Funkčná porucha čriev – syndróm dráždivého čreva (IBS)

Syndróm dráždivého čreva – IBS (Irritable Bowel Syndrome) – je jednou z najčastejších funkčných porúch tráviaceho traktu. (1) To znamená, že črevná činnosť je narušená, no bez prítomnosti štrukturálnych (organických) zmien alebo zápalového ochorenia. Hoci nejde o život ohrozujúci stav, príznaky IBS môžu byť dlhodobé a výrazne ovplyvniť kvalitu života postihnutých.

Presná príčina tohto ochorenia zatiaľ nie je známa, no medzi najčastejšie uvádzané faktory patrí narušenie rovnováhy črevnej mikroflóry, chronický stres, prekonaná črevná infekcia, porucha nervového riadenia čreva či precitlivenosť imunitného systému.

V tomto článku sa pozrieme na to, čo všetko môže stáť za funkčnými poruchami čriev, ako sa syndróm dráždivého čreva prejavuje, aké sú možnosti diagnostiky a liečby, a ako môže pomôcť cielená podpora črevného zdravia – vychádzajúc aj zo zistení štúdie “Funkčné poruchy čriev a funkčná bolesť brucha“. (2)

Výskyt funkčnej poruchy čriev IBS – epidemiologické údaje

Výskyt IBS u dospelých sa odhaduje na približne 10–15%, pričom častejšie sa vyskytuje vo vyspelých priemyselných krajinách – ako uvádza aj štúdia “Celosvetová prevalencia a rizikové faktory IBS“. (3) Základne je častejší u žien – výskyt je 2–4-krát vyšší než u mužov. Najčastejšie postihuje vekovú skupinu 20–50 rokov, no nie je zriedkavý ani u starších osôb. U nich však častejšie nachádzame organické (štrukturálne) ochorenia ako IBS.

Klinický obraz

Príznaky IBS sú veľmi rozmanité – zvyčajne sa objavujú počas dňa a večer ustupujú, ich intenzita sa mení a majú tendenciu sa opakovane vracať. Často sa objavia po jedle, najmä ak sa jedlo zje rýchlo alebo vo väčšom množstve. Zhoršenie ťažkostí býva spojené s psychickou záťažou či stresovou situáciou.

Typické príznaky funkčnej poruchy čriev IBS

● kŕčovitá, pálivá, bodavá bolesť brucha alebo nepríjemný pocit, ktorého intenzita a lokalizácia sa mení, no zvyčajne sa po vyprázdnení zmierni,
● pretrvávajúci pocit plnosti,
● zmeny konzistencie stolice a frekvencie vyprázdňovania: hnačka alebo zápcha, prípadne striedanie oboch,
● nadúvanie, hlasné a počuteľné pohyby čriev, zvýšená črevná peristaltika,
● nevoľnosť, zvracanie,
● mimotráviace príznaky: poruchy spánku, psychické problémy (napr. depresia, úzkosť), častá únava, poruchy koncentrácie, bolesti hlavy, kĺbov a svalov.

Na základe konzistencie stolice a frekvencie vyprázdňovania rozlišujeme 4 podtypy IBS:

● IBS-D, s prevahou hnačky („D“ ako diarrhoea, latinsky hnačka),
● IBS-C, s prevahou zápchy („C“ ako constipatio, latinsky zápcha),
● IBS-M, striedanie zápchy a hnačky (’M’, akomixed, zmiešané),
● IBS-U, nešpecifikovaný typ („U“ ako unspecified, nešpecifikované).

Diagnostika funkčnej poruchy čriev IBS

Diagnostika syndrómu dráždivého čreva nevyužíva jeden špecifický test, ale je založená na vylučovaní iných ochorení s podobnými príznakmi, najmä tých s organickou príčinou. (4) Lekár najskôr podrobne zisťuje anamnézu a symptómy pacienta, vykonáva fyzické vyšetrenie, odber krvi a vyšetrenie stolice, často aj testy na potravinové intolerancie, ultrazvuk brucha a podľa potreby endoskopické vyšetrenia (napr. kolonoskopia). V diagnostike sa tiež využívajú špecifické kritériá, ako sú Rím IV kritériá, ktoré definujú charakteristické symptómy a ich trvanie. Ak sa vylúčia iné závažné ochorenia a varovné príznaky, diagnóza IBS je potvrdená.

IBS je síce neškodné ochorenie, neskracuje dĺžku života, no podobné príznaky môžu sprevádzať aj vážnejšie ochorenia, preto ich je potrebné spoľahlivo vylúčiť.

Ochorenia, ktoré sa musia vylúčiť:

● zápalové ochorenia čriev (IBD – Inflammatory Bowel Disease): Crohnova choroba, ulcerózna kolitída,
      ❗pozor: skratky IBS a IBD sú podobné, no ide o odlišné ochorenia!
● rakovina hrubého čreva,
● potravinové intolerancie,
● celiakia (gluténová intolerancia),
● infekcie,
● refluxná choroba pažeráka, zápal pažeráka.

Vyšetrenia, ktoré môžu byť potrebné:

● dôkladné zhodnotenie anamnézy a ťažkostí,
● fyzikálne vyšetrenie,
● odber krvi,
● vyšetrenie stolice,
● testy potravinovej intolerancie,
● ultrazvuk brucha, prípadne CT brucha,
● endoskopické vyšetrenie: kolonoskopia (vyšetrenie hrubého čreva),
● psychologické a psychiatrické vyšetrenie.

V každom prípade o potrebných vyšetreniach rozhoduje ošetrujúci lekár na základe individuálneho posúdenia počas osobnej konzultácie. Pri stanovení diagnózy a zvažovaní potrebných vyšetrení je obzvlášť dôležité venovať pozornosť určitým príznakom, ktoré môžu poukazovať aj na inú závažnú chorobu – ide o takzvané „alarmujúce“ alebo „varovné príznaky“. V prípade ich výskytu je vždy nevyhnutné dôkladnejšie a podrobnejšie vyšetrenie.

Alarmujúce príznaky:

● výskyt ťažkostí po 50. roku života (v tomto veku je nutné vylúčiť rakovinu hrubého čreva!),
● výskyt zápalových črevných ochorení alebo rakoviny čriev v rodine,
● krv v stolici, hlienovitá stolica,
● časté nočné hnačky,
● zhoršujúca sa bolesť brucha,
● chudokrvnosť (anémia),
● výrazný úbytok hmotnosti.

Možnosti liečby funkčnej poruchy čriev IBS

Zatiaľ neexistuje cielená kauzálna (príčinná) liečba IBS. Liečba je symptomatická, teda zameraná na zmiernenie ťažkostí. Jej súčasťou je úprava stravovacích návykov, lieky a psychologická podpora, v niektorých prípadoch aj psychoterapia alebo psychiatrická starostlivosť.

Strava, stravovacie návyky:

● neexistuje jednotná diéta pre IBS, no odporúča sa strava bohatá na vlákninu a dostatočný príjem tekutín,
● treba sa vyhýbať jedlám spôsobujúcim nadmernú tvorbu plynov a príliš korenistým jedlám,
● obmedziť konzumáciu alkoholu a kávy,
● odporúča sa jesť častejšie menšie porcie,
● užitočné je viesť si stravovací denník – u každého môžu príznaky vyvolať iné potraviny,
● po stanovení diagnózy IBS je vhodná konzultácia s dietetikom.

Lieky:

● na bolesť brucha: spazmolytiká (látky proti kŕčom), analgetiká,
● pri zápche: laxatíva (preháňadlá),
● pri hnačke: antidiaroiká (lieky proti hnačke),
● probiotiká,
● prípravky na regeneráciu črevnej sliznice,
● na nadúvanie: adsorbenty (látky viažuce plyny),
● liečivé rastliny: rumanček, fenikel, aníz, mäta pieporná,
● v niektorých prípadoch môže pomôcť aj liečba sprievodnej psychickej poruchy (napr. depresie).

Psychologická podpora:

● relaxačné cvičenia,
● psychoterapia,
● zníženie stresu,
● pravidelný pohyb pomáha psychickému aj fyzickému stavu,
● v niektorých prípadoch psychiatrická liečba alebo liečba pridruženého ochorenia.

Liečba by mala byť vždy individualizovaná a vedená odborníkom. Ideálne je, ak pacienta sprevádza tím odborníkov – gastroenterológ, dietetik, psychológ či psychiater. Dlhodobé užívanie liekov sa neodporúča – prednosť by mala mať zdravá životospráva a psychická rovnováha.

Zhrnutie – „take home message“

IBS je časté funkčné ochorenie tráviaceho traktu. Ide o neškodnú diagnózu, jej príznaky však môžu byť mimoriadne nepríjemné a výrazne znižovať kvalitu života postihnutých. Diagnózu možno stanoviť najmä po vylúčení iných ochorení s podobnými príznakmi – neexistuje totiž špecifické, jednoznačné vyšetrenie, ktoré by IBS spoľahlivo potvrdilo.

Mimoriadne dôležité je venovať pozornosť varovným príznakom (alarm symptómom), aby sa za diagnózou IBS neskrývalo závažnejšie ochorenie – a to ani v prípade, ak už bola táto diagnóza stanovená dávnejšie.

K dispozícii sú rôzne komplexné možnosti symptomatickej liečby, ktoré by mali byť vždy individuálne prispôsobené pacientovi. Liečbu liekmi sa odporúča používať len krátkodobo a príležitostne – dôležitejšia je úprava stravy, životného štýlu, konzultácia s nutričným terapeutom a vedenie denníka o výskyte príznakov. Pre pacientov s IBS je nevyhnutná pravidelná kontrola u špecialistu.

Vedecké zdroje:
1. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK534810/
2. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/10457044/
3. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22426087/
4. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK553734/