Syndróm bakteriálneho prerastania tenkého čreva (SIBO)

Syndróm bakteriálneho prerastania tenkého čreva (angl. Small Intestinal Bacterial Overgrowth, skrátene SIBO) vzniká v dôsledku nadmerného premnoženia baktérií v tenkom čreve – v časti tráviaceho traktu, kde by sa za normálnych okolností mali vyskytovať len v obmedzenom množstve. (1) Tento nerovnovážny stav môže viesť k rozličným tráviacim ťažkostiam a dlhodobo negatívne ovplyvniť vstrebávanie živín.

Ako vzniká syndróm bakteriálneho prerastania tenkého čreva (SIBO)?

V tenkom čreve prebýva v podstate oveľa menej črevných baktérií, ako v hrubom čreve, ba čo viac, dokonca aj zloženie bakteriálnej flóry v rôznych častiach čreva sa veľmi líši. Na rozhraní tenkého a hrubého čreva ústi tzv. zvierač, ktorý má dôležitú úlohu „brány“: zabezpečuje, že sa jednotlivé typy flóry „nezmiešajú“. Syndróm bakteriálneho prerastania tenkého čreva (SIBO) vzniká vtedy, keď sa baktérie typické pre hrubé črevo premnožia v tenkom čreve a narušia jeho prirodzenú rovnováhu. Pokiaľ sa z nejakého dôvodu bakteriálna flóra hrubého čreva premnoží v tenkom čreve, vzniká vyššie spomenutý syndróm. V tomto prípade sa tenké črevo „kontaminuje“, teda znečisťuje bakteriálnou flórou, ktorá tam nemá čo hľadať, čo môže spôsobiť množstvo nepríjemných ťažkostí.

Podľa prehľadovej štúdie „Etiológia, diagnostika a manažment syndrómu bakteriálneho prerastania čreva“ je SIBO charakterizovaný nadmerným premnožením baktérií v tenkom čreve, čo vedie k nešpecifickým tráviacim ťažkostiam, pričom diagnostika je často náročná a liečba sa opiera najmä o antibiotickú terapiu a riešenie predisponujúcich faktorov. (2)

Aké faktory zvyšujú riziko vzniku syndrómu bakteriálneho prerastania čreva?

Existujú také ochorenia, stavy, návyky, ktoré vyslovenie podporujú vstup a množenie baktérií hrubého čreva v tenkom čreve.

Čo môže zvyšovať riziko vzniku syndrómu bakteriálneho prerastania tenkého čreva?

● stavy vedúce k lenivému pohybu čriev (napr. cukrovka, znížená funkcia štítnej žľazy, vysoký vek atď.);
● znížená produkcia žalúdočnej kyseliny;
● divertikulóza (prstovité výbežky v hrubom čreve);
● Crohnova choroba;
● zmenený stav po operácii zahrňujúcej žalúdok a tráviaci trakt (napr. odstránenie žalúdka, niektoré bariatrické operácie);
● niektoré infekcie zasahujúce črevný systém;
● sklerodermia;
● lieky (napr. antibiotiká, lieky na zníženie žalúdočnej kyseliny);
● nadmerný stres;
● syndróm dráždivého čreva (IBS);
● celiakia;
● análna fistula;
● faktory súvisiace so stravovacími návykmi (napr. nepretržité maškrtenie, nadmerný príjem cukru… atď.).

Aké príznaky môže spôsobovať syndróm bakteriálneho prerastania čreva?

Syndróm zvyčajne spôsobuje nepríjemné, nešpecifické – najmä gastrointestinálne – príznaky. Časť ťažkostí spôsobuje vzniká z dôvodu, že abnormálna prítomnosť baktérií v tenkom čreve podporuje fermentáciu skonzumovaných sacharidov. To vedie k tvorbe rôznych plynov (vodík, metán) a kyselín (kyselina mliečna, kyselina octová).

Aké príznaky môže mať syndróm bakteriálneho prerastania čreva?

● nechutenstvo, chudnutie;
● neistý pocit diskomfortu v oblasti brucha, bolesť brucha;
● zvýšená tvorba plynov v črevách, nadúvanie;
● závrate, nevoľnosť;
● nepríjemný pocit plnosti po jedle;
● hnačka, zápcha;
● v závažnejších prípadoch porucha vstrebávania a z nej vyplývajúce stavy nedostatku, ochorenia (napr. anémia, osteoporóza… atď.).

Treba vedieť, že nejde o špecifické príznaky; s podobnými ťažkosťami môžu byť spojené mnohé iné, závažnejšie, nebezpečnejšie choroby, ktorých vylúčenie je vo všetkých prípadoch veľmi dôležité. V prípade premenlivých návykov vyprázdňovania (najmä striedanie hnačky a zápchy) treba vždy dôkladné gastroenterologické vyšetrenie za účelom vylúčenia rakoviny hrubého čreva.

Ako možno diagnostikovať syndróm bakteriálneho prerastania čreva?

Vzhľadom na to, že príznaky nepatria medzi špecifické, stanoviť diagnózu nemožno vždy len tak jednoducho.

Treba určite vedieť, že podobné príznaky môžu byť spôsobené mnohými ďalšími ochoreniami tráviaceho systému, ktoré môžu mať hoci aj vážnejšie následky. Práve preto v prípade typických ťažkostí treba dôkladné gastroenterologické vyšetrenie. V každom prípade ošetrujúci lekár nariadi potrebné vyšetrenia pre daného jedinca, na základe individuálneho posúdenia.

Aké vyšetrenia možno očakávať pri podozrení na SIBO?

● Dôkladná anamnéza a záznam ťažkostí.

● Fyzické vyšetrenie.

● Odber krvi: neexistuje žiadna jasná diagnostická laboratórna abnormalita, môže byť dôležitá z hľadiska diferenciálnej diagnostiky. V prípade závažného syndrómu kontaminovaného tenkého čreva spojenou s poruchou vstrebávania môžu byť tieto príznaky viditeľné (napr. nedostatok železa, nízka hladina vitamínu B12, alebo kyseliny listovej, anémia… atď.).

● Vyšetrenie stolice: kultivácia stolice (na vylúčenie infekčného pôvodu), test na prítomnosť krvi v stolici (Weberov test).

● Zobrazovacie vyšetrenia: ultrazvuk brušnej dutiny, v niektorých prípadoch CT/MR vyšetrenie brucha. Pri tomto type syndrómu sa nepozoruje jasná indikácia, ale môže byť dôležité z hľadiska diferenciálnej diagnostiky.

● Laktulózový test (vodíkový dychový test): Neinvazívny a vonkoncom nie nepríjemný test môže pomôcť potvrdiť alebo dokonca vylúčiť diagnózu. Počas testu treba vypiť roztok s obsahom laktulózy (syntetický disacharid) a následne každých 20 minút dýchať do špeciálneho prístroja, ktorý meria obsah vodíka vo vydychovanom vzduchu. V normálnom prípade laktulózu štiepia iba baktérie prítomné v hrubom čreve, takže asi 120 minút po konzumácii sa dá detekovať uvoľnený vodík. Pokiaľ však tenké črevo zasiahla bakteriálna kontaminácia, plynný vodík možno vo vydychovanom vzduchu zistiť oveľa skôr.

● Endoskopické vyšetrenia: v niektorých prípadoch môže byť potrebná gastroskopia a/alebo kolonoskopia, najmä pre potreby diferenciálnej diagnostiky, aby sa vylúčili závažnejšie ochorenia.

Ako sa dá liečiť syndróm bakteriálneho prerastania tenkého čreva?

Syndróm bakteriálneho prerastania čreva sa primárne lieči antibiotikami, ktoré pomáhajú znížiť počet prebytočných baktérií v tenkom čreve. Dôležitou súčasťou liečby je aj úprava stravy, pri ktorej sa obmedzujú potraviny podporujúce rast baktérií. Niektorí pacienti môžu mať úžitok z užívania probiotík, ktoré prispievajú k obnove zdravej črevnej mikroflóry. Ak SIBO vznikol ako dôsledok iného zdravotného problému, je nevyhnutné liečiť toto základné ochorenie. V liečbe môžu pomôcť aj tráviace enzýmy alebo žlčové kyseliny, ktoré zlepšujú trávenie. Konkrétny liečebný postup by mal vždy určiť gastroenterológ na základe individuálneho stavu pacienta.

Aké terapeutické možnosti sú k dispozícii pri liečbe SIBO?

● Zmena a optimalizácia faktorov životného štýlu.

Vo všeobecnosti, rovnako ako pri mnohých iných ochoreniach, predstavuje zdravý životný štýl nevyhnutnú súčasť liečby a udržania zdravia z dlhodobého hľadiska.

Treba piť veľa tekutín, tiež mať pravidelný pohyb, podľa možnosti znížiť stres, a vynechať škodlivé návyky (napr. fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu). Pestrá strava s vysokým obsahom vlákniny, najlepšie päť porcií jedla denne – základ, na ktorý nemožno zabudnúť. Naopak, na zvyk pojedať niečo medzi hlavnými jedlami zase rýchlo treba zabudnúť, aby mal aj črevný trakt čas na „prečistenie a relax“. Existujú preferované diéty (napr. diéta FOODMAP), ktoré môžu byť obzvlášť účinné pri syndróme kontaminovaného čreva. Pokiaľ postihnutý pacient má možnosť, odporúčame poradiť sa s dietológom a spoločne zostaviť diétu, ktorá pomôže pri ťažkostiach a bude dlhodobo udržateľná.

● Medikamentózna liečba.

Často môžu byť potrebné aj lieky – tie však nikdy nenahrádzajú, len dopĺňajú optimalizáciu faktorov životného štýlu. Liečba baktérií, ktoré sa premnožili v tenkom čreve, môže vyžadovať antibiotickú liečbu. V mnohých prípadoch predstavujú rôzne pre- a probiotiká účinnú pomoc pri regenerácii črevnej flóry. Čo sa symptomatickej liečby týka, môže byť potrebné dočasne užívať lieky proti bolesti, spazmolytiká (pri kŕčom) a lieky, ktoré znižujú tvorbu plynov. V prípade ťažkej poruche vstrebávania (malabsorpcia) treba nedostatok vzniknutý v organizme liečiť – hoci aj intravenóznou, infúznou náhradou.

Podľa viacerých odborných štúdií sa pri liečbe syndrómu bakteriálneho prerastania čreva (SIBO) využíva najmä antibiotická terapia, pričom účinnosť rifaximínu bola potvrdená aj v randomizovaných kontrolovaných štúdiách zameraných na pacientov so SIBO a syndrómom dráždivého čreva. (3)

Zhrnutie na záver

V prípade SIBO sa v tenkom čreve množia „nevhodné“ baktérie, inak žijúce najmä v hrubom čreve. Tie môžu spôsobiť množstvo nepríjemných ťažkostí (nadúvanie, bolesti brucha, zápcha, nevoľnosť, nepríjemný pocit plnosti, atď.). ). Dôležitú informáciu predstavuje fakt, že príznaky syndrómu nepodliehajú špecifite, s podobnými ťažkosťami môžu byť spojené aj mnohé závažnejšie ochorenia (napr. zhubný nádor hrubého čreva). Práve preto sa vkaždom prípade odporúča dôkladné gastroenterologické vyšetrenie.

Okrem dôkladnej anamnézy a fyzického vyšetrenia pacienta môže určovanie diagnózy zahŕňať odber krvi, vyšetrenie stolice, zobrazovacie vyšetrenie, laktulózový test a v niektorých prípadoch aj zrkadlové zobrazenie žalúdka/hrubého čreva. Základný pilier liečby predstavuje optimalizácia životného štýlu, nastavenie vhodnej stravy a stravovacích návykov. V mnohých prípadoch vzniká potreba medikamentóznej terapie a aj užívania probiotík a prebiotík (symbiotikum).

Toto ochorenie spôsobuje nepríjemné ťažkosti, no našťastie vo väčšine prípadov ho mžno dobre liečiť. Pri typických ťažkostiach treba v každom prípade čo najskôr navštíviť lekára a začať s potrebnými vyšetreniami a adekvátnou terapiou.

Vedecké zdroje:
1. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3099351/
2. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9933597/
3. https://emedicine.medscape.com/article/212861-treatment?form=fpf