Probiotiká – Nie všetky baktérie sú rovnaké

Keď sa povie slovo baktéria, väčšina z nás si automaticky predstaví niečo negatívne. Nie je to úplne neopodstatnené, keďže baktérie si svoju zlú povesť do značnej miery zaslúžili. Streptococcus pneumoniae spôsobujúci zápal pľúc, Salmonella alebo E. coli sú výbornými príkladmi toho, koľko škody dokážu niektoré baktérie napáchať. No rovnako ako pri mnohých iných veciach, ani tu sa neoplatí zovšeobecňovať – nie všetky baktérie sú rovnaké. Existujú také, ktoré majú na ľudský organizmus vyslovene priaznivý vplyv a žijú s ním v symbióze. Tieto baktérie označujeme ako probiotiká.

Pod pojmom probiotikum však nerozumieme len baktérie. Patria sem aj rôzne druhy húb, ktoré spolu s niektorými vírusmi tvoria takzvaný ľudský mikrobióm – mimoriadne rozmanité spoločenstvo mikroorganizmov žijúcich v ľudskom tele. Zloženie a rovnováha tohto mikrobiómu je kľúčová pre zdravé fungovanie organizmu.

Tieto mikroorganizmy sa nachádzajú na rôznych miestach tela. Napríklad na koži a v ústach sa bežne vyskytuje huba Candida albicans, ktorá v malom množstve nepredstavuje problém, no ak sa premnoží, môže spôsobiť vážne ťažkosti. Podobne v črevách žijú rôzne kmene baktérií, pričom každý z nich má iný účinok na organizmus.

Vplyv týchto mikroorganizmov na fungovanie ľudského tela sa dnes považuje za samostatnú oblasť výskumu v medicíne, preto sa oplatí venovať im väčšiu pozornosť.

Účinky probiotík

Keďže v našom tele žije mnoho druhov baktérií a mikroorganizmov, je ťažké hovoriť o ich účinkoch všeobecne. Tieto baktérie žijú s človekom v symbióze, teda vo vzájomne prospešnom vzťahu. Naše telo – napríklad črevo – im poskytuje životný priestor a prijímaná potrava ich zároveň vyživuje. Dá sa povedať, že pre ne predstavujeme akési „bývanie zadarmo“ – mama hotel, kde sa každý deň niečo ujde aj na stôl.

V reálnom živote to možno vždy neplatí, no baktérie sa nám za túto starostlivosť bohato odplácajú. Sú totiž natoľko užitočné, že bez nich si zdravie len ťažko vieme predstaviť.

Posilnenie imunity probiotikami

Jedným z kľúčových prvkov zdravia je odolnosť imunitného systému. Človek síce disponuje vrodenou imunitou, no prospešné baktérie ju dokážu ešte posilniť. Keď ochorieme, znamená to, že sa nejaký patogén, napríklad „zlá“ baktéria, natoľko premnožil, že už spôsobuje príznaky. „Dobré“ baktérie v čreve však bránia tým zlým v rozmnožovaní, napríklad tým, že im zabránia usadiť sa na črevnej sliznici.

Podobne ako sa vojna nevyhráva len na bojisku, imunita nezávisí výhradne od imunitných buniek, ktoré priamo ničia patogény. Probiotiká sa podieľajú na „zákulisí“ – logistike a zásobovaní. Produkujú rôzne zlúčeniny potrebné pre tvorbu imunitných buniek a zároveň „zjedia“ živiny, ktoré by inak využili patogény. Podľa štúdie „Probiotiká a imunitný systém“ môžu probiotiká významne ovplyvňovať imunitnú odpoveď organizmu. (1)

K patogénom sa naše telo dostáva pomerne často, no ak sú mikrobióm a črevný systém v rovnováhe, imunitný systém funguje nenápadne a účinne – bez toho, aby sme si čokoľvek všimli. Ak sa však rovnováha naruší, premnožia sa škodlivé baktérie a objavia sa aj nepríjemné príznaky.

Ťažko sa vyzdvihujú konkrétne bakteriálne kmene, ktoré sú prospešné pre imunitu, no napríklad kmeň Lactobacillus johnsonii podľa výskumov zvyšuje odolnosť organizmu stimuláciou črevnej steny. Iné kmene ako Lactobacillus plantarum, Lactobacillus paracasei či Lactobacillus reuteri sa osvedčili pri liečbe a prevencii vírusových aj bakteriálnych infekcií.

Trávenie a probiotiká

Probiotiká nepodporujú len imunitný systém, ale aj trávenie. Potrava, ktorú prijímame, počas prechodu črevným traktom prichádza do kontaktu s črevnými baktériami, ktoré sa aktívne zapájajú do tráviaceho procesu. Niektoré zložky potravy sú pre človeka ťažko stráviteľné, no baktérie si s nimi poradia a pomáhajú ich rozložiť, čím prispievajú ku kvalite trávenia.

Vláknina je napríklad pre človeka nestráviteľná. Črevné baktérie ju však fermentujú – teda kvasia – a pritom vytvárajú pre človeka prospešné zlúčeniny. Jednou z nich je indolpropiónová kyselina, ktorá v laboratórnych podmienkach preukázala silné schopnosti viazať voľné radikály.

Zdravá telesná hmotnosť – a s ňou spojené chudnutie – je dôležitou témou nielen z estetického, ale aj zo zdravotného hľadiska. Prekvapivo, probiotiká môžu pomôcť aj tu. Druh Lactobacillus plantarum napríklad znižuje tvorbu tukov, pomáha regulovať hromadenie brušného tuku a znižovať stukovatenie pečene, čo je zásadné pri prevencii steatózy pečene. Podľa štúdie „Lactobacillus plantarum LMT1-48 pôsobí proti obezite“ má tento probiotický kmeň schopnosť znižovať telesnú hmotnosť a objem tuku prostredníctvom ovplyvnenia génov zodpovedných za tvorbu tukov. (2)

Ďalší druh – Lactobacillus paracasei – môže byť rovnako nápomocný pri chudnutí. U detí sa zistilo, že pri vyššom pomere tohto druhu sa obezita vyskytovala menej často. Tento kmeň tiež znižuje ukladanie tukov a môže zohrávať úlohu pri prevencii stukovatenia pečene.

Samozrejme, chudnutie nemožno dosiahnuť len pomocou probiotík, no fakt, že aj v tomto smere môžu pomôcť, je silným argumentom pre ich používanie.

Laktobacily v kefíre dokážu rozkladať laktózu, teda mliečny cukor, čo je pre laktózovo intolerantných ľudí inak nemožné. Vďaka činnosti baktérií sa v kefíre nachádza menej laktózy, a preto u ľudí s intoleranciou spôsobuje menšie nadúvanie. Navyše, baktérie v kefíre preukázali sľubné výsledky aj pri liečbe zápchy – konzumácia 500 ml kefíru denne počas 4 týždňov významne znížila príznaky zápchy a urýchlila prechod potravy cez tráviaci systém. Podľa prehľadovej štúdie „Fermentované potraviny“ môžu fermentované potraviny, ako kefír, kyslá kapusta, kimchi či tempeh, prispievať k zdraviu čriev a ovplyvňovať zloženie črevnej mikrobioty, no klinických dôkazov o ich účinnosti je zatiaľ málo a sú potrebné ďalšie kvalitné štúdie. (3)

Skutočným pokladom je aj kyslá kapusta – obsahuje takisto Lactobacillus plantarum, ktorý sa v pokusoch osvedčil ako účinná ochrana pred infekciou Salmonellou.

Kmene Bifidobacterium pomáhajú pri hnačke, chránia pred hnačkou spôsobenou rotavírusmi a podporujú rozklad laktózy. Druh Bifidobacterium bifidum je navyše schopný produkovať vitamíny skupiny B a vitamín K.

Doplnenie probiotík

Vzhľadom na mnohé prínosy probiotík nie je pochýb o tom, že je dôležité dbať na správnu rovnováhu mikroorganizmov v našom tele. Narušenie tejto rovnováhy totiž často stojí za rôznymi tráviacimi ťažkosťami a nepríjemnými príznakmi. Probiotiká pre zdravie pokožky pomáhajú nielen tráveniu, ale aj kráse – ich pravidelná konzumácia môže zlepšiť stav našej pleti.

Hoci sa človek rodí so sterilným tráviacim traktom, baktérie sa veľmi rýchlo usídlia v jeho organizme a začnú sa množiť v črevách. Za normálnych okolností im na prežitie postačuje prijatá potrava, no v niektorých prípadoch je potrebné ich doplnenie.

Jedným z najtypickejších príkladov poškodenia črevnej flóry je antibiotická liečba. Antibiotiká síce v mnohých prípadoch nemožno nahradiť, no podobne ako zbrane, „nevyberajú si“. Okrem škodlivých baktérií a patogénov ničia aj prospešné mikroorganizmy. Tak sa často stáva, že popri liečbe jedného ochorenia spôsobia vznik iného. Počas a po antibiotickej liečbe je preto hnačka veľmi častá. Keďže črevná flóra je poškodená a rovnováha baktérií narušená, takmer s istotou sa objavia tráviace ťažkosti. V takýchto prípadoch je nevyhnutné čo najskôr obnoviť poškodený mikrobióm.

To znamená najmä dodržiavanie všeobecne zdravého jedálnička bohatého na vlákninu a zeleninu. Tieto živiny pomáhajú baktériám znovu sa premnožiť a obnoviť rovnováhu v črevách. Okrem toho je vhodné zaradiť do stravy aj prírodné probiotické potraviny, ktoré prirodzene obsahujú potrebné baktérie. Užitočné môžu byť napríklad kefír, kimchi alebo už spomínaná kyslá kapusta – všetky podporujú doplnenie prospešných baktérií.

Ak tieto potraviny nepatria medzi naše obľúbené, môžeme siahnuť po výživových doplnkoch, ako je napríklad Swiss ProbiotiX Max®. Tento prípravok obsahuje 15 druhov starostlivo vybraných probiotických kmeňov a až 50 miliárd prospešných baktérií v dennej dávke, ktoré prispievajú k obnove rovnováhy črevnej flóry a zdravému fungovaniu tráviaceho systému. Výživové doplnky predstavujú rýchle a pohodlné riešenie, no pri ich užívaní sa vždy odporúča získať dostatočné informácie alebo sa poradiť s lekárom. Rôzne bakteriálne kmene majú totiž odlišné účinky, preto sa neodporúča užívať ich bez rozmyslu a náhodne. Zároveň však treba zdôrazniť, že probiotiká sa prakticky nedajú predávkovať a ich užívanie je spojené s minimálnym rizikom. Hoci presný mechanizmus ich účinku si ešte vyžaduje ďalší výskum, doterajšie výsledky naznačujú, že môžu pozitívne ovplyvniť ľudský organizmus rôznymi spôsobmi.

Napriek tomu však existujú prípady, kedy sa užívanie probiotík neodporúča – napríklad pri AIDS (infekcia vírusom HIV), leukémii, chemoterapii alebo inej imunosupresívnej liečbe (liečba potláčajúca imunitný systém). Netreba zabúdať, že probiotiká sú v podstate baktérie, ktoré patria do čriev. Pri týchto ochoreniach môžu baktérie spôsobiť vážne infekcie, a preto je vždy dôležité poradiť sa so špecialistom.

Vedecké zdroje:
1. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4006993/
2. https://www.nature.com/articles/s41598-020-57615-5
3. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6723656/