Žalúdok: jeho úloha, umiestnenie

V podtate takmer každý vie, kde má žalúdok (gréc. gaster alebo stomachos; lat. ventriculus) umiestnenie, pretože často pociťujeme škvŕkanie pri hlade. Nachádza sa v hornej časti brušnej dutiny pod pečeňou a vedľa sleziny, hoci jeho presná poloha môže byť u každého človeka iná. Rovnako odlišná môže byť aj jeho veľkosť, ktorú ovplyvňuje nielen množstvo prijatej potravy, ale dokonca aj dýchanie.

Stavba a anatómia žalúdka

Žalúdok sa skladá zo štyroch hlavných častí. (1) Kardia je jeho vstupná časť, kde pažerák ústi do tohto orgánu. Nachádza sa tu svalový krúžok, ktorý reguluje prísun potravy do žalúdka. Fundus je vyklenutá časť žalúdka nad pažerákom a pod bránicou, ktorá býva často naplnená plynom. Korpus (alebo telo) predstavuje strednú a najväčšiu časť žalúdka. Práve tu dochádza k príprave potravy na trávenie a jej premiešavaniu. Posledným úsekom je pylorus, ktorý vedie do dvanástnika (začiatku tenkého čreva). Aj tu sa nachádza svalový krúžok, ktorý funguje ako chlopňa – reguluje pohyb potravy a bráni spätnému návratu jej obsahu z dvanástnika do žalúdka.

Vnútorný povrch žalúdka sa nazýva mukóza (sliznica). Keď je žalúdok prázdny, má zvrásnený povrch, no po príchode potravy sa tieto záhyby vyhladzujú. Táto vrstva obsahuje špecializované bunky a žľazy, ktoré produkujú tráviace enzýmy a kyselinu soľnú – nevyhnutné látky na rozklad potravy. Môžeme sa teda spýtať – keď žalúdok produkuje kyselinu, ktorá rozkladá jedlo, prečo sám seba nestrávi?

Odpoveď znie: do určitej miery to aj dokáže, no pri normálnom, zdravom fungovaní tomu bránia špeciálne enzýmy, ktoré sa vylučujú bunkami na začiatku a na konci žalúdka. Tieto časti mukózy vytvárajú ochrannú vrstvu na vnútornom povrchu žalúdka, ktorá ho chráni pred vlastnou kyselinou – takže tá rozkladá len jedlo, nie samotný žalúdok.

Úloha žalúdka

● Uskladnenie potravy, ktoré trvá približne 2 alebo viac hodín
● Premena potravy na homogénnu hmotu
● Začiatok trávenia potravy

Po týchto krokoch žalúdok svalovými kontrakciami posúva napoly rozloženú potravu, premiešanú s enzýmami (napr. pepsínom, čo je enzým odbúravajúci bielkoviny), ďalej do čriev, kde prebieha vstrebávanie živín a ďalšie trávenie.

Najčastejšie ochorenia žalúdka

Keďže v tomto orgáne prebiehajú zložité chemické procesy, je mimoriadne dôležité, aby bola ich rovnováha zachovaná. Ak sa naruší, môže to viesť k viacerým problémom, medzi ktoré patria najmä:

● Dyspepsia: Dyspepsia je odbornejší výraz pre bolesti brucha. Ide o tráviacu poruchu, za ktorou môžu stáť rôzne príčiny. Medzi príznaky patrí bolesť brucha, nadúvanie, nevoľnosť, pocit plnosti, zvracanie.

● Gastroparéza: O gastroparéze hovoríme vtedy, keď potrava zotrváva v žalúdku dlhšie, ako by mala. (2) Najčastejšou príčinou je cukrovka, ale spôsobiť ju môže aj nízka hladina hormónov štítnej žľazy. Ak potrava zostáva v žalúdku, môže stuhnúť a jej ďalší pohyb je ešte ťažší. Navyše, ak začne hniť, hrozí bakteriálna infekcia. Medzi príznaky patria bolesti brucha, nechutenstvo a zle regulovateľná hladina cukru v krvi. Liečba môže zahŕňať lieky, úpravu stravy alebo – v závažných prípadoch – zavedenie hadičky priamo do čreva. V takom prípade sa potrava podáva do tejto hadičky a dostáva sa rovno do čriev.

● Zollingerov-Ellisonov syndróm (ZES): Pri tomto ochorení sa na pankrease (podžalúdkovej žľaze) a dvanástniku objavujú nádory nazývané gastrinómy, ktoré produkujú hormón gastrín. (3) Tento hormón vyvoláva nadmernú tvorbu žalúdočnej kyseliny, čo môže viesť k tvorbe vredov. Liečba prebieha liekmi.

● Iné žalúdočné ťažkosti: Okrem nádorov, ktoré našťastie nie sú časté, sú najbežnejšími problémami žalúdočné vredy a reflux, o ktorých sme už písali podrobnejšie.

Vyšetrenie žalúdka

Vyšetrenie žalúdka prebieha podobne ako v prípade čriev. Jednou z metód je endoskopia, pri ktorej sa cez pažerák zavedie flexibilná hadička s kamerou, ktorou sa vizuálne skúma žalúdok. Okrem toho sú dostupné aj vyšetrenia pomocou röntgenu, CT alebo MRI (magnetická rezonancia).

Možné je aj meranie pH (t. j. kyslosti) v žalúdku. To prebieha tak, že sa cez nos zavedie do pažeráka tenká sonda, ktorá meria úroveň kyslosti.

Táto metóda môže pomôcť pri diagnostike refluxu alebo pri lepšom nastavení jeho liečby. Ďalšou možnosťou je použitie kontrastných látok, napríklad bária, ktoré sa podajú do žalúdka. Ich pohyb možno sledovať, vďaka čomu si lekári môžu urobiť obraz o tom, ako rýchlo sa potrava vyprázdňuje zo žalúdka – čo je napríklad pri Zollingerovom-Ellisonovom syndróme dôležitý údaj.

Napokon je možné vykonať aj biopsiu – teda odber vzorky tkaniva zo žalúdka na laboratórne vyšetrenie.

Liečba žalúdočných ochorení

Pri výbere vhodnej terapie zohráva zásadnú úlohu množstvo žalúdočnej kyseliny. Nie je teda prekvapujúce, že väčšina liekov a liečebných postupov sa zameriava na udržiavanie optimálnej hladiny kyseliny v žalúdku.

Medzi takéto lieky patria napríklad blokátory histamínu – histamín zvyšuje tvorbu kyseliny, čo môže viesť k vzniku vredov. Blokátory histamínu pomáhajú túto kyslosť regulovať. (4)

Podobne pôsobia aj tzv. inhibítory protónovej pumpy, ktoré cielene potláčajú činnosť častí žalúdka zodpovedných za tvorbu kyseliny. (5) Dôležité je, aby sa tieto lieky užívali pravidelne každý deň – len vtedy sú účinné.

Ako tretia možnosť existujú aj lieky, ktoré síce neznižujú ani neblokujú tvorbu kyseliny, ale zmierňujú jej účinky – bez toho, aby poškodili baktérie nachádzajúce sa v tráviacom trakte.

Čo jesť pre zachovanie zdravého žalúdka?

Ako to už vidno aj pri chorobách žalúdka, najdôležitejším faktorom je úroveň kyslosti. Preto, aby sme si vedeli nastaviť vhodný jedálniček, musíme poznať, či máme kyselinu v žalúdku skôr vo vyššom alebo nižšom množstve – a na základe toho si vyberať, čo konzumujeme.

● Ak máme príliš veľa kyseliny:

Medzi potraviny s znižujúcim účinkom na kyslosť patrí napríklad ovsená kaša, strukoviny, brokolica, špargľa, karfiol, zemiaky a uhorky. Užitočné môže byť aj pitie zázvorového čaju, pretože zázvor má prirodzene protizápalový účinok. Dôležité je vyhýbať sa citrusovým plodom, pretože majú vysoký obsah kyselín.

● Ak máme príliš málo kyseliny:

Žalúdok produkuje kyselinu soľnú za pomoci zinku. Ak má telo nedostatok zinku, produkcia kyseliny môže zostať pod zdravou hladinou – preto je dôležité zabezpečiť si dostatočný príjem tohto minerálu.

Dobré zdroje zinku sú mäso, mušle, strukoviny, semená, orechy a vajcia. Okrem toho môžu pomôcť aj fermentované (kvasené) zeleniny, ako napríklad kvasené uhorky či kyslá kapusta, ktoré podporujú tvorbu žalúdočnej kyseliny. Ak si chcete zabezpečiť dostatočný príjem zinku jednoducho a spoľahlivo, vhodnou voľbou je aj kvalitný výživový doplnok NUION Zinok, ktorý vďaka tekutej forme umožňuje ľahké dávkovanie a rýchle vstrebávanie do organizmu.

Vedecké zdroje:
1. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK482334/
2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK551528/
3. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK534822/
4. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK533003/
5. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK557385/