Reďkovka: nielen zdravá zelenina

Reďkovka, ako jarná zelenina s lahodnou chuťou, je známa každému. Na druhej strane málokto vie, že ide aj o mimoriadne užitočnú liečivú rastlinu. Zaujímavé, že v dávnych dobách ju s obľubou konzumovali napríklad aj robotníci, ktorí stavali pyramídy. Využívali jej vysoký obsah vitamínov a vlastnosti posilňujúce imunitu. Ani v dnešnej dobe nestratila nič zo svojich hodnôt a obzvlášť treba vedieť, že funguje zároveň aj ako detoxikant.

V ľudovom liečiteľstve má reďkovka (Raphanus sativus) dlhú históriu. Až natoľko, že bola mimoriadne obľúbená nielen medzi Egypťanmi, ale aj medzi Rimanmi. Bola považovaná za rastlinu boha Marsu, bola vysoko cenená, používala sa ako potravina a na liečebné účely. Používa sa v ajurvéde a tradičnej čínskej medicíne na boj proti mnohým ochoreniam, ako sú napríklad horúčka, bolesť hrdla, poruchy fungovania žlčníka a rôzne zápaly. Táto rastlina rastie v mnohých tvaroch a farbách, najobľúbenejšími odrodami sú červené, japonské diakon, fialové a čierne reďkovky.

ČO OBSAHUJE?

Reďkovka (reďkev siata), pochádzajúca z Ázie, predstavuje jednoročnú zeleninu a disponuje mnohými zdravotnými výhodami. Nemá vysoký obsah kalórií, no i napriek tomu obsahuje veľa výživných látok, najmä vitamín C a foláty. Rovnako v sebe zahŕňa množstvo rastlinných zlúčenín, ako sú napríklad antokyány, ktoré môžu zlepšovať zdravie a poskytovať ochranu pred určitými ochoreniami. Považuje sa za zeleninu bez obsahu škrobu, čo znamená, že má veľmi nízky obsah uhľohydrátov, naproti tomu má dostatok vlákniny. V malom množstve obsahuje draslík, riboflavín, niacín, vitamín B6 a vitamín K. Okrem toho obsahuje aj vápnik, horčík, zinok, fosfor, meď, mangán a sodík. Vitamín C je silný antioxidant, ktorý pomáha bojovať proti škodlivým voľným radikálom, čím zabraňuje poškodeniu buniek vplyvom starnutia, nezdravého životného štýlu a toxických látok zo životného prostredia. Disponuje aj takými flavonoidmi, ako sú napríklad kaempferol glukozid a peroxidázy.

LIEČIVÉ ÚČINKY REĎKOVKY

Všestranná reďkovka má antimikrobiálne vlastnosti. Ide o prírodný dezinfekčný prostriedok a posilňovač imunity, takže pokiaľ ju konzumujeme často, môžeme sa tiež vyhnúť ochoreniam, ktoré sa šíria infekciou. Vo Veľkej Británii ju mnohí používajú ako domáci liek v prípade liečby obličkových kameňov, alebo nepríjemného stavu, ktorý spôsobujú črevné parazity.

Chráni pečeň

Táto zelenina poskytuje podporu pri regulácii toku a produkcie žlče, bilirubínu a rôznych enzýmov. Pôsobí ako detoxikant, podporujúc tak čistenie krvi a odstraňovanie toxických látok. Znižuje odumieranie červených krviniek, a to tak, že zvyšuje prívod kyslíka do krvi. Disponuje takými enzýmami, ako sú napríklad diastáza, myrozináza, esteráza a amyláza. Ich denný príjem chráni samotný žlčník a pečeň pred vznikom vredov a pred infekciami.

Pečeň tvorí často akýsi terč z pohľadu toxických látok. Mnoho rastlín obsahuje látky, ktoré ju môžu ochrániť, alebo liečiť poškodenie pečene. Jednou z takýchto rastlín je už spomínaná reďkovka, ktorej sa z hľadiska ochrany pečene venuje čoraz väčšia pozornosť. Jej korene majú inhibičný účinok (zabraňujúci) na zmeny membrány spôsobené stravou bohatou na tuky. Priaznivo ovplyvnila prirodzenú absorpčnú aktivitu sliznice hrubého čreva potkanov a chráni bunkové membrány pred peroxidáciou lipidov. Nedávno sa zistilo, že extrakt z nej je možné považovať za účinnú ochranu pečene. Alkoholové extrakty z prášku z listov boli účinné pri znižovaní transaminázy, laktátdehydrogenázy, alkalickej fosfatázy a celkového bilirubínu.

Najvýznamnejšími patologickými znakmi hepatotoxicity vyvolanej tetrachlórmetánom sú stukovatenie pečene, cirhóza a nekróza, o ktorých sa predpokladá, že sú spôsobené reaktívnymi medziproduktmi (radikály, ióny), ako sú trichlórmetyl voľné radikály. Poškodenie pečene, vyvolané u potkanov po podaní tetrachlórmetánu, odhalila hepatálna histopatológia. Ide o zápal, tukové degenerácie a ťažkú nekrózu hepatocytov. V záujme vyhodnotenia hepatoprotektívnej aktivity bol zvieratám orálne podávaný enzýmový extrakt Raphanus sativus (REE) v dávkach 50 a 100 mg / kg a silymarín v dávke 50 mg / kg. Výsledky ukázali, že REE a silymarín významne znižovali zvýšené hladiny sérových enzýmových markerov indukovaných tetrachlórmetánom. Biochemické údaje boli podporené histopatologickým hodnotením pečene. Dospelo sa k záveru, že REE môže významne znížiť poškodenie pečene spôsobené toxickými prípravkami, ako sú napríklad takrín, alebo tetrachlórmetán.

Má antimykotické vlastnosti

Raphanus sativus predstavuje prírodný fungicídny prostriedok, pretože obsahuje antimykotickú bielkovinu (proteín) nazývaný RsAFP2. Jedna štúdia zistila, že RsAFP2 spôsobila bunkovú smrť u Candida albicans. Keď sa Candida albicans premnoží, môže to spôsobiť vaginálne a orálne kvasinkové infekcie, resp. invazívnu kandidózu. Zearalenón je vlastne jedovatá huba, ktorá sa vytvára hlavne v ryži, jačmeni, kukurici a v krmive pre zvieratá. Pokiaľ sa táto huba dostane do tela zvieraťa, alebo človeka, je spájaná s reprodukčnými problémami, hoci riziko v prípade človeka sa považuje za nízke. Podľa jednej štúdie z roku 2008 extrakt z reďkovky zlepšil hladinu antioxidantov v krvi myší, môže byť považovaný za bezpečnú metódu na zmiernenie, alebo prevenciu účinkov zearalenónu.

Podporuje chudnutie

Táto zelenina odstraňuje pocit hladu bez toho, aby sa do organizmu dostali zbytočné kalórie. Má zanedbateľný obsah sacharidov (uhľohydrátov), nízky glykemický index a vysoký obsah vlákniny. Vlákniny zvyšujú pohyb čriev – peristaltiku, predchádza zápche, podporuje chudnutie a zvyšuje účinnosť metabolizmu. Obzvlášť výhodné môžu byť listy reďkovky. Výsledky štúdie z roku 2008, ktorá skúmala potkany s vysokým obsahom cholesterolu, naznačujú, že listy reďkovky sú dobrým zdrojom vlákniny na zlepšenie funkcie trávenia. Môže to byť čiastočne spôsobené zvýšenou produkciou žlče. Jedna štúdia ukázala, že reďkovková šťava môže pomôcť predchádzať žalúdočným vredom, a to posilnením žalúdočnej sliznice. Bariéra sliznice chráni žalúdok a črevá pred škodlivými mikroorganizmami a toxickými látkami, ktoré môžu spôsobiť vredy a zápaly.

Stará sa o zdravie kardiovaskulárneho systému

Raphanus sativus predstavuje vynikajúci zdroj antokyanínu, ktorý poskytuje farbu a má rôzne zdravotné výhody. Antokyaníny pomáhajú predchádzať vzniku kardiovaskulárnych ochorení, navyše majú protizápalové a protirakovinové vlastnosti.

Proti nádorom

Disponuje bohatým obsahom vitamínu C, už spomínané antokyaníny, navyše pôsobí ako detoxikant, ktorý zohráva úlohu pri liečbe rôznych druhov rakoviny, vrátane rakoviny ústnej dutiny, žalúdka, obličiek a hrubého čreva. Štúdia z roku 2010 napríklad zistila, že extrakt z koreňa rastliny obsahoval niekoľko izotiokyanátov, ktoré spôsobili bunkovú smrť v niektorých rakovinových bunkových líniách.

ČO SI DAŤ POZOR PRI KONZUMÁCII REĎKOVKY?

Reďkovka vo veľkom množstve môže podráždiť tráviaci systém. Okrem toho niektoré osoby môžu byť na ňu alergické, ale ide o zriedkavý stav. Nadmerné množstvo môže narušiť produkciu hormónov štítnej žľazy. Jedna štúdia napríklad na potkanoch zistila, že chronická konzumácia reďkovky zvýšila hmotnosť štítnej žľazy a znížila hladinu hormónov štítnej žľazy. Vo veľkých množstvách môže znížiť hladinu cukru v krvi. S konzumáciou reďkovky by mali byť opatrne osoby, ktoré majú žlčové kamene, pretože zvyšuje odtok žlče a tento účinok môže zvýšiť riziko náhlej bolesti v dôsledku žlčových kameňov blokujúcich žlčovod

Zdroje:

https://www.tjpr.org/admin/12389900798187/2020_19_8_25.pdf
https://www.researchgate.net/publication/44450148_Radish_sprouts_versus_broccoli_sprouts_A_comparison_of_anti-cancer_potential_based_on_glucosinolate_breakdown_products
https://www.healthline.com/health/food-nutrition/the-benefits-of-radishes#5-health-benefits-of-radishes
https://sk.wikipedia.org/wiki/Reďkev_siata

1. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3834419/#B035
2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3834419/
3. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3834419/
4. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/j.1365-2958.2012.08017.x
5. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1002/jat.1240
6. https://agris.fao.org/agris-search/search.do?recordID=KR2009001541
7. https://link.springer.com/article/10.1007/s11130-010-0178-0 
8. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16924836/