Zhrnutie výskumných výsledkov – Pozitívny účinok probiotík na zápchu
Zápcha – globálny problém a úloha črevnej mikroflóry
Zápcha je častá a komplexná porucha tráviaceho traktu, ktorá postihuje približne 15 – 20% svetovej populácie. Viaceré klinické i prehľadové štúdie potvrdzujú, že probiotiká dokážu prejavy zápchy významne zmierniť. (1 – 3)
Popri samotnej zápche sa pri nej neraz objavuje aj syndróm dráždivého čreva (IBS – funkčná porucha sprevádzaná bolesťou a nepravidelným vyprázdňovaním) či depresívne správanie. (4) Kľúčovú úlohu zohráva narušená motilita (peristaltika, teda rytmické pohyby) hrubého čreva, ktorá úzko súvisí so zložením črevnej mikroflóry a metabolitmi (látkami vznikajúcimi pri látkovej premene baktérií) v nej. (5)
Najpreskúmanejšie kmene a ich účinnosť
• Lactobacillus casei – jeho účinky proti zápche sa hodnotili u starších pacientov (6), žien po pôrode (7), pacientov po gastrektómii (chirurgickom odstránení časti žalúdka) (8), ľudí so zápchou (9), pacientov s terminálnym zlyhaním obličiek (10) aj u zdravých jedincov. (11) Skupina čínskych vedcov skúmala účinky Lactobacillus casei na pacientov so zápchou. Podávanie L. casei výrazne zlepšilo frekvenciu i konzistenciu stolice, skrátilo čas prechodu hrubým črevom a zmiernilo subjektívne ťažkosti. Pozitívny účinok na zápchu sa pripisuje metabolitu produkovanému baktériou L. casei, kyseline pipekolovej (pipekolínsav). (15)
• Krátkoreťazcové mastné kyseliny (SCFA – short‑chain fatty acids, napr. butyrát) a hnilobné metabolity vznikajúce v čreve úzko korelujú s motilitou; koncentrácia SCFA stúpa pri fermentácii sacharidov v hrubom čreve a podporuje jeho zdravie. (12 – 14)
• Lactobacillus plantarum – Zhao a kol. (2018) skúmali účinok probiotického kmeňa Lactobacillus plantarum na zápchu vyvolanú aktívnym uhlím v myšom modeli. Podávanie L. plantarum predišlo vzniku alebo výrazne zmiernilo príznaky zápchy spôsobenej uhlím a zároveň významne zlepšilo konzistenciu stolice. (16)
• Bifidobacterium breve – Jedna experimentálna štúdia preukázala, že podávanie probiotického kmeňa Bifidobacterium breve v dávke 10⁸ – 10⁹ CFU (CFU – colony forming units, teda jednotky tvoriace kolónie – množstvo životaschopných baktérií) počas 4 týždňov výrazne zvýšilo frekvenciu vyprázdňovania u detí trpiacich funkčnou zápchou. Okrem toho sa po aplikácii tohto konkrétneho probiotického kmeňa významne zmenila konzistencia stolice a znížila sa aj frekvencia výskytu bolestí brucha. (17)
Menej známe laktokoky a súhrn dôkazov
Hoci laktokoky (Lactococcus spp.) sa dlho nepovažovali za prirodzených obyvateľov ľudského čreva, výskumy potvrdili prítomnosť a izoláciu kmeňa Lactococcus lactis z ľudského tráviaceho traktu. (18, 19) Štúdia z roku 2019 ukázala, že denný príjem doplnku s aspoň 1 × 10⁷ CFU L. lactis zvyšuje frekvenciu aj objem stolice u zdravých dospelých. (20)
Komplexný systematický prehľad potvrdil, že probiotiká celkovo zvyšujú priemerný počet vyprázdnení za týždeň u osôb s chronickou zápchou. (1) Veľká randomizovaná kontrolovaná štúdia následne ukázala, že kombinácia L. plantarum + B. breve alebo B. lactis významne zlepšuje konzistenciu stolice a uľahčuje vyprázdňovanie. (21) Pri pacientoch so syndrómom dráždivého čreva dokáže L. casei zvýšiť frekvenciu stolice a zmäkčiť jej konzistenciu. (9)
Záver pre prax
Dôkazy z klinických i preklinických štúdií jednoznačne podporujú použitie kmeňov Lactococcus lactis, Lactobacillus casei, Bifidobacterium breve a Lactobacillus plantarum pri prevencii a liečbe zápchy. Ich pravidelný príjem vo vedecky overených dávkach (spravidla ≥ 10⁷ – 10⁹ CFU denne) zvyšuje frekvenciu vyprázdňovania, zlepšuje konzistenciu stolice a zmierňuje diskomfort.
Praktický tip: Pri výbere probiotického doplnku sledujte na etikete nielen názov kmeňa, ale aj počet živých baktérií (CFU) a dátum expirácie – práve ich životaschopnosť rozhoduje o účinnosti.
Vedecké zdroje:
1. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25099542/
2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4247307/
3. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5343854/
4. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29948655/
5. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26710987/
6. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25691101/
7. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25380801/
8. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24621348/
9. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/14631461/
10. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20929916/
11. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21322768/
12. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1891451/
13. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27562254/
14. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16633129/
15. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6394200/
16. https://www.liebertpub.com/doi/10.1089/jmf.2017.4109
17. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3048518/
18. TEUBER, M. The genus Lactococcus. In: The genera of lactic acid bacteria. Boston, MA: Springer US, 1995. p. 173-234.
19. KIMOTO-NIRA, Hiromi, et al. Lactococcus sp. as potential probiotic lactic acid bacteria. Japan Agricultural Research Quarterly: JARQ, 2007, 41.3: 181-189.
20. https://europepmc.org/article/med/32010540
21. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20697291
