Probiotiká ako podpora pri alergických ochoreniach a astme

V posledných desaťročiach výrazne narástol počet ľudí trpiacich na alergické ochorenia dýchacích ciest, ako je senná nádcha a astma. Alergia je prehnaná obranná reakcia imunitného systému na látky, ktoré za bežných okolností nevyvolávajú imunitnú odpoveď, ako uvádza štúdia „Alergická nádcha a jej vplyv na astmu“. (1)

Najčastejšie ju spúšťajú vonkajšie alergény (tzv. antigény), ako sú pele tráv a stromov, zvieracia srsť alebo prachové roztoče. Medzi typické príznaky alergie patria kašeľ, upchatý nos, vodnatý výtok z nosa, kýchanie, slzenie očí, svrbenie alebo začervenanie očí či svrbenie nosa.

Prečo alergií tak pribúda?

Rast počtu imunitných porúch, ako sú alergie, súvisí s environmentálnym znečistením a zníženou mikrobiálnou kolonizáciou čreva v ranom veku. Črevo je najväčší „imunitný orgán“ nášho tela – až približne 80% buniek produkujúcich protilátky sa nachádza práve tam. Črevná mikroflóra predstavuje najväčšiu populáciu mikroorganizmov v tele a zároveň stimuluje imunitný systém.

Zdravé črevo dokáže zabezpečiť rovnováhu medzi obrannou aktivitou sliznice a primeranou reakciou na alergény. K imunitnej homeostáze (t. j. rovnováhe) dochádza, ak medzi antigénmi a črevnou mikroflórou – konkrétne črevnou bariérou – vznikne vzájomné prepojenie.

Črevnú bariéru tvorí zdravá mikroflóra hrubého čreva, črevná sliznica a imunitný systém v čreve. Táto bariéra chráni organizmus pred škodlivými látkami. Črevná mikroflóra obmedzuje rozmnožovanie škodlivých baktérií tým, že niektoré z nich produkujú látky, ktoré bránia rastu cudzorodých baktérií. Okrem toho má črevná mikroflóra kľúčovú úlohu pri ochrane sliznice a regulácii imunitnej odpovede v čreve. Sliznicu chráni hustá vrstva hlienu, ktorá bráni prenikaniu škodlivín. Zloženie črevnej mikroflóry môže ovplyvniť riziko vzniku alergických ochorení.

Čo všetko ovplyvňuje vznik alergie?

Presné príčiny vzniku alergických ochorení nie sú úplne objasnené, no zohrávajú v nich úlohu genetické aj vonkajšie faktory. Presné príčiny vzniku alergických ochorení nie sú úplne objasnené, no zohrávajú v nich úlohu genetické aj vonkajšie faktory. Na vývoji alergií sa podieľajú komplexné interakcie medzi organizmom a alergénom, pričom významnú úlohu zohráva aj črevná mikroflóra, ako uvádza štúdia „Imunologické základy vývoja alergických ochorení“. (2)

Osídľovanie čreva mikroorganizmami sa začína hneď po narodení, keď sterilné črevo novorodenca postupne kolonizujú baktérie z prostredia a tela matky. Zmeny v zložení črevnej mikroflóry v ranom veku ovplyvňujú rovnováhu medzi cytokínmi Th1 a Th2.

Cytokíny sú špecializované bielkoviny produkované bunkami imunitného systému (napr. neutrofily, monocyty, makrofágy, B- a T-lymfocyty), ktoré regulujú imunitnú odpoveď. B-lymfocyty sú bunky imunitného systému zodpovedné najmä za špecifickú protilátkovú odpoveď.

Pri narodení ešte imunitný systém dieťaťa nie je plne vyvinutý a inklinuje k Th2 odpovedi, ktorá podporuje produkciu imunoglobulínu E (IgE) – protilátky, ktorá sprostredkúva alergickú reakciu. Mikrobiálna stimulácia v ranom veku môže túto dominanciu Th2 otočiť v prospech Th1 odpovede.

Th1 cytokíny napomáhajú produkcii imunoglobulínu A (IgA), ktorý znižuje prítomnosť alergénov v tele a podporuje toleranciu na bežné antigény.

Akú úlohu zohrávajú probiotiká pri alergiách?

Presný pôvod alergických ochorení je stále predmetom výskumu. Je potrebné lepšie porozumieť mechanizmom, ktorými črevná mikroflóra ovplyvňuje vznik a priebeh alergií. Podľa tzv. hygienickej hypotézy sa predpokladá, že nedostatok kontaktu s baktériami v detstve môže viesť k rozvoju alergií.

Ako sme uviedli vyššie, alergické poruchy súvisia s narušenou rovnováhou medzi cytokínmi Th1 a Th2. Probiotiká môžu pozitívne ovplyvniť črevné prostredie, stimulovať sekréciu cytokínov a podporiť tvorbu IgA, ako aj špecifickú odpoveď B- a T-lymfocytov.

Ako pomáhajú Lactobacillus baktérie pri alergii?

Väčšina probiotických mikroorganizmov patrí medzi mliečne baktérie, napríklad:

● Lactobacillus acidophilus
● Lactobacillus bulgaricus
● Lactobacillus casei
● Lactobacillus plantarum
● Lactobacillus rhamnosus

Tieto baktérie chránia črevné epitelové bunky, bránia uchyteniu patogénov a produkujú látky, ktoré zabraňujú množeniu škodlivých mikroorganizmov, ako to potvrdzuje štúdia „Lepšie pochopenie interakcií Lactobacillus rhamnosus GG s hostiteľom“. (3)

V črevách ľudí trpiacich na sennú nádchu alebo astmu býva výrazne znížené množstvo Lactobacillus baktérií. Doplnením týchto baktérií možno v niektorých prípadoch zmierniť prejavy alergie.

Vedci napríklad zistili, že Lactobacillus gasseri dokázal zlepšiť príznaky sennej nádchy u astmatických detí. Lactobacillus reuteri, ktorý sa prirodzene nachádza v ľudských črevách, môže znížiť zápal vo viacerých orgánoch a pri astme má výraznejší účinok na dýchacie cesty než iné druhy. Ako ukazuje štúdia „Prieskum o záťaži alergickej nádchy“, alergická nádcha je významným zdravotným problémom, ktorý často súvisí s astmou a výrazne zhoršuje kvalitu života pacientov. (4)

Iné štúdie skúmali účinok probiotík pri alergii na prachové roztoče. Výsledky ukázali, že probiotiká pomáhali zmierniť príznaky sennej nádchy u detí aj dospelých. Ako potvrdzuje štúdia „Klinické účinky Lactobacillus acidophilus L-92 pri celoročnej alergickej nádche“, užívanie tohto probiotického kmeňa viedlo k zlepšeniu symptómov u pacientov s alergickou nádchou. (5) V jednej novšej štúdii, „Dlhodobé užívanie fermentovaného mlieka s Lactobacillus casei u detí s alergickou astmou a/alebo nádchou“, zaznamenal Lactobacillus casei DN-114001 pokles výskytu alergických epizód u 64 detí v predškolskom veku s diagnostikovanou sennou nádchou. (6)

Probiotiká môžu predstavovať doplnkový terapeutický prístup, najmä pri liečbe alergickej nádchy, astmy či atopického ekzému, ako uvádza štúdia „Pohľady na globálnu epidemiológiu detského ekzému“. (7) Zatiaľ čo tradičná liečba týchto ochorení zahŕňa antihistaminiká, kortikosteroidy a/alebo bronchodilatanciá, probiotiká môžu prispieť k obnove rovnováhy imunitného systému a podpore slizničnej imunity bez vedľajších účinkov typických pre farmakologickú liečbu.

Prečo sa oplatí zaradiť probiotiká do protialergickej terapie?

Probiotiká môžu:

● znížiť zápalovú odpoveď spôsobenú alergénmi tým, že podporujú tvorbu protizápalových cytokínov (napr. interleukín-10, IL-10),
● zvýšiť tvorbu IgA protilátok, ktoré neutralizujú alergény na úrovni slizníc,
● stimulovať T-regulačné bunky – ide o špecifický typ T-lymfocytov, ktoré tlmia nadmernú imunitnú reakciu,
● znížiť hladinu IgE protilátok, ktoré sú priamo zodpovedné za spustenie alergických reakcií,
● ovplyvniť zloženie črevnej mikroflóry, čím podporujú vývoj tolerancie na bežné alergény.

➤ Je vhodné užívať probiotiká preventívne?

Áno. U detí, ktorých matky užívali probiotiká počas tehotenstva a dojčenia, bol zaznamenaný nižší výskyt atopických ochorení v ranom detstve. Navyše, ak sa probiotiká podávajú deťom už od narodenia (najmä tým, ktoré sú narodené cisárskym rezom alebo neboli dojčené), môže sa tým podporiť zdravá kolonizácia čreva a znížiť riziko alergií.

➤ Ako si vybrať vhodné probiotikum pri alergiách?

Pri výbere je dôležité zamerať sa na:

● vedecky overené kmene – napríklad Lactobacillus rhamnosus GG, Lactobacillus reuteri, Lactobacillus casei, Bifidobacterium lactis,
● dostatočné množstvo živých baktérií – minimálne 1 miliarda CFU (jednotiek tvoriacich kolónie) denne,
● kombináciu viacerých kmeňov – tzv. multispektrálne probiotiká môžu mať širší účinok,
● odporúčané podávanie minimálne 8–12 týždňov, aby sa dosiahol stabilný efekt.

Probiotiká môžu významne ovplyvniť vývoj a priebeh alergických ochorení, ako sú senná nádcha či alergická astma, tým, že posilňujú črevnú bariéru, upravujú imunitnú rovnováhu a podporujú tvorbu ochrannej slizničnej imunity, ako potvrdzuje štúdia „Laktobacily a bifidobaktérie v ľudskom čreve“. (8). Nejde síce o liek v klasickom zmysle slova, no ako podporná a preventívna terapia môžu byť výborným nástrojom v rukách rodičov aj lekárov.

Vedecké zdroje:
1. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/18973095/
2. https://www.intechopen.com/chapters/74922
3. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4155824/
4. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/j.1398-9995.2007.01549.x
5. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0022030205727144
6. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/17597643/
7. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21601133/
8. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11721280/