Zhrnutie výsledkov výskumov – Pozitívny účinok probiotík na zápchu

Zápcha je bežná a komplexná gastrointestinálna porucha postihujúca približne 15-20% svetovej populácie. Niekoľko štúdií ukázalo na zvieracích modeloch aj na ľuďoch, že probiotiká môžu zmierniť zápchu  (1,2,3).

Rôzne probiotické kmene alebo ich zmesi nielenže zmierňovali príznaky zápchy, ale zmierňovali aj ochorenia súvisiace so zápchou, ako je syndróm dráždivého čreva (IBS) či dokonca depresívne správanie (4).

Zápcha je charakterizovaná znížením motility hrubého čreva, ktorá je ovplyvnená črevnou flórou a jej metabolitmi (5). Ako jeden zo široko používaných probiotických kmeňov bola funkcia Lactobacillus casei proti zápche hodnotená u rôznych populácií vrátane starších pacientov (6), žien v plodnom veku (7), pacientov, ktorí podstúpili gastrektómiu (8), pacientov so zápchou (9), ľudí v konečnom štádiu s ochorením obličiek (10), ale aj u zdravých jedincov (11). Podávanie Lactobacillus casei viedlo k významnému zlepšeniu frekvencie stolice, konzistencie stolice, doby prechodu hrubým črevom a symptómov súvisiacich so zápchou. Niekoľko štúdií naznačuje, že mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA) a hnilobné metabolity v čreve môžu súvisieť s motilitou (pohybmi) čriev a zápchou (12,13). SCFA sa produkujú hlavne počas fermentácie sacharidov v hrubom čreve a sú nevyhnutné na udržanie zdravia hrubého čreva vrátane motility hrubého čreva (14).

Skupina čínskych vedcov skúmala účinky Lactobacillus casei na pacientov so zápchou. Podávanie L. casei viedlo k významnému zlepšeniu frekvencie stolice, konzistencie stolice, doby prechodu hrubým črevom a symptómov súvisiacich so zápchou. Pozitívny účinok na zápchu sa pripisuje metabolitu produkovanému baktériou L. casei, kyseline pipekolovej (15).

Zhao a kol. v roku 2018 sa na myšom modeli skúmali účinok Lactobacillus plantarum na zápchu vyvolanú aktívnym uhlím. Podávanie Lactobacillus plantarum zabránilo alebo významne znížilo symptómy zápchy vyvolanej bioaktívnym uhlím a výrazne zlepšilo textúru stolice (16).

Ďalšia štúdia ukázala, že denné podávanie 10 8 – 10 9 CFU Bifidobacterium breve počas 4 týždňov významne zvýšilo frekvenciu stolice u detí s funkčnou zápchou. Okrem toho sa po užití tohto špecifického probiotického kmeňa výrazne zmenila konzistencia stolice a frekvencia bolestí brucha (17).

Probiotiká sú živé mikrobiálne potravinové doplnky, ktoré prospievajú hostiteľovi zlepšením jeho mikrobiálnej rovnováhy. Najpoužívanejšími a najviac preskúmanými probiotikami sú laktobacily a bifidobaktérie, baktérie mliečneho kvasenia (LAB), ktoré boli izolované z črevného traktu ľudí a zvierat. Relatívne menej sa však vie o probiotickej aktivite laktokokov, keďže sa tradične nepovažujú za prirodzených obyvateľov ľudského gastrointestinálneho traktu (18). Viaceré štúdie však preukázali možnosť výskytu laktokokov v ľudskom alebo zvieracom gastrointestinálnom trakte a Lactococcus lactis bol izolovaný aj z ľudského črevného traktu (19).

Výsledky štúdie publikovanej v roku 2019 ukazujú, že užívanie výživového doplnku obsahujúceho aspoň 1 × 10 7 CFU Lactococcus lactis denne zlepšuje frekvenciu vyprázdňovania a množstvo stolice. L. lactis teda možno považovať za probiotikum, ktoré má priaznivý vplyv na vyprázdňovanie u zdravých dospelých jedincov (20).

Nedávny systematický prehľad probiotík na liečbu chronickej zápchy ukázal, že probiotiká viedli k významnému zlepšeniu priemerného počtu pohybov čriev za týždeň (1). Ďalšia štúdia ukázala, že príjem účinných množstiev Lactobacillus plantarum a Bifidobacterium breve alebo Bifidobacterium lactis významne zmiernil poruchy vyprázdňovania a zlepšil štruktúru stolice u pacientov so zápchou (21). Užívanie Lactobacillus casei môže výrazne zvýšiť frekvenciu vyprázdňovania a mäkkosť stolice u pacientov s IBS (9).

Uvedené výsledky výskumu potvrdzujú účinnosť Lactococcus lactis, Lactobacillus casei, Bifidobacterium breve a Lactobacillus plantarum v prevencii a liečbe zápchy.

Zdroje

  1. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25099542/
  2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4247307/
  3. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5343854/
  4. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29948655/
  5. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26710987/
  6. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25691101/
  7. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25380801/
  8. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24621348/
  9. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/14631461/
  10. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20929916/
  11. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21322768/
  12. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1891451/
  13. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27562254/
  14. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16633129/
  15. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6394200/
  16. https://www.liebertpub.com/doi/10.1089/jmf.2017.4109
  17. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3048518/
  18. TEUBER, M. The genus Lactococcus. In: The genera of lactic acid bacteria. Boston, MA: Springer US, 1995. p. 173-234.
  19. KIMOTO-NIRA, Hiromi, et al. Lactococcus sp. as potential probiotic lactic acid bacteria. Japan Agricultural Research Quarterly: JARQ, 2007, 41.3: 181-189.
  20. https://europepmc.org/article/med/32010540
  21. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20697291