Infekcia Helicobacter pylori v tráviacom systéme
Helicobacter pylori (H. pylori) je špirálovitá baktéria s dĺžkou približne 3 mikrometre, vybavená bičíkmi, ktorá sa s obľubou usádza na sliznici žalúdka a dvanástnika (lat. duodenum). Helicobacter pylori patrí medzi najčastejšie patogénne baktérie v tráviacom trakte a môže spôsobiť zápaly, vredy aj niektoré druhy rakoviny žalúdka, ako uvádza štúdia „Infekcia H. pylori: príznaky, príčiny, diagnostika a liečba“. (1) Zodpovedá za veľkú časť zápalov sliznice tráviaceho systému a na ich základe vzniknutých vredov, pričom sa podieľa aj na vzniku niektorých typov nádorových ochorení tráviaceho systému. Jeho význam teda nemožno podceniť.
Ako častá je infekcia Helicobacter pylori?
Infekcia H. pylori je veľmi rozšírená, nachádza sa približne u polovice svetovej populácie, čo znamená, že postihuje prakticky každého druhého človeka.
Medzi rozvojovými a vyspelými krajinami existujú výrazné rozdiely v miere infikovanosti. V rozvojových krajinách je infikovaných asi 80–90 % dospelej populácie, zatiaľ čo vo vyspelých krajinách je to približne 50%. Na Slovensku je podľa odhadov infikovaných 50–60% dospelých.
Ako sa H. pylori šíri?
Prenos baktérie H. pylori z človeka na človeka prebieha najčastejšie feko-orálnou cestou (cez ústa po kontakte s kontaminovanými predmetmi, jedlom alebo rukami znečistenými stolicou), ale možný je aj orálno-orálny prenos (napríklad bozkom alebo spoločným používaním príboru). Štúdia „Infekcia Helicobacter pylori (H. pylori)“, zdôrazňuje, že zlé hygienické podmienky výrazne zvyšujú riziko šírenia tejto infekcie, najmä v rozvojových krajinách. (2)
Aké ochorenia môže H. pylori spôsobiť?
Samotná prítomnosť H. pylori v tele ešte neznamená ochorenie. Vo väčšine prípadov sa u infikovaných osôb žiadne príznaky neobjavia.
Avšak H. pylori predstavuje významný rizikový faktor pre vznik vážnych ochorení, a preto je dôležité ho diagnostikovať a liečiť.
Tráviace ochorenia spojené s infekciou H. pylori:
● Zápal sliznice žalúdka (gastritída, žalúdočný katar): Prítomnosť H. pylori dráždi žalúdočnú sliznicu, čo vedie k jej zápalu.
● Žalúdočné a dvanástnikové vredy: H. pylori poškodzuje sliznicu žalúdka a dvanástnika, čo môže viesť k vzniku vredov. Až 90–95 % dvanástnikových vredov a 70–90% žalúdočných vredov je spojených s prítomnosťou tejto baktérie. Úspešné odstránenie H. pylori významne znižuje riziko opakovaného výskytu vredov.
● Zhubný nádor žalúdka: H. pylori zohráva úlohu aj pri vzniku určitých typov rakoviny žalúdka. Jeho prítomnosť zvyšuje riziko vzniku žalúdočného karcinómu 3- až 5-násobne v porovnaní s neinfikovanou populáciou.
Aké príznaky môže mať infekcia H. pylori?
Príznaky infekcie H. pylori sú rôznorodé, závisia od toho, či baktéria už spôsobila nejaké ochorenie. Vo väčšine prípadov však pacienti nemajú žiadne ťažkosti.
Možné príznaky infekcie H. pylori:
● Pálenie záhy, bolesť alebo nepríjemný pocit v žalúdku, nejasné bolesti brucha.
● Nevoľnosť, pocit na vracanie.
● Nepríjemný pocit plnosti, nadúvanie, časté grganie.
● Strata chuti do jedla, chudnutie.
● Zápach z úst.
● V závažných prípadoch: prítomnosť krvi v stolici, zvracanie krvi, anémia (chudokrvnosť).
Ako sa diagnostikuje infekcia H. pylori?
Infekcia baktériou Helicobacter pylori sa dá potvrdiť viacerými vyšetrovacími metódami – niektoré sú invazívne, iné neinvazívne.
Infekcia by sa mala vyšetriť pri pretrvávajúcich tráviacich ťažkostiach, známej vredovej chorobe alebo gastritíde. Odporúča sa aj vyšetrenie príbuzných pacientov s nádorovým ochorením žalúdka, ako aj pred zahájením dlhodobej liečby nesteroidnými protizápalovými liekmi (NSAID).
Pri podozrení na prenos v rámci jednej domácnosti sa odporúča testovanie všetkých blízkych osôb.
Možnosti diagnostiky:
● Histologické vyšetrenie vzorky tkaniva (biopsia): Počas gastroskopie (vyšetrenie žalúdka pomocou flexibilného endoskopu – hadičky so svetlom a kamerou) sa odoberie vzorka tkaniva na ďalšie patologické a mikrobiologické vyšetrenia. Táto metóda patrí medzi najnepríjemnejšie a najinvazívnejšie, no zároveň poskytuje možnosť odhaliť ochorenia spôsobené H. pylori. Okrem toho sa z biopsie dá vykonať mikrobiologická kultivácia, ako aj stanovenie citlivosti baktérie na antibiotiká, čo je dôležité najmä pri opakovaných alebo odolných infekciách.
● Ureázový dychový test (urea breath test): Ide o neinvazívne, rýchle a bezbolestné vyšetrenie. Pacient perorálne (vo forme kapsuly alebo tablety) prehltne močovinu (urea), ktorá je označená špeciálnym izotopom. Ak sa baktéria H. pylori nachádza v žalúdku, jej enzým ureáza rozloží túto látku, a uvoľnené produkty sú následne merateľné vo vydychovanom vzduchu. Dôležité je, aby sa aspoň 1 mesiac pred plánovaným testom vyhýbalo liečbe bizmutom alebo antibiotikami. Liečbu inhibítormi protónovej pumpy (PPI) – tzv. žalúdočnými „ochrancami“ – treba prerušiť aspoň 1–2 týždne pred vyšetrením, pretože by mohli ovplyvniť výsledok testu.
● Stanovenie antigénu H. pylori zo stolice: Rýchle, neinvazívne vyšetrenie, ktoré možno vykonať v laboratóriu, ale aj v domácom prostredí pomocou rýchlotestu dostupného v lekárňach. Výhodou je, že nevyžaduje špeciálnu prípravu. V prípade pozitívneho výsledku je potrebné odborné vyšetrenie.
● Sérodiagnostika z krvi (sérologické vyšetrenie): Toto vyšetrenie slúži na zistenie protilátok proti baktérii H. pylori, ktoré si telo vytvorilo. Dokáže odhaliť aj prekonaný kontakt s baktériou. Avšak po úspešnej eradikácii môžu hladiny protilátok v krvi zostať dlhodobo zvýšené, preto táto metóda nie je vhodná na kontrolu účinnosti liečby. Vyšetrenie nevyžaduje žiadnu špeciálnu prípravu, okrem odberu krvi nespôsobuje iné nepríjemnosti, no pre svoju nízku citlivosť a špecificitu sa nepovažuje za diagnostickú metódu prvej voľby.
Ako sa infekcia H. pylori lieči?
Liečba infekcie Helicobacter pylori sa odporúča u každého pacienta s potvrdenou infekciou, bez ohľadu na prítomnosť príznakov, ako zdôrazňuje štúdia „Liečba infekcie Helicobacter pylori“, pričom včasná eradikácia zabraňuje vážnym komplikáciám a ďalšiemu šíreniu baktérie. (3) Dlhé roky panoval v odborných kruhoch nesúhlas ohľadom toho, či je potrebné infekciu H. pylori liečiť vo všetkých prípadoch. Dnes však už odborné odporúčania hovoria jasne: každá diagnostikovaná infekcia H. pylori si vyžaduje liečbu – či už má pacient príznaky, alebo je bezpríznakový.
Eradikácia (úplné odstránenie) baktérie H. pylori sa vždy vykonáva kombinovanou liečbou liekmi. Základná, počiatočná terapia zvyčajne pozostáva z dvoch rôznych antibiotík a jedného lieku, ktorý potláča vylučovanie žalúdočnej kyseliny – tzv. inhibítora protónovej pumpy (*PPI – *z angl. proton pump inhibitor). Trvanie takejto liečby je väčšinou 7 až 14 dní.
Účinnosť liečby sa odporúča skontrolovať 6 až 12 týždňov po ukončení terapie. Kontrolné vyšetrenie sa najčastejšie vykonáva pomocou tzv. ureázového dychového testu (urea breath test).
U pacientov, u ktorých sa baktériu nepodarí odstrániť po úvodnej „trojkombinácii“ (2 antibiotiká + 1 liek znižujúci kyslosť žalúdka), je potrebná dlhodobejšia a zložitejšia liečba obsahujúca iné antibiotiká.
V prípade opakovanej infekcie H. pylori je potrebné hneď na začiatku zvoliť komplexnejšiu kombinovanú liečbu.
Popri liečbe liekmi je nevyhnutné dbať aj na vhodnú stravu – treba sa vyhýbať veľmi koreneným, pikantným jedlám, a obmedziť konzumáciu väčšieho množstva kávy a alkoholu.
Po ukončení kombinovanej antibiotickej terapie sa odporúča absolvovať kúru s probiotikami, aby sa obnovila zdravá črevná mikroflóra.
Vedecké zdroje:
1. https://www.webmd.com/digestive-disorders/h-pylori-helicobacter-pylori
2. https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/h-pylori/symptoms-causes/syc-20356171
3. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9840198/
