Diéta na žalúdočné vredy – strava pomáha pri liečbe
Žalúdočný vred je jedným z najčastejších ochorení tráviaceho systému, s ktorým sa stretne v priemere každý desiaty človek aspoň raz. Niet divu, veď môže vyvinúť z niekoľkých, niekedy veľmi odlišných dôvodov. K vzniku vredov prispieva nesprávna výživa, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, či veľa stresu. Rovnako, ako je to v prípade ostatných ochorení, aj v tomto prípade je lepšie predchádzať vzniku vredov. Pokiaľ sa však už rozvinuli, oplatí sa v záujme čo najskoršieho vyliečenia zaradiť do stravovania určité zmeny. Povedzme si teda niekoľko slov o strave, ktorú možno nazvať aj diéta na žalúdočné vredy.
Čo je vlastne žalúdočný vred?
Žalúdočné vredy (väčšinou sa používa množné číslo) predstavujú malú, poranenú, poškodenú oblasť na vnútornej strane žalúdka, ktorá má v priemere okolo 5 mm. Za normálnych okolností chráni stenu žalúdka pred pôsobením žalúdočnej kyseliny tenká vrstva sliznice, aby sa žalúdok nestrávil sám. Stáva sa však, že dôjde k pretrhnutiu tejto ochrannej vrstvy a tým sa žalúdočná kyselina dostane do kontaktu s epiteliálnymi bunkami na vnútornej stene žalúdka, ktoré sú v podstate takto nechránené proti kyslému prostrediu. V dôsledku poškodenia sliznice začne kyselina doslova rozožierať vnútorný povrch žalúdka, čo spôsobuje jeho poškodenie.
Príznaky ochorenia
Príznaky môžu byť veľmi rôznorodé. Krv v stolici, kyselinový reflux, pálenie záhy, nadúvanie, bolesť, ktorá ustúpi po konzumácii jedla, strata chuti do jedla, alebo prípadne anémia, to všetko býva dôsledkom žalúdočných vredov, takže ak zistíte, že trpíte týmito príznakmi, mali by ste navštíviť lekára čo najskôr.
Príčiny vzniku vredov
Príčiny vzniku sú prinajmenšom také rozmanité, ako vyššie spomenuté symptómy. Napríklad môže vzniknúť ako vedľajší účinok užívanie niektorých steroidných liekov a tzv. nesteroidných liekov. Príčinou môže tvoriť aj baktéria zvaná helicobacter pylori a dlhotrvajúca vysoká hladina stresu, ale aj nesprávny životný štýl, takže vôbec neprekvapuje, že približne 10% populácie trpí touto chorobou.
Z hľadiska stravovania a výživy treba tiež upozorniť na nadmernú, častú konzumáciu alkoholických nápojov a korenistých jedál. Predstavujú svojím spôsobom isté spúšťače. Alkohol, najmä tzv. tvrdý, teda koncentrovanejšie liehoviny, sa dostáva do žalúdka a rozleptáva ochrannú vrstvu vnútorných stien žalúdka. Následne sa stena žalúdka stáva prístupnou kyseline.
Ktorá diéta najlepšie vyhovuje v rámci liečby?
Liečba žalúdočného vredu do značnej miery závisí od základných, teda vyvolávajúcich príčin. Liečba bakteriálnej infekcie zvyčajne prebieha pomocou nejakej antibiotickej kúry. Pokiaľ problém predstavujú nesteroidné lieky, často sa predpisujú inhibítory protónovej pumpy, alebo nejaké antacidá. Tieto lieky majú za úlohu zmierniť existujúce príznaky, a to reguláciou tvorby kyseliny schopnosti trávenia.
Problém s týmito typmi prípravkov je, že taktiež disponujú vedľajšími účinkami, ktoré sú z dlhodobého hľadiska škodlivé. Užívanie antacíd napríklad z dlhodobého hľadiska výrazne zvyšuje riziko demencie, takže aj keď pacienti na veľkú radosť vyriešia jeden problém, okamžite vytvárajú ďalší.
Iné možnosti súvisiace so zmenou stravovacích návykov
Našťastie existujú omnoho šetrnejšie metódy, ktoré dokážu rovnako dobre zmierniť prejavy žalúdočných vredov, navyše disponujú menším počtom vedľajších účinkov. No a presne takú predstavuje diéta proti žalúdočným vredom, ktorú sa oplatí aplikovať aj počas užívania liekov.
Podstatu tejto formy stravovania tvorí to, že organizmus dostáva potrebné živiny rovnakým spôsobom bez toho, aby stimuloval žalúdok k produkcii väčšieho množstva kyseliny. Viazanie kyseliny je i tak dôležitým prvkom diéty, v tomto prípade to ale robí samotná strava namiesto liekov.
Počas dodržiavania diéty treba dbať na to, aby ste radšej jedli viackrát denne, no menšie porcie. Žalúdok tak neustále obsahuje potravu, ktorá viaže kyselinu, čiže tá nebude „zaneprázdnená“ trávením poškodenej žalúdočnej steny. Každé 2-3 hodiny odporúčame niečo zjesť, no zakaždým len v malom množstve. Posledné jedlo dňa si doprajte 2-3 hodiny pred spaním a rovnako ako v prípade pálenia záhy, aj v tomto prípade odporúčame spať v trochu kolmejšej polohe (polosede), aby sa predišlo refluxu.
Čo sa oplatí konzumovať
Vynikajúcu voľbu predstavujú takmer všetky druhy ovocia, ktoré disponujú vyšším podielom polyfenolov. Niekoľko štúdií preukázalo, že tieto zlúčeniny pomáhajú predchádzať, resp. liečiť vredy a našťastie sa nachádzajú vo väčšine druhov ovocia. Jablká, hrozno, alebo iné bobuľovité ovocie predstavujú výborný zdroj polyfenolov, takže ich konzumáciu odporúčame nielen počas diéty. Prospieva aj konzumácia zeleného čaju, pretože taktiež obsahuje tieto zlúčeniny. Polyfenol v zelenom čaji, EGCG (epigalokatechín galát), môže tiež pomôcť pri liečbe a prevencii vredov vďaka svojim vynikajúcim antioxidačným, protizápalovým a protirakovinovým účinkom.
Nezabudnime ani na konzumáciu čerstvej zeleniny, napokon prekypuje celým radom vitamínov a minerálnych látok. Väčšina zelenej, listovej zeleniny a hlúbovej zeleniny (krížokvetá) možno jesť, no rajčinám a pokrmom z nich sa oplatí vyhnúť. Konzumácia napríklad jabĺk a banánov sa takisto povoľuje.
Bielkoviny, na ktoré sa dá spoľahnúť
Z hľadiska príjmu bielkovín sa treba zamerať na chudé mäso. Do úvahy prichádzajú kuracie prsia, alebo iná hydina, ryby a vajcia, napokon sú vynikajúcim zdrojom bielkovín. Tučnému mäsu sa radšej vyhýbajte, rovnako ako vyprážanému mäsu, a to kvôli oleju a tuku.
Medzi povolené zaraďujeme tiež chlieb a iné pečivo, ale zabudnite na mastnejšie cesto. V prípade mlieka a mliečnych výrobkov zvoľte nízkotučnú verziu produktov.
Nevyhnutné, ale zdravé vlákniny
Správny príjem vlákniny predstavuje v priemere 25 gramov denne. Vláknina tvorí nepostrádateľnú súčasť zdravej výživy. Jedna štúdia zistila, že osoby dodržujúce stravu s vysokým obsahom vlákniny mali menšiu pravdepodobnosť vzniku vredov, ako osoby preferujúce stravu s nízkym obsahom vlákniny. Medzi potraviny bohaté na vlákninu patria semienka, ovos, jačmeň alebo quinoa. Spomedzi pekárenských výrobkov si radšej vyberajte celozrnné, pretože aj to môže zvýšiť príjem vlákniny.
Ktorým jedlám sa treba vyhýbať
V prvom rade sa vyhýbajte mastným jedlám. Tieto potraviny prebývajú v žalúdku dlhší čas, čo môže zvýšiť produkciu kyseliny. A to v prípade vredov nerobí práve dobrotu. Z tohto dôvodu si treba zvoliť chudšie druhy mäsa. Zemiaky sú relatívne fajn, no zabudnite však na zemiaky pečené na tuku alebo oleji.
V súvislosti s mäsom treba aj koreniny používať s maximálnou obozretnosťou. Pikantné, štipľavé koreniny môžu dráždiť žalúdok, preto sa im treba vyhýbať. Dôrazne však odporúčame použitie takých korenín, ako napríklad kurkuma, pretože kurkumín v nej disponuje vynikajúcimi protizápalovými vlastnosťami.
Bohužiaľ, čokoláda by mala figurovať tiež na zozname zakázaných pochutín, pretože zvyšuje produkciu žalúdočnej kyseliny a môže spôsobiť nepríjemné príznaky refluxu.
Vitamín U – zázračná zbraň diéty pri žalúdočných vredoch
Nedá sa písať o liečbe spomínaných vredov bez toho, aby sme spomenuli vitamín U. Tento vitamín predstavuje menej známu kategóriu. Možno preto, že v skutočnosti vitamínom ani nie je. Vitamín U (čiže S-metylmetionín) bol objavený v 50. rokoch dvadsiateho storočia a ukázalo sa, že disponuje pozoruhodne dobrými vlastnosťami pri liečbe žalúdočných vredov. V rámci experimentov bol čas hojenia vredov u pacientov liečených vitamínom U takmer štyrikrát kratší, ako u pacientov liečených medikamentózne. Najlepší prírodný zdroj vitamínu U predstavuje kapusta a kapustová šťava, no nájdeme ho aj v mrkve. Pokiaľ práve tieto nepatria medzi naše obľúbené, môžeme ich konzumovať aj vo forme doplnku výživy.
Plus jeden tip na záver
Živica zo stromu masticha, pochádzajúceho z gréckeho ostrova Chios, používajú na liečbu pálenia záhy, ulceróznych ťažkostí už celé stáročia. Podľa niektorých štúdií má živica a extrakt získaný z nej vynikajúci antibakteriálny účinok a môže byť účinný aj proti baktérii Helicobacter pylori, hlavnému vinníkovi zodpovednému za vredy žalúdka.
https://www.wjgnet.com/1007-9327/full/v21/i21/6499.htm
Aldoori et al. Prospective Study of Diet and the Risk of Duodenal Ulcer in Men. American Journal of Epidemiology. 1997;145(1):42-50.
