Zápal žalúdka (gastritída): možnosti domácej liečby

Zápal žalúdka, známy aj ako gastritída, je zápalové ochorenie žalúdka. (1) Presnejšie ide o stav, keď sa zapáli sliznica vnútornej steny žalúdka. Zápal žalúdka je skôr príznakom než samostatným ochorením, pretože zápal žalúdočnej sliznice môže byť vyvolaný viacerými rôznymi faktormi. U mnohých ľudí tento stav ustúpi sám, no sú aj takí, ktorí majú menej šťastia a namiesto akútneho priebehu sa u nich vyvinie dlhodobý (chronický) zápal žalúdka (chronická gastritída).

Aké symptómy sprevádzajú zápal žalúdka?

Príznaky zápalu žalúdka sú veľmi podobné príznakom viacerých iných ochorení tráviaceho systému. Medzi najčastejšie patria pálivý, pichavý pocit a bolesť v hornej časti žalúdka, ktoré sa po jedle môžu buď zmierniť, alebo naopak zhoršiť. Tento stav môže sprevádzať nevoľnosť, zvracanie, a častým príznakom je aj pocit plnosti po jedle. Ten je síce do určitej miery prirodzený – veď po jedle sa prirodzene môžeme cítiť plnší –, avšak ak sa objavuje spolu s ostatnými príznakmi, je veľká pravdepodobnosť, že príčinou je práve gastritída (zápal žalúdka).

Čo spôsobuje zápal žalúdka a prečo je nebezpečný?

Za vznikom zápalu žalúdka môže stáť viacero rôznych príčin. Jedným z najčastejších „vinníkov“ je baktéria nazývaná Helicobacter pylori, ktorá okrem vredov môže spôsobiť aj zápal žalúdka. Hoci zatiaľ nie je úplne jasné, akým presným mechanizmom vyvoláva zápal sliznice, dôležité je zdôrazniť, že samotná prítomnosť tejto baktérie ešte nemusí nutne spôsobovať problémy.

H. pylori je často zodpovedná aj za vznik žalúdočných vredov, no „upokojujúcim“ faktom je, že približne polovica ľudskej populácie má túto baktériu v žalúdku bez toho, aby to spôsobovalo vážnejšie ťažkosti. (2) Najčastejšie sa prenáša kontaktom, slinami, stolicou či kontaminovanou pitnou vodou, a štatisticky je dosť pravdepodobné, že sa nachádza aj v nás alebo niektorom z našich príbuzných. U väčšiny ľudí nespôsobuje žiadne ochorenie, no u tých, ktorým predsa len spôsobí problémy, môže ísť o vznik žalúdočných vredov alebo zápalu žalúdka a ich komplikácií, ktoré môžu byť dokonca život ohrozujúce.

Tieto informácie potvrdzuje aj odborný prehľad „Gastritída a gastroduodenálny vred“, ktorý podrobne opisuje príčiny, priebeh a možnosti liečby týchto ochorení. (3) Štúdia zdôrazňuje, že infekcia baktériou H. pylori patrí medzi hlavné rizikové faktory vzniku zápalu žalúdka a žalúdočných vredov, pričom správna diagnostika a cielená liečba sú kľúčové pre úspešné zvládnutie ochorenia.

Okrem bakteriálnej infekcie môže byť príčinou aj užívanie liekov – najmä tých zo skupiny nesteroidných protizápalových liekov (NSAID, napr. ibuprofén). Prípravky s obsahom ibuprofénu – napríklad niektoré analgetiká (lieky proti bolesti) – môžu mať negatívny vplyv na žalúdočnú sliznicu, ktorá sa v dôsledku poškodenia môže zapáliť.

Dôležitú úlohu zohráva aj životný štýl. Nadmerná konzumácia alkoholu poškodzuje žalúdočnú sliznicu, ktorá normálne funguje ako ochranná vrstva proti žalúdočnej kyseline. Tam, kde je sliznica poškodená, môže žalúdočná kyselina prísť do kontaktu s vnútornou stenou žalúdka a začať ju rozleptávať, čo vedie k krvácaniu a vredom. Konzumácia alkoholu je často spojená aj s fajčením, ktoré takisto negatívne ovplyvňuje zdravie žalúdka. Nikotín totiž uvoľňuje zvierače pažeráka, čo umožňuje spätný tok žalúdočnej kyseliny do pažeráka (reflux), pričom dochádza k jeho poškodeniu.

K životnému štýlu patrí aj nadmerný stres. Dlhodobý stres výrazne prispieva nielen k rozvoju zápalu žalúdka, ale aj iných ochorení ako napríklad IBS (syndróm dráždivého čreva) alebo pálenie záhy. (4)

Za zápalom žalúdka však môže stáť aj autoimunitné ochorenie. Pri autoimunitných ochoreniach imunitný systém omylom považuje vlastné tkanivá za nepriateľské a začne proti nim útočiť – v tomto prípade proti sliznici žalúdka, ktorá sa následne zapáli. Ak už máme diagnostikované iné autoimunitné ochorenia, existuje veľká šanca, že aj gastritída má v našom prípade práve tento pôvod. Okrem autoimunitných príčin však nemožno vylúčiť ani parazitárne infekcie, celiakiu (neznášanlivosť lepku) alebo Crohnovu chorobu.

Je pravda, že zápal žalúdka v niektorých prípadoch odoznie sám a niekedy môže prebiehať aj bez príznakov. Ak sa však nelieči, nesie v sebe riziko vzniku žalúdočných vredov. Zapálená sliznica totiž nedokáže dostatočne chrániť žalúdok pred pôsobením kyslého obsahu, a ten začína poškodzovať vlastné tkanivo žalúdka, ktoré sa tak môže zmeniť na vred. Vredy navyše zvyšujú riziko vzniku rakoviny žalúdka.

Diagnostika a liečba

Pri stanovení diagnózy lekár zisťuje, či nejde o infekciu baktériou Helicobacter pylori, keďže ide o jednu z najčastejších príčin vzniku zápalu žalúdka. Najčastejšie sa to zisťuje pomocou testu zo stolice, ale existuje aj možnosť zistiť prítomnosť baktérie v žalúdku na základe dychového testu.

Ďalšou možnosťou je endoskopické vyšetrenie, pri ktorom lekár zavedie do žalúdka tenkú hadičku a pomocou nej sa vizuálne pokúša zistiť, či je prítomný zápal. V prípade potreby sa môže vykonať aj biopsia, teda histologická analýza vzorky tkaniva, ktorou sa dá potvrdiť aj prítomnosť infekcie H. pylori. Okrem endoskopie je možné využiť aj röntgenové vyšetrenie, pri ktorom sa pomocou bária zviditeľnia prípadné vredy.

Liečba vo veľkej miere závisí od príčiny vzniku zápalu. Pokiaľ je zápal vyvolaný niektorým liekom, je potrebné jeho užívanie prerušiť. V prípade, že zápal vznikol v dôsledku nadmernej konzumácie alkoholu alebo dlhodobého stresu, riešením je sebadisciplína a zmena životného štýlu. Ak sa preukáže infekcia H. pylori, najčastejším riešením je liečba antibiotikami.

Ďalšou možnosťou je zníženie hladiny žalúdočnej kyseliny. To sa dosahuje buď pomocou antacíd (látok neutralizujúcich kyselinu), alebo liekmi, ktoré bránia tvorbe kyseliny. Pri antacidoch je však vážnym problémom, že ich dlhodobé užívanie výrazne zvyšuje riziko vzniku demencie. Antibiotiká síce môžu zmierniť príznaky gastritídy, no zároveň môžu spôsobiť závažné problémy v ďalších častiach tráviaceho traktu – napríklad v črevách, keďže poškodzujú črevnú mikroflóru.

Dá sa zápal žalúdka liečiť aj doma?

V prípade, že na základe príznakov máme podozrenie na zápal žalúdka, určite sa oplatí vyhľadať pomoc odborníka. Zároveň však treba zdôrazniť, že aj my sami môžeme veľa urobiť pre prevenciu tohto problému, prípadne na zmiernenie jeho príznakov.

Okrem obmedzenia konzumácie alkoholu sa odporúča konzumovať ľahšie jedlá, ktoré nezaťažujú žalúdok. Trávenie mastných, ťažkých a korenených jedál si vyžaduje viac úsilia, preto by sa mali konzumovať len s mierou. Keďže každý človek je iný, ťažko odporučiť konkrétne potraviny. Najlepšie je sledovať, po ktorých jedlách sa objavia príznaky, a tým sa následne vyhýbať.

Keďže vo väčšine prípadov stojí za problémom bakteriálna infekcia, oplatí sa konať aj v tomto smere. Infekcia H. pylori sa síce najčastejšie lieči antibiotikami, no nejde o jediné možné riešenie. Probiotiká – teda „dobré baktérie“, konkrétne baktérie rodu Lactobacillus – môžu podľa štúdie „Použitie probiotík ako doplnku antibiotickej terapie proti Helicobacter pylori“ takisto potlačiť infekciu, pričom na rozdiel od antibiotík nepoškodzujú črevnú mikroflóru, keďže sú jej prirodzenou súčasťou. (5)

Z potravín a nápojov môžu byť účinné cesnakový extrakt, ako aj zelený a čierny čaj. Cesnak môže pomôcť v boji proti baktérii H. pylori, zatiaľ čo čierny a zelený čaj môžu zmierniť príznaky gastritídy, preto sa ich konzumácia určite odporúča, čo potvrdzuje aj štúdia „Liečivé rastliny a ich účinok na ochorenia súvisiace s Helicobacter pylori“. (6)

Ak už vznikli žalúdočné vredy, výborným riešením na ich liečbu môže byť vitamín U. Táto látka sa nachádza v kapuste a v kapustovej šťave a u pacientov s vredmi dosiahla štvornásobne rýchlejšie hojenie než liečba liekmi.

Zápal žalúdka možno do určitej miery zmierniť aj doma – najmä úpravou stravy, obmedzením alkoholu, znížením stresu a doplnením probiotík. Takéto opatrenia môžu výrazne prispieť k úľave od nepríjemných príznakov a podporiť regeneráciu tráviaceho traktu. Napriek tomu však nemožno podceniť význam odbornej diagnostiky. Len lekár dokáže pomocou vyšetrení určiť presnú príčinu ťažkostí – napríklad bakteriálnu infekciu, liekovú reakciu či iný závažnejší problém – a na základe toho navrhnúť vhodnú liečbu. Preto by návšteva lekára mala byť vždy prvým krokom pred akoukoľvek domácou terapiou.

Vedecké zdroje:
1. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK544250/
2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK2461/
3. https://link.springer.com/chapter/10.1007/978-3-031-83651-0_3
4. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK499926/
5. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7037652/
6. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4130844/