Vplyv toxínov na organizmus

Toxíny sú látky organického alebo anorganického pôvodu, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať náš organizmus a zdravé fungovanie buniek. Toxíny prítomné v našom tele spôsobujú problémy susedným bunkám a môžu blokovať prirodzené komunikačné procesy a dráhy v tele. Nehovoriac o tom, že môžu do tela vylučovať rôzne množstvá škodlivých dezinformácií. Škodlivé usadeniny môžu ovplyvniť nielen náš fyzický stav, ale aj psychickú rovnováhu. Ako konkrétne?


Čo sú toxíny?

Toxíny sú jedovaté látky, ktoré sa do nášho tela môžu dostať prirodzenou alebo umelou cestou a škodiť nášmu zdraviu. (1) Môžu to byť jedy produkované mikroorganizmami (napríklad baktériami či hubami), rastlinné a živočíšne jedy, ako aj syntetické chemické látky vznikajúce pri priemyselnej činnosti. Prítomnosť toxínov v tele môže viesť k rôznym ochoreniam a ovplyvniť funkciu orgánov.


Od čoho závisí toxická záťaž človeka?

Toxická záťaž nášho tela závisí od viacerých faktorov. Konzumácia spracovaných potravín, zeleniny a ovocia ošetreného pesticídmi, či mäsa plného hormónov a antibiotík môže túto záťaž zvýšiť. Okrem toho k hromadeniu toxínov prispieva znečistené ovzdušie vo veľkých mestách, kvalita vody a kontakt s chemikáliami na pracovisku. Nezabúdajme ani na mykotoxíny v ovocí, (toxíny produkované plesňami), ktoré môžu taktiež poškodzovať naše orgány. (2)

Je potrebné spomenúť aj fajčenie, nadmerné pitie alkoholu, stres a sedavý spôsob života — všetko faktory, ktoré zhoršujú náš stav a zvyšujú množstvo toxínov v tele. Stres navyše oslabuje imunitný systém, čo nás robí náchylnými na chronické ochorenia. Ak detoxikačné orgány ako pečeň či obličky nefungujú správne, schopnosť detoxikácie klesá.


Najčastejšie sa vyskytujúce toxíny

Existuje množstvo toxínov, niektoré sú však obzvlášť časté a nebezpečné. Patria sem napríklad ťažké kovy ako olovo, ortuť, kadmium či arzén. Ak sa v tele hromadia, môžu dlhodobo spôsobiť vážne zdravotné problémy. Mykotoxíny, ktoré vznikajú pôsobením plesní, sa často vyskytujú v obilninách, orechoch a ďalších potravinách. Napríklad toxíny z rodu Fusarium môžu vyvolať vážne ochorenia.

Medzi časté toxíny patria aj pesticídy, herbicídy a bisfenol A (BPA). Pesticídy a herbicídy sú zvyšky poľnohospodárskych chemikálií, ktoré sa môžu do tela dostať cez potraviny. BPA je chemikália z plastového priemyslu, ktorá môže spôsobiť hormonálnu nerovnováhu — nachádza sa často v plastových fľašiach a nádobách na potraviny.

Netreba zabúdať ani na rádioaktívne látky, domáce a priemyselné chemikálie, cudzie bielkoviny z prírody, toxické látky vznikajúce počas trávenia, drogy, lieky a biogénne soli (látky zo živých organizmov s biologickým účinkom).


Kde sa môžu toxíny ukladať?

Toxíny sa môžu ukladať v rôznych častiach tela. Napríklad v tukovom tkanive, keďže mnohé toxíny sú rozpustné v tukoch — pri nadváhe je teda riziko vyššie. Ohrozená je aj pečeň, ktorá ako hlavný detoxikačný orgán býva častým miestom nahromadenia toxínov.

Ďalej sú to obličky, kosti a nervový systém. Ak obličky nefungujú správne, nedokážu toxíny vylúčiť. Ťažké kovy ako olovo sa ľahko ukladajú v kostiach. Ortuť naopak cieli na nervový systém a pri nadmernom množstve môže spôsobiť neurologické problémy.


Kde sa môžu toxíny nachádzať?

Toxíny sa môžu do tela dostať z mnohých zdrojov. Napríklad z potravín – najmä ak sú nesprávne skladované alebo spracované, môžu obsahovať plesne a ich toxíny. Znečistená pitná voda môže obsahovať chemikálie a ťažké kovy. Rovnako aj vzduch – vdychovaním znečisteného ovzdušia sa škodlivé látky dostanú do pľúc a odtiaľ kamkoľvek v tele.

Niektoré čistiace prostriedky, kozmetika a plastové výrobky môžu obsahovať toxické zlúčeniny. Rizikové je aj pracovné prostredie – v niektorých odvetviach prichádzajú zamestnanci do pravidelného kontaktu s chemikáliami a ťažkými kovmi.


Emocionálne toxíny

Dôležité je spomenúť aj toxíny spojené s našimi emóciami. Potlačené a chorobne pôsobiace pocity, traumy, emočné zranenia či dlhodobo potlačované emócie, ako aj stresová záťaž – to všetko môže prispieť k nadmernému hromadeniu toxínov. Nedokážeme sa proti nim brániť a ak nimi sme „plní“, ovplyvňujú nielen našu náladu, ale aj schopnosť zvládať stres.


Toxíny v potravinách

Medzi toxíny v potravinách patria najmä mykotoxíny produkované plesňami, ako sú aflatoxín, deoxynivalenol (DON) a zearalenón. (3) Vyskytujú sa najmä v obilninách, orechoch a ďalších potravinách a ich konzumácia môže vážne poškodiť zdravie.

Prekvapivé je, že najviac kontaminácie sa nachádza v šupkách semien a ovocia. Toxíny a chemikálie sa hromadia práve v šupke. Semená môžu byť infikované toxínmi zvonka aj zvnútra. Toxíny sa navyše teplom ani pečením nerozkladajú — teda tepelná úprava nepomáha. Aj keď sa na Slovensku vďaka správnej ochrane rastlín len zriedka prekračujú povolené limity, jeme aj dovozové ovocie a zeleninu.

V záhrade a na stromoch sa nachádzajú huby, ktoré produkujú toxíny. Niektoré sa neprodukujú na zrne. Napríklad patulín (mykotoxín), ktorý produkujú plesne, sa nachádza najmä v jablkách a jablkových produktoch. Ochratoxín sa zas vyskytuje v strukovinách, sóji, káve, hrozne – a tým pádom vo víne, pive, kakau, sušenom ovocí a viacerých koreninách. Nechýba ani v vnútornostiach, mäse, syroch či jačmeni.


Kedy sa objavia vážne príznaky?

Podľa typu a množstva toxínov môžu byť príznaky mierne až vážne. Môže sa objaviť chronická únava, bolesti hlavy, problémy s trávením, hormonálne poruchy, kožné vyrážky, a v závažných prípadoch aj poškodenie nervového systému. Dlhodobá prítomnosť toxínov v tele môže spôsobiť chronické zápaly a dokonca aj rakovinu.

Zápcha môže tiež naznačovať potrebu odľahčiť organizmus. Ak sme v minulosti jedli veľa potravín, ktoré sa ťažko vylučujú, trávenie tým trpí. Zápcha zhoršuje črevnú peristaltiku (pohyby čriev, ktoré posúvajú odpad smerom k konečníku). Odpad a toxíny prilepené na stenách čriev môžu spôsobovať zmeny nálad alebo oslabenie imunity.

Ľudia, ktorí sú na toxíny citlivejší, môžu pociťovať bolesti hlavy či migrény — toxíny z prostredia a stravy môžu dráždiť nervy alebo spôsobiť precitlivenosť mozgových tkanív, čo vedie k bolestiam hlavy.


Vplyv toxínov na pokožku

Prítomnosť toxínov v tele sa často prejavuje kožnými problémami ako akné, ekzém či vyrážky. Zmeny na pokožke môžu byť známkou toho, že telo sa snaží toxíny vylúčiť. Môžu sa objaviť aj svrbenie alebo nadmerné potenie. Pokožka je totiž naším najväčším detoxikačným orgánom a často „pomáha“ pečeni, keď tá nestíha.

Kožné príznaky sú teda prejavom detoxikačného procesu. Paradoxne často používame kozmetiku, aby sme ich odstránili — no mnohé prípravky obsahujú škodlivé látky, ktoré upchávajú póry, dráždia pokožku a môžu spôsobiť mikrozápaly.


Vplyv toxínov na hormonálny systém

Niektoré toxíny, napríklad BPA a ftaláty, môžu narušiť hormonálnu rovnováhu — ovplyvňujú fungovanie štítnej žľazy a ďalších žliaz s vnútorným vylučovaním. Priberanie na váhe síce závisí od toho, koľko jeme a ako často sa hýbeme, ale veľkú úlohu zohrávajú aj hormóny — ovplyvňujú hlad, spaľovanie energie a celkové hospodárenie s jedlom.

Toxíny môžu spôsobiť spomalenie metabolizmu a zvýšenie pocitu hladu. Navyše sa môže znížiť tvorba niektorých hormónov, čo vedie k priberaniu.


Prírodné bylinky proti toxínom

Je všeobecne známe, že nadmerná konzumácia alkoholu, spracovaných potravín, nezdravá strava a znečistené prostredie škodia zdraviu. Menej sa však hovorí o tom, že rôzne sladené nápoje, umelé prísady, parfumované a čistiace prostriedky, kozmetika so syntetickými vôňami a dokonca aj niektoré lieky – ako sú napríklad hormonálne antikoncepčné tabletky – môžu výrazne zaťažovať a poškodzovať našu pečeň a detoxikačné orgány.

Našťastie existujú bylinky, ktoré môžu podporiť prirodzené detoxikačné procesy organizmu.


Ktoré bylinky môžu pomôcť?

Pestrec mariánsky (Silybum marianum) – jedna z najznámejších bylín na podporu zdravia pečene. Jeho hlavná účinná látka, silymarín, pomáha regenerovať pečeňové bunky a chrániť ich pred škodlivými látkami.

Koriander – môže napomôcť pri vylučovaní ťažkých kovov z tela.

● Chlorella – táto sladkovodná riasa bohatá na chlorofyl môže podporiť celkovú očistu organizmu a pomáhať odstraňovať ťažké kovy.

Zázvor – je známy svojimi protizápalovými a detoxikačnými účinkami.

● Žihľava dvojdomá (Urtica dioica) – bylina s močopudnými účinkami, ktorá podporuje činnosť obličiek a tým napomáha vylučovaniu toxínov z tela.

Koreň lopúcha – môže stimulovať činnosť pečene a funkcie žlčníka.

Artičoka – je známa svojimi účinkami na podporu zdravia pečene, pôsobí ako žlčopudná rastlina a môže prispievať k rozkladu tukov.

Púpava lekárska (Taraxacum officinale) – účinný pomocník pri očiste pečene a obličiek, stimuluje tvorbu žlče a je výbornou bylinou na čistenie krvi.

● Jalovcové bobule – majú vynikajúce močopudné účinky a môžu podporiť činnosť obličiek aj žlčníka.

● Fenikel (édeskömény) – pôsobí močopudne, antibakteriálne a môže zlepšiť trávenie.

● Zelený čaj (Camellia sinensis) – vďaka vysokému obsahu antioxidantov pomáha chrániť bunky a podporuje neutralizáciu toxínov.

● Kurkuma (Curcuma longa) – má protizápalové a antioxidačné vlastnosti, ktoré podporujú detoxikačnú funkciu pečene.

● Cesnak (Allium sativum) – napomáha vylučovaniu ťažkých kovov z tela a posilňuje imunitný systém.

● Spirulina – podobne ako chlorella, táto mikroriasa je bohatá na chlorofyl, ktorý môže viazať a pomáhať odstraňovať ťažké kovy z organizmu.

Pravidelná detoxikácia a konzumácia liečivých bylín môžu pomôcť udržiavať organizmus v stave bez toxínov a podporovať zdravú funkciu pečene, obličiek a čriev.


Vedecké zdroje:
1. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/36213101/
2. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0362028X22032367
3. https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/19440049.2022.2132300