Zápalové ochorenia pečene

Zriedkavejšie môžu zápal pečene spôsobiť aj iné „nešpecifické“ vírusy, ako napríklad vírus Epsteina-Barrovej, cytomegalovírus, Coxsackie vírusy, herpesvírus, adenovírus či Covid-19. Medzi bakteriálne pôvodce patria Salmonella, Leptospira a Brucella, zatiaľ čo z parazitov môžu hepatitídu vyvolať napríklad Plasmodium (spôsobujúce maláriu) alebo améby. Okrem infekčných príčin môže byť zápal pečene spojený aj s autoimunitnými ochoreniami, ako je primárna biliárna cirhóza, ktorá vedie k postupnému poškodeniu žlčových ciest a následne pečene.

Alkohol

Pravidelná konzumácia alkoholu môže v pečeni spôsobiť rôzne ochorenia a stavy s rôznym stupňom závažnosti. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že u približne 1/3 pravidelných konzumentov alkoholu sa vyvinie alkoholová hepatitída. U približne 10-20% ľudí s alkoholovou hepatitídou ochorenie postupuje a vyvinie sa cirhóza pečene, čo znamená väzivovú prestavbu pečene a z toho vyplývajúce poškodenie funkcie.

Otravy

Otrava hubami (napr. muchotrávka zelená, muchotrávka červená) alebo drogami (napr. kokaín, metamfetamín) môže tiež spôsobiť zápal pečene, v závažných prípadoch dokonca s komplikáciami v podobe akútneho zlyhania pečene.

Lieky

Niektoré lieky proti horúčke a bolesti (napr. paracetamol), lieky proti tuberkulóze, epilepsii a chemoterapeutiká, ako aj anestetické plyny používané pri operáciách môžu spôsobiť zápal pečene. Pri zápale pečene spôsobenom liekmi môže zohrávať úlohu okrem dávky aj dĺžka užívania a individuálna citlivosť.

Metabolické ochorenia

Poruchy metabolizmu železa a medi (hemochromatóza a Wilsonova choroba) môžu tiež viesť k hepatitíde.

Komplikácie súvisiace s tehotenstvom

Pri abnormálnych stavoch pozorovaných počas tehotenstva sa často môže vyskytnúť aj poškodenie pečene, takže zápal pečene sa môže vyvinúť aj ako súčasť tehotenskej toxémie.

Autoimunitné ochorenia

Pri autoimunitných ochoreniach organizmus “útočí sám na seba”, začne produkovať protilátky proti vlastným bunkám a tkanivám, čo vyvoláva zápalovú reakciu. Tento proces môže postihnúť aj pečeňové bunky, čo vedie k hepatitíde.

Vyššie uvedené príčiny môžu viesť k akútnemu aj chronickému klinickému obrazu:

● akútny: o akútnom zápale pečene hovoríme, keď príznaky začínajú relatívne náhle; trvajú menej ako 6 mesiacov a na konci procesu sa hodnoty pečeňových funkcií normalizujú.
● chronický: o chronickom zápale pečene hovoríme v prípade dlhšieho trvania, minimálne 6 mesiacov.

Klinický obraz, príznaky

Klinický obraz môže siahať od úplne asymptomatického stavu až po závažné zlyhanie pečene.

Pacient môže mať nasledujúce ťažkosti:

● celková nevoľnosť,
● zvýšená teplota, horúčka,
● bolesť svalov a kĺbov,
● bolesť hlavy,
● chronická únava,
● strata chuti do jedla, chudnutie,
● bolesť brucha (najmä pod pravým rebrovým oblúkom),
● nevoľnosť, vracanie,
● hnačka,
● svrbenie kože, kožné vyrážky,
● žltačka (na koži a/alebo bielku očí),
● zmena farby stolice a moču (bledšia stolica; tmavý moč).

Diagnostika hepatitídy

Na hepatitídu treba vždy myslieť pri prítomnosti charakteristických príznakov a predisponujúcich stavov – je to dôležité už len preto, že často je spôsobená vírusovou infekciou, ktorá môže byť nákazlivá, takže vhodnými preventívnymi opatreniami možno chrániť aj okolie pacienta.

Vyšetrenia:

● Dôkladná anamnéza a záznam ťažkostí: s osobitným dôrazom na konzumáciu alkoholu, cestovanie do zahraničia, užívanie drog, prítomnosť tetovania/piercingu, sexuálne správanie.

● Fyzikálne vyšetrenie: so zameraním najmä na oblasť brucha a kožu. Pre hepatitídu môže byť charakteristická zväčšená, na dotyk citlivá pečeň, žltačka, kožné vyrážky. V pokročilých, závažných prípadoch môže byť v brušnej dutine prítomná abnormálna tekutina (“ascites”), na koži môžu byť viditeľné rozšírené žily, menšie či väčšie krvácania do kože a opuch môže byť viditeľný po celom tele.

● Laboratórne vyšetrenie: v laboratórnych výsledkoch môže byť viditeľné zvýšenie pečeňových enzýmov (bilirubín, GOT, GPT, GGT, ALP) a zápalových parametrov. V pokročilom štádiu môže klesnúť hladina bielkovín a predĺžiť sa čas zrážania krvi. V krvi možno priamo detekovať prítomnosť určitých patogénov, ako aj protilátky produkované proti patogénom – týmito metódami možno zistiť aj to, či v súčasnosti nie je aktívna infekcia, ale organizmus sa už v minulosti stretol s daným infekčným agensom (ide o tzv. sérologické vyšetrenia). Počas diagnostiky môže byť potrebné aj vyšetrenie stolice a moču.

● Zobrazovacie vyšetrenia: ultrazvuk brucha, v niektorých prípadoch môže byť potrebné aj CT/MR vyšetrenie brucha.

● Odber vzorky tkaniva (biopsia): pri tomto vyšetrení sa ihlou odoberie vzorka zo samotného tkaniva pečene a vyšetrí sa pod mikroskopom.

Potrebné vyšetrenia v každom prípade určuje ošetrujúci lekár individuálne.

Ak sa potvrdí, že zápal pečene je spôsobený vírusovou infekciou hepatitídy (hepatitída B, C), je potrebné informovať sexuálnych partnerov, aby sa u nich mohli vykonať príslušné vyšetrenia.

Možnosti liečby

Špecifická liečba závisí hlavne od toho, čo spôsobilo zápal pečene.

Liečbu treba vždy vybrať individuálne, na základe pravidelných konzultácií s odborným lekárom (hepatológom), v prípade potreby so zapojením ďalších odborníkov (infektológ, imunológ, dietológ, psychiater, adiktológ atď.).

Lieky

● antivirotické lieky: proti určitým typom vírusov hepatitídy (hepatitída B, C),
● interferónová liečba: aktivujú imunitný systém a obranné mechanizmy okolitých buniek, môžu sa zvážiť pri infekcii vírusom hepatitídy B a C,
● kortikosteroidy: protizápalový účinok, najmä v prípade autoimunitnej hepatitídy,
● lieky “potláčajúce” imunitný systém: v prípade autoimunitnej hepatitídy.

Očkovania

● najlepšia je prevencia: proti hepatitíde A a B sú k dispozícii vakcíny (očkovanie proti hepatitíde B je v súčasnosti povinné).

Transplantácia pečene

● môže sa zvážiť v prípade extrémne závažných, agresívne prebiehajúcich hepatitíd spôsobujúcich zlyhanie pečene.

Náhrada funkcie pečene (“umelá pečeň”)

● najvýraznejšiu zmenu v liečbe závažného zlyhania pečene v posledných rokoch prinieslo zavedenie náhrady funkcie pečene,
● touto liečbou možno dočasne nahradiť detoxikačnú funkciu pečene,
● zvyčajne sa používa ako premosťujúce riešenie u pacientov na transplantačnom zozname.

Iné, prírodné “hepatoprotektívne” látky, vitamíny

● môžu sa používať v miernejších prípadoch ako doplnková liečba,
● flavonoidy, pestrec mariánsky (silymarin), humínová kyselina v kombinácii s glukánom,
● zinok, vitamín D.

Štúdia publikovaná v Journal of Intercultural Ethnopharmacology skúmala preventívne účinky kombinácie humínovej kyseliny a glukánu proti experimentálnemu poškodeniu pečene. Výsledky naznačujú, že táto kombinácia môže poskytnúť silnú ochranu pred poškodením pečene spôsobeným rôznymi hepatotoxínmi. (1)

Diéta, životný štýl

● špeciálna pečeňová diéta nie je potrebná, odporúča sa zdravá vyvážená strava (strava bohatá na vlákninu, s nízkym obsahom tukov; konzumácia veľa ovocia a zeleniny; adekvátny príjem kalórií a bielkovín; je vhodné jesť päť až šesťkrát denne menšie množstvá; treba sa vyhýbať pikantným a veľmi korenistým jedlám),
● dostatočný príjem tekutín,
● v prípade akútnych príznakov fyzické šetrenie, pokoj na lôžku,
● úplné vylúčenie konzumácie alkoholu,
● ak je to možné, vyhýbanie sa liekom s potenciálne hepatotoxickým účinkom.

Komplikácie

V dôsledku zápalu pečene sa môžu vyskytnúť nasledujúce komplikácie, ktoré v mnohých prípadoch môžu viesť k závažnému – dokonca nezvratnému – klinickému stavu:

● Cirhóza pečene (tvrdnutie pečene): väzivová prestavba pečene, poškodenie zdravého pečeňového tkaniva, čo má za následok poškodenie funkcie pečene.
● Zlyhanie pečene: závažné poškodenie funkcie pečene, pri ktorom už pečeň nedokáže plniť svoje úlohy.
● Zhubný nádor pečene (hepatocelulárny karcinóm): niektoré vírusy hepatitídy zvyšujú riziko jeho vzniku (vírus hepatitídy B, C), častejšie sa vyvíja v pečeni s väzivovou prestavbou (cirhózou).
● Portálna hypertenzia: zvýšený tlak v žilovom systéme pečene môže viesť k vzniku varixov (rozšírených žíl) v pažeráku a žalúdku, ktoré môžu krvácať.
● Ascites: hromadenie tekutiny v brušnej dutine.
● Hepatálna encefalopatia: porucha funkcie mozgu v dôsledku hromadenia toxických látok, ktoré pečeň nedokáže odstrániť.

Priebeh ochorenia

Závažnosť príznakov a priebeh ochorenia sa môžu značne líšiť.

Akútna hepatitída sa v mnohých prípadoch vylieči sama. Ak je stav spôsobený alkoholom alebo liekmi, po ich vylúčení sa pečeň vo väčšine prípadov – ak stav netrval príliš dlho – dokáže regenerovať. Zriedkavo sa pri akútnej hepatitíde môže vyvinúť veľmi agresívna, takzvaná fulminantná hepatitída, ktorá veľmi rýchlo vedie k zlyhaniu pečene. (2) V prípade chronickej hepatitídy proces poškodenia pečene postupuje pomaly, funkcia pečene sa postupne zhoršuje a jej štruktúra sa prestavuje. Z tohto stavu – keď sa už štruktúra pečene prestavala – sa orgán nedokáže regenerovať a zostáva trvalé poškodenie.

Aj v prípade hepatitídy je veľmi dôležitá kontinuálna odborná (hepatologická) starostlivosť a pravidelné kontrolné vyšetrenia. Ošetrujúci lekár tak vždy vidí aktuálny stav pacienta, zmeny jeho hodnôt a môže navrhnúť individuálnu terapiu.

Najdôležitejšia je aj tu – ako v prípade mnohých iných ochorení – prevencia. Zdravým životným štýlom, vyváženou stravou, vyhýbaním sa škodlivým návykom, správnou hygienou a využitím dostupných očkovaní sa dá predísť značnej časti zápalov pečene.

Vedecké zdroje:
1. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4579487/
2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK551570/