Vitamíny | Malé molekuly s veľkým účinkom

Naše bunky majú stále chuť na vitamíny a potrebujú ich nielen raz do týždňa alebo raz denne, ale každú hodinu, minútu, sekundu. Pokiaľ sme unavení, chorí alebo nešťastní, trpíme väčšinou ich nedostatkom.

ČO SÚ VLASTNE VITAMÍNY?

Ide o organické zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v malom množstve v rastlinnej a živočíšnej strave a pre náš život sú nenahraditeľné. Vo väčšine prípadov si ich telo nedokáže vyrobiť (okrem vitamínu D3). Preto by sme ich mali pravidelne prijímať v potrave a ak to nestačí aj v podobe výživových doplnkov. Okrem toho, termín vitamín pochádza od poľského chemika K. Funka, objaviteľa tiamínu – vitamínu B1.

V súčasnosti poznáme asi 20 vitamínov dôležitých pre ľudskú výživu, ich funkcie na seba nadväzujú a vzájomne sa doplňujú, čím prispievajú k zachovaniu zdravia. Označujú sa veľkým písmenom (ktoré môže mať číselný index) alebo sa používajú názvy triviálne, napríklad retinol namiesto vitamínu A, pyridoxín namiesto vitamínu B6, kyselina listová namiesto vitamínu B9 alebo kyselina askorbová namiesto vitamínu C.

Rozdeľujeme ich podľa ich spoločných fyzikálnych vlastností, najčastejšie podľa rozpustnosti na dve skupiny:

• hydrofilné – rozpustné vo vode (B a C)
• lipofilné – rozpustné v tukoch (A, D, E, K)

Do B-komplexu patrí 8 vitamínov: vitamín B1 (tiamín), vitamín B2 (riboflavín), vitamín B3 (niacín), vitamín B5 (kyselina pantoténová), vitamín B6 (pyridoxín), vitamín B7 (biotín), vitamín B9 (kyselina listová) a vitamín B12 (kobalamíny).
Okrem toho k nim zaraďujeme aj tzv. provitamíny (prekurzory vitamínov), ktoré samotné nevykazujú fyziologický účinok, ale ľudský organizmus ich dokáže na ne premieňať. Tak napríklad provitamínom vitamínu A je beta-karotén.

VÝZNAM VITAMÍNOV

Vitamíny (ďalej vit.) nemôžeme ničím nahradiť, sú nezastupiteľné. Takže v prvom rade podporujú totiž metabolické procesy, premieňajú potravu na energiu a urýchľujú biologické funkcie. Navyše, rovnako sú súčasťou našej krvi, kože a kostí, ale tiež procesu, ktorý zbavuje telo škodlivých látok. Ide o látky, ktoré sa do organizmu dostávajú zo znečisteného životného prostredia.

Neobsahujú kalórie a nedodávajú energiu, sú však najdôležitejšou zložkou enzýmov, bez ktorých by nemohli prebiehať biochemické procesy. Okrem toho, bez enzýmov a vitamínov si život nemôžeme predstaviť. Z tohto pohľadu sa dá bez nadsázky napísať, že sú doslova ”životodarné”.

Nedostatok niektorého z nich spôsobuje hypovitaminózu až avitaminózu, ktorá sa prejavuje poruchami biochemických procesov. Inak, takýto nedostatok bol v minulosti príčinou vážnych ochorení i úmrtí. Všeobecne známy je napríklad skorbut (z nedostatku vit. C), pelagra (z nedostatku niektorého vit. skupiny B), beri-beri (z nedostatku vit. B1), perniciózna anémia (z nedostatku vit. B12), krivica (z nedostatku vit. D3).
V súčasnosti obyvatelia Európy alebo Ameriky netrpia na avitaminózu, ale majú narušenú metabolickú rovnováhu. Inak, je to tým, že každý človek vstrebáva ich inak a potrebuje rôzne výživové zložky v závislosti na životnom štýle či veku. Okrem toho, ak máme veľké nároky na energiu, treba ich užívať. Avšak s rozvahou, pretože s nepremysleným dodávaním si môžeme uškodiť.

NAJLEPŠÍM ZDROJOM VITAMÍNOV JE STRAVA

Zdrojom prírodných vitamínov sú základné potraviny ako mäso, hydina, ryby, mlieko (a mliečne výrobky), vajce (najmä žĺtok), rastlinné oleje (najmä zastudena lisované), strukoviny, celozrnné cereálie a ich výrobky, zelenina a ovocie. Napríklad najviac sa nachádza:

• pyridoxínu (vitamín B6) v pečeni, v rybách, sóji, pšeničných klíčkoch, vlašských orechoch, v mede, banánoch, špenáte, avokáde, celozrnnom obilí a v hydine
• kyseliny listovej (vit. B9) v pšeničných klíčkoch, pečeni, keli, špenáte hlávkovom šaláte, uhorkách, sójových bôboch, celozrnnom obilí, brokolici, karfiole a vo vaječnom žĺtku
• kobalamínu (vitamín B12) vo vnútornostiach – hlavne pečeň, vo vaječnom žĺtku, v rybách, mlieku a fermentovaných mliečnych výrobkoch ako je jogurt, kefír alebo cottage syr.

KOĽKO DENNE POTREBUJEME VITAMÍNOV, ABY SME NEOCHORELI?

Denná potrebná dávka závisí od veku, pohlavia, náročnosti zamestnania, spôsobu životného štýlu a na celkovom nastavení rýchlosti metabolizmu. Takže to znamená, že ich potreby sa veľmi líšia od jedinca k jedincovi. Hoci presné dávky nemožno všeobecne stanoviť, existujú tabuľky, ktoré stanovujú priemernú potrebu jednotlivých vitamínov (pozri tabuľku). Navyše, tieto sa z času na čas revidujú a doplňujú o ďalšie nové údaje.

Odporúčaná denná dávka (ODD) je len hrubý odhad požadovaného množstva vitamínov, aký je potrebný pre normálny rast detí a na prevenciu nedostatku mikroživín vo výžive u zdravých jedincov. Takže ODD znamená prakticky takú dávku, aby u zdravého jedinca nenastalo ochorenie z nedostatku vitamínov. Rozhodne však nie je to dávka optimálna. Navyše, pri optimálnej dávke nejde len o špecifické individuálne potreby, ale aj o špecifické požiadavky. Tieto vznikajú pri narušení metabolizmu, postihnutí organizmu stresom či špecifickými ochoreniami.

Potreba živín sa mnohonásobne zvyšuje pri určitých vekových skupinách:

• deti v období dospievania;
• tehotné dojčiace ženy;
• ľudia starší nad 60 rokov, ktorí majú už nedostatočný proces vstrebávania;
• ľudia fyzicky namáhavo pracujúci, manažéri pod zvýšenou psychickou záťažou a vrcholoví športovci;
• pri určitých životných situáciách, ako je choroba, stres, rôzne krízy, operácia či proces rekonvalescencie.

Odporúčané denné dávky možno teda považovať za minimálne, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie života. Zatiaľ čo optimálne dávky navyše podporujú aktívny proces zdravia.

PREČO DÁVAŤ PREDNOSŤ VITAMÍNOM PRÍRODNÉHO PÔVODU?

Je známe, že u väčšiny látok má zásadný význam ich pôvod. Mnohí odborníci sú toho názoru, že vhodnejšie je a majú väčší prínos výživové doplnky, ktoré sú výťažky z produktov na ne bohaté, ako látky, ktoré vznikli chemickou syntézou. Navyše, toto tvrdenie je opodstatnené a má niekoľko závažných dôvodov:

• Človek je na prírodné látky prispôsobený a vie ich lepšie prijať, spracovať a využiť.
• Syntetické látky neobsahujú pridružené zložky, ktoré uľahčujú vstrebávanie a plné využitie.
• Prírodné zdroje obsahujú telu vlastné enzýmy, prírodné spojivá, flavonoidy a iné látky, ktoré ich efekt znásobujú, nemajú vedľajšie účinky, neukladajú sa v organizme. Nachádzajú sa iba v prírode (v ovocí, zelenine, v liečivých rastlinách, koreninách a pod.).

ČO NA TO VÝSKUMY?

V Rehnborgovom vedecko-výskumnom centre v USA sa sledovali rozdiely v účinku syntetickej a rastlinnej kyseliny askorbovej (vit. C). Zistilo sa, že jeho účinok nezávisí od pôvodu, ale od faktu, že v ovocí a zelenine sa okrem tejto kyseliny nachádzajú dodatočné zložky. Sú to flavonoidy, fenoly, steroly, organické kyseliny a iné zlúčeniny. Taktiež sa dokázalo sa, že vlastne ony zvyšujú účinok vit. C.

Ideálny je taký produkt, ktorý obsahuje nielen vit. C, teda kyselinu askorbovú, ale aj flavonoidy – extrakt napríklad z čerešne acerola a čiernych ríbezlí, vďaka ktorým vitamín ľahšie preniká cez bunkovú membránu. Navyše, prítomné flavonoidy zmierňujú tvorbu opuchlín a podliatin. Okrem iného, v kombinácii s vit. C spevňujú steny kapilár a zlepšujú pružnosť vlásočníc. Užívaním len samotnej kyseliny askorbovej – vitamínu C tento efekt nedosiahneme.

Pri užívaní syntetického vit. C dávame prednosť esteru vit. C alebo kalciumaskorbátu. Sú to najlepšie formy vit. C, ktoré neškodia žalúdku. Ale nezabudnime pri ich užívaní súčasne vždy jesť nejaké ovocie ako zdroj flavonoidov.

PEČEŇ – SKLAD NIEKTORÝCH VITAMÍNOV

Vitamíny rozpustné v tukoch si ľudský organizmus dokáže uskladniť určitú dobu v pečeni. Hovoríme tomu rezervná kapacita. Naopak, aká je schopnosť organizmu vytvárať si takúto rezervu? Odborná literatúra uvádza:

• A 1 až 2 roky
• E 3 až 5 rokov

Vitamíny vodorozpustné, teda C a B-komplex, sa v zásade v tele neskladujú. Ich prebytok sa vylúči močom. Rezervná kapacita sa udáva 2 až 14 dní. Výnimkou je:

• B9 (kyselina listová) 3 až 4 mesiace
• B12 (kobalamín) 2 až 5 rokov

Prakticky to znamená, že dlhodobo prijímané veľké množstvo niektorého z týchto vitamínov môže byť pre ľudský organizmus nebezpečné.

STE DOBRE ZÁSOBENÍ VITAMÍNMI?

Či trpíme na ich nedostatok, zistíme ak sa otestujeme. Totiž v teste zdravia veľmi rýchlo zistíme, či naša strava obsahuje dostatok vitamínov a teda zásobuje nás dostatočným množstvom.

1. Jete väčšinou hotové jedlá, stravujete sa v závodnej jedálni (v reštaurácii), v bufetoch?
2. Ste vegetarián?
3. Často držíte diétu?
4. Fajčíte alebo denne vypijete viac ako jeden pohár alkoholu?
5. Často ste pod tlakom stresu?
6. Užívate lieky?
7. Ste častejšie prechladnutý/-á?
8. Boli ste v ostatnom čase chorý/-á?
9. Cítite sa často unavený/-á?
10. Často chodíte na slnko?

Vyhodnotenie: Čím častejšie odpoviete Áno, tým je pravdepodobnejšie, že trpíte na nedostatok vitamínov. Ak ste viac ako trikrát odpovedali Áno dodatočné prijímanie stravy je nepostačujúce a treba siahnuť aj po výživových doplnkoch.

VITAMÍNY A ICH STRUČNÝ PREHĽAD

PREČO NIKDY NEUŽÍVAŤ VÄČŠIE MNOŽSTVO JEDNÉHO Z VITAMÍNOV?

Ony totiž pracujú synergicky. To znamená, že pri nerovnováhe – t. j. nevyváženom zastúpení – môžu nastať poruchy metabolizmu alebo vstrebávania ostatných vitamínov, minerálov, prípadne aj iných výživovo dôležitých látok.
Vit. B sa v prírodných produktoch nikdy nevyskytujú samostatne, ale vždy v celom komplexe. Na tento spôsob života si vit. B navykli počas miliónov rokov. Všetky dôležité úlohy v metabolizme plnia a riešia spoločne. Práve preto nemá veľký význam zaobstarať si v lekárni napríklad samotný vitamín B6 a začať s ním niečo liečiť, pretože nebude účinný. Naopak, ak je prítomná celá skupina B vit., potom ich výkon je až neuveriteľný. Okrem nervov najviac úžitku z nich majú svaly, tráviaci systém, koža, vlasy, oči, ústa a pečeň.
Výnimka platí jedine v prípade, keď sme chorí a je to na odporúčanie lekára pod jeho odborným dozorom.

KEDY UŽÍVAŤ VITAMÍNY?

Vzhľadom na ich optimálnu využiteľnosť organizmom je vhodné užívať vitamínové výživové doplnky podľa toho, či sú vo vode rozpustné alebo nie:

• Vodorozpustné vitamíny (B a C) medzi jedlom alebo krátko po jedle. Nikdy nie nalačno ani večer pred spaním.
• V tuku rozpustné vitamíny (A, D, E, K) i nenasýtené tuky (omega-3, omega-6) je lepšie užívať 1,5 hodiny pred jedlom.

AKO SA ORIENTOVAŤ PRI VÝBERE VITAMÍNOVÝCH VÝŽIVOVÝCH DOPLNKOCH?

Komplex B vit. je užitočné užívať nielen ak máme problémy s kožou

Najobľúbenejším miestom ich výskytu sú klíčky a obal obilného zrna, ryže, alebo tiež cukrová melasa. Takže tým, že ich odstraňujeme pri spracovaní a zjemňovaní potravín väčšina z nás trpí na nedostatok vitamínov B. A práve to sa negatívne prejaví a ohrozuje naše zdravie. Ich pôsobenie má totiž široké spektrum. Okrem iného sú nevyhnutné pri premene sacharidov na glukózu a potravy na energiu. Zasahujú do metabolizmu tukov a bielkovín. Taktiež mnohé z týchto nich ovplyvňujú rozličné pochody v pečeni, očiach, koži a vlasoch. Zvyšujú funkciu imunitného a nervového systému. Povzbudzujú rast buniek a ich delenie vrátane červených krviniek, čo pomáha predchádzať chudokrvnosti – anémii. Práve preto bez váhania môžeme povedať, že v nedostatku vitamínov B spočíva počiatok vôbec všetkých našich mysliteľných ťažkostí a chorôb.

Vitamín C užívame vo zvýšenej miere, ak chceme čeliť prechladnutiu

Ideálna je jeho konzumácia v prírodnej forme spolu s flavonoidmi. Príjem vit. C rozložíme v priebehu dňa do niekoľkých dávok. Aké množstvo? V prípade nádchy a podobných bakteriálnych ochorení, či začínajúcej chrípky „The Vitamin C Foundation” odporúča pri prvých príznakoch podávať každú hodinu 500 až 1 000 mg vit. C alebo vit. ESTER-C, ktorý je upravený tak, že sa uvoľňuje v tele pomaly a dlhšie v tele zotrváva. Je pH neutrálny a preto nespôsobuje žalúdočné ťažkosti vo forme prekyslenia žalúdka a ani hnačky. V prípade podobných ťažkostí pri obyčajnom vit. C dávky znížme a postupne ich zvyšujme. Taktiež treba zdôrazniť, že pri zvýšenom užívaní vitamínu C je veľmi dôležité prijímať dostatok čistej vody (minimálne dva až dva a pol litra vody denne). Pri každej dávke súčasne zjesť jablko ako zdroj flavonoidov.

Vitamín D užívame nielen, keď máme osteoporózu v 100 percent odporúčanej dennej dávke

V zimných mesiacoch rozhodne každý by si mal doplňovať jeho zásoby. Rovnako aj tí, ktorí v letných mesiacoch používajú krémy s ochranným filtrom proti účinkom slnka. Tie totiž zabraňujú jeho produkcii v koži, a tým vzniká jeho nedostatok u spotrebiteľov týchto výživových doplnkoch. Taktiež všetci, ktorí ho neprijímame dostatok prirodzenou cestou vo forme stravy, a to pravidelnou konzumáciou morských rýb (sleď, makrela, losos, sardinky, tuniak) aspoň dvakrát do týždňa. Týmto spôsobom predídeme tak nielen osteoporóze, ale i rakovine, cukrovke, ochoreniam ľadvín, depresii, obezite, srdcovým chorobám a ďalším zdravotným problémom.

V prípade, že očakávame viac antioxidačný alebo detoxikačný účinok, vyberieme si taký výrobok, ktorý obsahuje antioxidačný komplex (vit. A/beta-karotén, C, E, flavonoidy). Navyše taký, pri ktorom sa množstvo týchto vitamínov pohybuje na 100 percent odporúčanej dennej dávke. Práve v tejto súvislosti je veľmi vhodným výživovým doplnkom DetoxVital

PREČO UŽÍVAŤ DETOXVITAL?

Toxíny nachádzajúce sa v organizme spotrebujú životne dôležité vitamíny a minerálne látky. Takže to môže viesť k oslabeniu obranyschopnosti organizmu voči ochoreniam. Ťažké kovy a iné toxické látky produkujú v organizme voľné radikály, ktoré ohrozujú imunitný systém. Voľné radikály sú v organizme rýchlo sa množiace molekuly, ktoré napádajú a poškodzujú bunkovú membránu a tkanivá. Znečistenie, toxíny, chemikálie, nezdravé stravovanie, fajčenie a stres – to všetko prispieva k vzniku voľných radikálov. Práve preto na vychytávanie voľných radikálov je veľmi dôležité denne sa zásobiť a dopĺňať náš organizmus primeraným množstvom silnými antioxidantami.

DetoxVital

• je účinná zmes všetkých dôležitých vitamínov a minerálnych látok (s výnimkou železa), ktoré sa dôsledne spájajú s enzýmami, aminokyselinami a zelenou rastlinnou výživou na získanie maximálneho účinku
• pomáha dopĺňať organizmus dôležitými živinami, aby imunitný systém mohol správne fungovať
• zabezpečuje správny účinok dôležitých vitamínov, minerálnych látok, enzýmov, aminokyselín a ďalších životne dôležitých živín.