počas trávenia a pomáha odvádzať odpad z tela bez upchatia.
✅ Príklady:

● Jedlá šupka ovocia a zeleniny
● Semienka
● Niektoré druhy zeleniny
● Kukuričná krupica
● Niektoré obilniny
● Hnedá ryža

➤ Odporúčané denné množstvo vlákniny:

● Muži do 50 rokov: 38 g
● Ženy do 50 rokov: 25 g
● Muži nad 50 rokov: 30 g
● Ženy nad 50 rokov: 21 g

Ak neprijímate dostatok vlákniny zo stravy, možno vás bude lákať užívať výživové doplnky s vlákninou. Tie síce pomôžu zväčšiť objem stolice, no neposkytujú všetky výhody prírodnej vlákniny. Ak sa chcete uistiť, že vaše telo produkuje správne množstvo mastných kyselín s krátkym reťazcom, zamerajte sa na zaradenie väčšieho množstva ovocia a zeleniny do stravy.

Vedecké zdroje:
1. https://www.nature.com/articles/nrendo.2015.128
2. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24388214/