Infekcia Helicobacter pylori v tráviacom systéme
Helicobacter pylori (H.pylori, HP) je baktéria špirálovitého tvaru s bičíkmi dlhými asi 3 mikrometre, ktorá sa najradšej usadzuje na slizniciach žalúdka a dvanástnika (duodenum). Predstavuje jeden z najbežnejších patogénov v gastrointestinálnom trakte, kde môže spôsobiť celý rad rôznych poškodení. H.pylori je zodpovedná za významný podiel zápalov slizníc tráviaceho systému a následne vzniknutých vredov. Rovnako jej možno pripísať zodpovednosť za vznik niektorých nádorov zasahujúcich tráviaci systém, takže jej význam je bezpochyby nepopierateľný.
Ako často sa vyskytuje táto infekcia?
Ide o mimoriadne rozšírený patogén, ktorý sa vyskytuje v organizme približne polovice svetovej populácie, čo znamená, že postihuje takmer každého druhého človeka.
Medzi infikovanosťou obyvateľstva rozvojových krajín a rozvinutých krajín možno pozorovať výrazný rozdiel. V rozvojových krajinách je približne 80 – 90 percent dospelej populácie nakazených, kým vo vyspelých krajinách infikovanosť populácie predstavuje v priemere iba 50 percent.
Podľa dostupných údajov z roku 2021 bolo na Slovensku v tom čase postihnutých 35% obyvateľstva.
Ako sa H.pylori šíri?
HP sa šíri výlučne z človeka na človeka. Infekcia sa pravdepodobne prenáša cestou stolica – ústa, alebo ústa – ústa. To znamená vniknutím stolicou kontaminovaných rúk, jedla a nápojov do ústnej dutiny.
Nedostatočné hygienické podmienky vyslovene podporujú šírenie tejto baktérie, práve preto v rozvojových krajinách predstavuje vysoké percento rozšírenia.
Aké ochorenia môže spôsobiť?
Treba vedieť, že samotná infekcia Helicobacter pylori neznamená hneď ochorenie, u väčšiny infikovaných sa dokonca ochorenie vôbec nerozvinie. HP predstavuje však mimoriadne dôležitý rizikový faktor pre vznik ďalších závažných ochorení, preto sú poznatky a liečba absolútne nevyhnutné.
Ochorenia a poruchy tráviaceho systému, ktoré môžu súvisieť s infekciou
- Zápal žalúdočnej sliznice (gastritída): v prítomnosti H. pylori môže podráždiť sliznicu a spôsobiť zápal žalúdka.
- Žalúdočný vred alebo vred na dvanástniku: HP poškodzuje sliznicu žalúdka a dvanástnika, čo môže viesť k vzniku neželaných vredov. Pozitivita na infekciu baktériou H. pylori sa zisťuje v prípade 90-95 percent dvanástnikových vredov a 70-90 percent žalúdočných vredov. Účinné vyhubenie baktérie výrazne znižuje šance na recidívu, čiže opakovaný vznik vredov.
- Zhubný nádor žalúdka: Baktéria môže tiež hrať úlohu pri vzniku určitých typov rakoviny zasahujúcich žalúdok. Prítomnosť HP zvyšuje riziko rakoviny žalúdka 3 až 5 násobne v porovnaní so zdravou, negatívnou HP populáciou.
Aké možné príznaky produkuje infekcia?
Jej prítomnosť v žalúdku môže spôsobiť rôzne príznaky premenlivej závažnosti. Zaujímavosťou je, že v skutočnosti väčšina postihnutých HP nepociťuje, alebo sa u nich nevyvinú žiadne príznaky. Klinický obraz však vo veľkej miere závisí od toho, či H. pylori vyvinulo nejaké ochorenie, ktoré s ním možno spájať.
Príznaky, ktoré môžu súvisieť s infekciou H. pylori
- Pálenie záhy, bolesť žalúdka, neurčitá bolesť brucha, nepríjemný pocit v bruchu.
- Nevoľnosť.
- Nepríjemný pocit plnosti, nadúvanie, časté grganie.
- Nechutenstvo, pokles hmotnosti.
- Zápach z úst.
- V závažných prípadoch: krv v stolici, vracanie krvi, anémia.
Diagnostika
Čo sa samotného určenia diagnózy týka, dnes už existuje mnoho metód na určenie infekcie, prítomnosti baktérie.
V prípade výskytu podozrivých príznakov a známeho vredového ochorenia, či gastritídy treba vždy zvážiť aj možnosť prípadnej infekcie HP. Taktiež stojí za to nechať vyšetriť príbuzných prvého stupňa u pacientov s diagnostikovanou rakovinou žalúdka. Vyšetrenie na prípadnú infekciu HP treba zvážiť aj pred začatím dlhodobej liečby nesteroidnými protizápalovými liekmi (NSAID). Bežný jav predstavuje aj to, že osoby žijúce v jednej domácnosti sa navzájom infikujú, takže testovanie blízkych kontaktov sa zdá byť opodstatnené.
Aké sú diagnostické možnosti na zistenie prítomnosti Helicobacter pylori?
- Histologický odber (biopsia): odber pri gastroskopii a ďalšie patologické a mikrobiologické vyšetrenie bioptickej vzorky. Táto testovacia metóda je najnepríjemnejšia, „najinvazívnejšia“, ale zrkadlenie žalúdka poskytuje aj možnosť odhaliť ochorenia spôsobené HP. Ďalej je zo vzorky možná mikrobiologická kultivácia a stanovenie citlivosti na antibiotiká.
- Urea – dychový test: neinvazívny, rýchly, bezbolestný test. Pacient musí užiť izotopom označenú kapsulu, alebo tabletku.
Ak je baktéria prítomná v žalúdku, enzým ureáza, ktorý produkuje, rozloží dodanú ureu (močovinu) a uvoľnené látky budú vykázateľné vo vydychovanom vzduchu. Treba sa vyhnúť liečbe bizmutom alebo antibiotikami, ak je to možné, 1 mesiac pred plánovaným testom. Akákoľvek liečba inhibítorom gastroprotektívnej protónovej pumpy (PPI) sa má prerušiť po dobu 1 až 2 týždne pred testovaním.
- Detekcia antigénu H. pylori v stolici: rýchly, neinvazívny test, ktorý možno vykonať v laboratóriu, alebo dokonca aj doma pomocou rýchlotestov dostupných lekárni. Ďalšiu výhodu testu predstavuje skutočnosť, že nevyžaduje špeciálnu prípravu. V prípade pozitívneho testu vyvstáva nutnosť odborného vyšetrenia.
- Krvný sérologický test: metóda na zistenie protilátok produkovaných proti HP. pomocou neho sa dá odhaliť aj staršie, „dokončené“ stretnutie s vírusom. Hladiny protilátok môžu byť po úspešnej eradikačnej terapii dlhodobo pozitívne, preto nie je vhodná na sledovanie účinnosti terapie. Vyšetrenie si nevyžaduje žiadnu špeciálnu prípravu, nespájajú sa s ňou žiadne iné nepríjemnosti, okrem odberu krvi. No pre svoju nízku citlivosť a špecifickosť nepredstavuje primárnu diagnostickú metódu.
Ako liečiť infekciu HP?
V odborných kruhoch dlho panovala nezhoda v súvislosti s otázkou, či treba infekciu liečiť v každom prípade. V súčasnosti sú však odborné odporúčania jasné: infekciu H. pylori treba liečiť vo všetkých zistených prípadoch, a to u symptomatických aj asymptomatických pacientov.
Vyhubenie H. pylori (odborne nazývané eradikácia) prebieha vždy v kombinácii s liekmi. Základná počiatočná liečba zvyčajne pozostáva z 2 rôznych druhov antibiotík a jedného lieku nazývaného inhibítor protónovej pumpy (PPI). Dĺžka liečby zvyčajne trvá 7-14 dní. Účinnosť použitej terapie odporúčame monitorovať 6 až 12 týždňov po liečbe. Kontrolný test sa zvyčajne vykonáva urea – dychovým testom. Pacienti, ktorým sa nepodarí baktériu vyhubiť počiatočnou „trojitou terapiou“ (2 antibiotiká a 1 inhibítor sekrécie žalúdočnej kyseliny), budú potrebovať dlhodobejšiu, komplexnejšiu liečbu inými antibiotikami.
V prípade rekurentnej (opakovanej) infekcie H. pylori treba eradikáciu začať opakovanou, komplexnejšou, kombinovanou liečbou.
Okrem medikamentóznej liečby treba dbať na správnu výživu, vyhýbať sa veľmi korenistým, pikantným jedlám, vyhýbať sa konzumácii veľkého množstva kávy a alkoholu. Po ukončení kombinovanej antibiotickej liečby odporúčame absolvovať kúru, ktorá zahŕňa probiotiká na obnovenie zdravej črevnej flóry.
https://www.uptodate.com/contents/helicobacter-pylori-infection-and-treatment-beyond-the-basics
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/h-pylori/symptoms-causes/syc-20356171
https://www.webmd.com/digestive-disorders/h-pylori-helicobacter-pylori
