Nádory pečene: typy, príznaky a možnosti liečby

Nádory v oblasti pečene môžu mať dva základné charaktery: nezhubné (benígne) a zhubné (malígne). Zatiaľ čo zhubné nádory sa vyznačujú agresívnym rastom a schopnosťou šíriť sa do iných orgánov, nezhubné nádory sa spravidla šírením nevyznačujú a vo väčšine prípadov nepredstavujú vážnu hrozbu pre život. V prípade malígnych nádorov pečene rozlišujeme primárne nádory, ktoré vznikajú priamo v pečeni, a sekundárne nádory (metastázy), ktoré sa do pečene rozšírili z iných orgánov.

Nezhubné nádory pečene

odber vzorky tkaniva (biopsia).

Podľa štúdie „Postup pri náhodne zistených ložiskách v pečeni u dospelých“ väčšina náhodne objavených ložísk v pečeni je nezhubných a často nevyžaduje ďalšie vyšetrenia u pacientov bez rizikových faktorov. (1)

● Hemangióm pečene

Hemangióm pečene je najčastejším typom benígneho nádoru pečene. (2) Ide o cievnu léziu – zhluky krvných ciev, ktoré môžu byť malé len niekoľko milimetrov, ale niekedy dosahujú až 10–20 cm. Prevalencia sa pohybuje medzi 0,4 – 20%. Hemangiómy sa častejšie vyskytujú u žien a môžu rásť vplyvom hormónu estrogén – preto sa ich rast môže spájať s užívaním hormonálnej antikoncepcie alebo tehotenstvom. Aj väčšie hemangiómy spravidla nespôsobujú výrazné ťažkosti, no niektorí pacienti môžu pociťovať tlak alebo nepríjemný pocit v pravej hornej časti brucha. V ojedinelých prípadoch môže hemangióm prasknúť a spôsobiť vnútorné krvácanie, čo si vyžaduje urgentný zásah. Väčšina hemangiómov si však nevyžaduje špeciálnu liečbu.

● Fokálna nodulárna hyperplázia (FNH)

● Hepatocelulárny adenóm

prasknutia a krvácania, čo môže viesť k náhlej brušnej katastrofe. Navyše, niektoré adenómy môžu zmeniť svoj charakter a stať sa zhubnými – preto je dôležité ich pravidelne sledovať a v niektorých prípadoch ich aj chirurgicky odstrániť.

Ďalšie nezhubné (benígne) zmeny, ktoré môžu napodobňovať zhubný (malígny) proces:

● Regeneratívne uzliny: Tieto sa často tvoria pri regenerácii pečene po zápale pečene alebo pri cirhóze. Hoci samy o sebe nevyžadujú liečbu, je dôležité ich odlíšiť od zhubných útvarov.

● Cysty: Jednoduché cysty pečene sú bežné, najmä u ľudí nad 50 rokov. Väčšina je asymptomatická a nevyžaduje liečbu. Veľké cysty možno ošetriť aspiráciou (odsatím tekutiny) pod ultrazvukovou kontrolou.

● Parazitárne cysty (Echinococcus): Ide o infekčné ochorenie, ktoré sa môže prejaviť ako nádorová masa. Liečba je zložitá a často vyžaduje kombináciu chirurgického zákroku a antiparazitárnej liečby. – v rámci nej je možné využiť aj prírodný antiparazitárny prípravok Parasic, ktorý obsahuje rastlinné účinné látky podporujúce odstránenie parazitov z organizmu

● Abscesy: Ide o hnisavé ložiská, ktoré vznikajú ako dôsledok infekcie – bakteriálnej alebo parazitárnej. Liečba zahŕňa podávanie cielenej antibiotickej alebo antiparazitárnej liečby, často v kombinácii s chirurgickým zákrokom.

Zhubný nádor pečene („primárna rakovina pečene“, hepatocelulárny karcinóm, HCC)

Výskyt HCC, epidemiologické údaje

ochorenia pečene. Z toho vyplýva, že častejšie sa vyskytuje v oblastiach, kde je vyšší výskyt vírusových hepatitíd.

Podľa štúdie „Hepatocelulárny karcinóm“ sa výskyt tohto ochorenia celosvetovo zvyšuje, pričom hlavnými rizikovými faktormi zostávajú chronické ochorenia pečene, cirhóza, vírusové hepatitídy, alkohol a stukovatenie pečene. (3)

Pôvod HCC a rizikové faktory

cirhózou (väzivovým prestavovaním tkaniva) z rôznych príčin.

Rizikové faktory:

● vírusové hepatitídy (vírusy hepatitídy B, C, D),
● alkoholové ochorenie pečene,
● tuková pečeň (steatóza),
● obezita,
● ochorenia pečene so zhoršeným ukladaním látok (napr. hemochromatóza, Wilsonova choroba),
● fajčenie,
● aflatoxín (jedovatá látka produkovaná plesňami).

Podľa štúdie „Epidemiológia a rizikové faktory hepatocelulárneho karcinómu“ patria medzi hlavné rizikové faktory tohto ochorenia chronické vírusové hepatitídy B a C, cirhóza pečene, nadmerná konzumácia alkoholu, aflatoxíny, obezita a diabetes. (4)

Klinický obraz a príznaky HCC

nadúvanie, nevoľnosť, zvracanie. Veľký nádor môže svojou veľkosťou tlačiť na bránicu a spôsobiť sťažené dýchanie.

Podľa štúdie „Klinické prejavy a diagnostika hepatocelulárneho karcinómu“ patrí medzi hlavné príznaky tohto ochorenia strata hmotnosti, bolesť brucha, žltačka a únava, pričom diagnóza sa opiera najmä o zobrazovacie vyšetrenia a stanovenie hladiny alfa-fetoproteínu. (5)

Diagnostika HCC

Aké vyšetrenia možno očakávať?

● Odobratie anamnézy a symptómov: so zameraním na známe ochorenia pečene a užívanie návykových látok (alkohol, drogy).

● Fyzikálne vyšetrenie: so zameraním na oblasť brucha a kožu. Pri veľkom nádore môže byť masa hmatná, pečeň môže byť zväčšená a nerovná. Môže sa objaviť žltačka, patologický výpotok v bruchu (ascites), a viditeľné rozšírené žily na koži (tzv. „pavúčikovité“ alebo „medúzovité“ cievne kresby). Koža môže byť celkovo opuchnutá, s drobnými či väčšími krvácaniami pod kožu.

● Odber krvi a laboratórne testy: pri zhubnom nádore pečene býva najčastejšie zvýšená hladina tumormarkera AFP (alfa-fetoproteín – nie je však špecifický len pre pečeňový nádor, môže byť zvýšený aj pri iných nádoroch a ochoreniach). Citlivosť AFP na HCC je približne 60%, špecificita okolo 80%. AFP možno využiť aj na sledovanie účinnosti liečby či podozrenie na recidívu.

● Pečeňové enzýmy (bilirubín, GOT, GPT, GGT, ALP) môžu byť zvýšené, celkový obsah bielkovín môže byť znížený, predĺžený môže byť čas zrážania krvi, zvýšiť sa môže hladina amoniaku.

● Zobrazovacie vyšetrenia: ultrazvuk brucha, CT alebo MR brucha s kontrastnou látkou. CT/MR pomáha zistiť rozsah nádoru a zisťovať prítomnosť blízkych alebo vzdialených metastáz.

● Odobratie vzorky tkaniva (biopsia pečene): za pomoci zobrazovacej techniky sa tenkou ihlou odoberie vzorka priamo z nádoru v pečeni, následne sa skúma histologicky. Presná diagnóza na základe histológie je kľúčová, keďže určuje ďalšiu liečbu.

Aké sú možnosti pri rakovine pečene?

● Chirurgická liečba: odstránenie časti pečene obsahujúcej nádor (resekcia). Rozsah resekcie závisí od veľkosti a polohy nádoru, v niektorých prípadoch sa odstráni celý lalok. Bohužiaľ, chirurgická liečba je možná len u menšej časti pacientov – často sa nádor diagnostikuje neskoro, prípadne je pečeň v príliš zlom stave.

● Liečba nádorov liekmi (chemoterapia): môže sa použiť ako doplnok k chirurgickému zákroku, ale aj samostatne. V pokročilých štádiách ochorenia ide často už len o ● Cielené lieky blokujúce novotvorbu ciev (antiangiogenéza): dostupné sú už aj nové typy protinádorových liekov (lieky blokujúce tvorbu ciev), ktoré cielene bránia vytváraniu a rastu ciev zásobujúcich nádor. V dôsledku toho nádorové bunky nedostanú dostatok krvi a kyslíka, čo im znemožňuje ďalší rast a vedie k ich zániku.