Funkcie pečene, jej ochorenia a regenerácia

Funkcie pečene sú mimoriadne rozmanité – vykonáva približne 500 rôznych úloh. (1)  Okrem toho, že ako súčasť tráviaceho systému detoxikuje organizmus, syntetizuje bielkoviny a produkuje zlúčeniny, ktoré podporujú trávenie potravy, plní aj množstvo ďalších životne dôležitých funkcií. Napríklad bunky jej vlásočníc (kapilár) pohlcujú baktérie a iné mikroorganizmy.

Pečeň je nepostrádateľným orgánom ľudského tela. Zohráva kľúčovú úlohu v širokej škále fyziologických procesov – podieľa sa na látkovej premene (metabolizme), imunite, trávení, detoxikácii, ako aj na ukladaní vitamínov a energie. Je v úzkom kontakte s endokrinným a tráviacim systémom, preto ak jej funkcia zlyháva, môže to mať viacero negatívnych dôsledkov.

Prvé príznaky nedostatočnej funkcie pečene

● Zožltnutá pokožka a oči (žltačka)
● Bolesť a opuch brucha
● Opuch nôh a členkov
● Svrbenie pokožky
● Tmavý moč
● Svetlá stolica
● Chronická únava
● Nevoľnosť alebo vracanie
● Strata chuti do jedla
● Sklon k tvorbe modrín

Štruktúra a funkcie pečene

Pečeň (hepar) je najväčší pevný orgán a zároveň najväčšia žľaza ľudského tela. Jej hmotnosť môže dosiahnuť až jeden a pol kilogramu a ide o jediný orgán v tele, ktorý má schopnosť regenerácie.

➤ Anatómia pečene

Pečeň sa nachádza v pravej hornej časti brušnej dutiny, priamo pod bránicou, a predstavuje približne dve percentá telesnej hmotnosti dospelého človeka. Má približne kužeľovitý tvar, jej farba je hnedočervená, tkanivo je pevné a pozostáva z pravého a ľavého laloka. Pravý lalok je výrazne väčší ako ľavý. Laloky sa vnútorne skladajú z lalôčikov s priemerom 1–2 milimetre, ktoré pripomínajú mnohostranné hranoly. Pečeň je pokrytá pobrušnicou (peritoneum) a nachádza sa na nej niekoľko pobrušnicových väzov. Z dolnej plochy pečene, od tzv. pečeňovej brány, vedie väzivo nazývané pečeňovo-žalúdočný väz k malej zakrivenine žalúdka, a k počiatočnej časti dvanástnika (duodena) smeruje pečeňovo-dvanástnikový väz. Horná plocha pečene, ktorá prilieha k spodnej strane bránice, je vypuklá. Na dolnej ploche možno pozorovať odtlačky orgánov, s ktorými sa pečeň dotýka. Celý orgán je obalený väzivovým púzdrom, pričom jej vnútorný oporný rámec tvoria retikulárne vlákna (jemná sieť z kolagénových fibríl).

Bunky pečene sú veľké a sú usporiadané po dvoch do radov, čím vytvárajú pečeňové trámy. Pozdĺž okrajov týchto buniek a medzi trámy nad a pod nimi prebiehajú pečeňové kapiláry (drobné cievy). Na okrajoch buniek sa nachádzajú drobné ryhy, ktoré sa spájajú s ryhami susedných buniek a spoločne vytvárajú veľmi jemné kapiláry medzi bunkami – tzv. intracelulárne (medzibunkové) kapiláry. Tie ústia do žlčovodov. Takto sa žlč, ktorú pečeňové bunky vylučujú do týchto rýh, zhromažďuje v žlčových kapilárach a odtiaľ prechádza do žlčových ciest.

Pečeňová tepna, portálna žila (vena portae – zberná žila z tráviaceho traktu) a žlčové cesty sa vo vnútri pečene vetvia spoločne a majú podobný priebeh. Vetvy tepien, žíl a žlčových ciest medzi lalôčikmi napokon prenikajú až do samotných lalôčikov.

Žlčník sa nachádza na dolnej ploche pečene. Produkuje žlč – zelenohnedú tekutinu, ktorá má dôležitú funkciu v trávení tukov, pretože ich premieňa na emulziu (drobné kvapôčky tuku vo vodnom prostredí, ktoré sa ľahšie trávia).

➤ Funkcie pečene

Pečeň má mimoriadne rozmanité a rozsiahle úlohy. Je to ten orgán, v ktorom sa neutralizujú určité toxické látky, ako napríklad vedľajšie produkty metabolizmu (látkovej premeny). Zúčastňuje sa na množstve fyziologických procesov – najdôležitejšie z nich sú:

● Pečeňové bunky syntetizujú glykogén, zložitý sacharid, ktorý slúži ako zásobný zdroj energie.

● Reguluje zrážanlivosť krvi, teda tvorbu krvných zrazenín.

● Zohráva úlohu vo fungovaní hormónov štítnej žľazy (napríklad pri premene tyroxínu na aktívny trijódtyronín).

● Ukladá vitamíny dôležité pre zdravie, konkrétne vitamíny A, D, E, K a B12, ako aj meď. Železo ukladá vo forme feritínu a uchováva ho pre prípad potreby pri tvorbe nových červených krviniek.

● Produkuje albumín, bielkovinu, ktorá prenáša aminokyseliny, metabolity, bilirubín, voľné mastné kyseliny, hormóny a lieky. Zároveň slúži aj ako zásobáreň aminokyselín.

● Vyrába angiotenzinogén, hormón, ktorý zvyšuje krvný tlak zužovaním ciev (súčasť tzv. renín-angiotenzínového systému).

● Neutralizuje významnú časť toxínov a mikroorganizmov, ktoré sa dostanú do nášho tela, a čistí krv.

● Syntetizuje sacharidy, tuky a bielkoviny, teda základné živiny potrebné pre fungovanie organizmu.

● Ďalej spracúva živiny vstrebávané z čreva, čím zabezpečuje ich využitie v tele.

● Produkuje cholesterol, ktorý je okrem iného nevyhnutný na tvorbu žlče potrebnej pre trávenie. Žlč je zároveň nevyhnutná na vstrebávanie vitamínu K.

● Tvorí koagulačné faktory (faktory zrážania krvi), ktoré sú potrebné na zastavenie krvácania.

● Ukladá škrob (glykogén), z ktorého si telo v prípade potreby dokáže vyrobiť energiu.

Ak pečeň nefunguje správne, ovplyvní to aj stav iných orgánov, ako sú mozog, obličky, a dokonca aj štruktúru kostí. Podľa štúdie „Pečeň a jej funkcie“ je pečeň najväčším pevným orgánom v tele, ktorý plní viac ako 500 životne dôležitých funkcií vrátane odstraňovania toxínov z krvi, regulácie hladiny cukru, tvorby žlče, skladovania vitamínov a minerálov či podpory imunitného systému. (2)

Čím škodíme pečeni?

Funkcia pečene sa môže zhoršiť z rôznych dôvodov. Hoci má pečeň schopnosť regenerácie, to neznamená, že ju môžeme bez následkov poškodzovať. Existuje množstvo látok škodlivých pre pečeň, z ktorých jednou z najvýznamnejších je alkohol. Vo veľkých množstvách poškodzuje pečeňové bunky, bráni ich obnove, a ak dôjde k rozsiahlemu poškodeniu, môže to viesť až k odumretiu pečeňového tkaniva.

K pečeňovému poškodeniu prispievajú aj viaceré potraviny – často konzumujeme také „potraviny“, ktoré obsahujú rôzne umelé prídavné látky (aditíva), a sladké či mastné jedlá takisto nepatria medzi spojencov pečene. Príliš veľa cukru sa v pečeni ukladá a narúša činnosť tráviacich enzýmov, ktoré pečeň produkuje. Podobný vplyv má aj nadmerný príjem soli – jeho dôsledkom pečeň nedokáže produkovať dostatok bielkovín, čo znižuje schopnosť ciev udržať tekutiny. Ak sa to stane, tekutina začne prenikať medzi bunky a tkanivá, čo vedie k opuchom (edémom).

Pečeň je veľmi prispôsobivý orgán so schopnosťou regenerácie, no dlhodobé a nadmerné pitie alkoholu v priebehu rokov výrazne znižuje túto schopnosť. To môže viesť k vážnemu a trvalému poškodeniu pečene.

Úspešnosť liečby závisí od typu tvrdnutia pečene (zrnkovej prestavby pečeňového tkaniva) a od toho, či pacient prestane piť. Pri ťažkej alkoholovej cirhóze pečene prežije len 50% pacientov dva roky a iba 35% päť rokov. Rýchlosť zotavenia sa znižuje, ak sa objavia komplikácie, napríklad krvácanie do tráviaceho traktu. V ľahších prípadoch však môže mať kauzálna liečba (liečba zameraná na odstránenie príčiny ochorenia) pozitívny efekt. Jej cieľom je čo najdlhšie zachovať a podporiť činnosť tej časti pečene, ktorá ešte funguje.

Ochorenia pečene

Pečeňové zlyhanie nastáva vtedy, keď v dôsledku náhleho alebo dlhodobého vážneho poškodenia značnej časti pečeňového tkaniva už pečeň nedokáže plniť svoje funkcie. Ak dôjde k úplnému zlyhaniu činnosti pečene, vo väčšine prípadov to vedie k smrti – pokiaľ sa okamžite alebo v krátkom čase nevykoná transplantácia pečene.

K pečeňovému zlyhaniu môžu viesť najmä tieto faktory:

● vírusové infekcie, napríklad hepatitída B alebo C
● nedostatočná výživa
● alkohol
● autoimunitné ochorenia
● otrava hubami
● toxické chemické látky
● tuková pečeň (tzv. steatóza)
● niektoré lieky
● zhubné nádory pečene
● metabolické ochorenia (poruchy látkovej výmeny)

Existuje mnoho druhov ochorení pečene:

● infekcie spôsobené vírusmi, napríklad hepatitída A, B a C
● ochorenia vyvolané drogami, toxínmi alebo nadmerným požívaním alkoholu, ako je stukovatenie pečene a cirhóza (zjazvenie tkaniva)
● rakovina pečene
● dedičné ochorenia, napríklad hemochromatóza a Wilsonova choroba

Wilsonova choroba je porucha metabolizmu medi, pri ktorej pečeň nedokáže vylúčiť prebytočnú meď žlčou, a tá sa následne v pečeni hromadí. Pri hemochromatóze sa v pečeni ukladá nadmerné množstvo železa, čo môže viesť k jej poškodeniu.

Čo je hepatitída?

Hepatitída je zápalové ochorenie pečene. (3) Vo väčšine prípadov ho spôsobuje vírusová infekcia, no existujú aj iné príčiny. Patria sem autoimunitná hepatitída a formy zápalu pečene, ktoré vznikajú ako následok užívania liekov, pôsobenia toxických látok alebo alkoholu. Pri autoimunitnej hepatitíde telo vytvára protilátky proti vlastnému pečeňovému tkanivu.

Chronická hepatitída (dlhodobá forma ochorenia) sa vyvíja pomaly a kvôli miernym počiatočným príznakom je jej včasné rozpoznanie náročné.

Tipy na prevenciu hepatitídy

Okrem očkovania patrí medzi najdôležitejšie spôsoby ochrany dodržiavanie hygieny, čo je najúčinnejšia prevencia pred infekciou hepatitídou A, ktorá sa šíri cez potraviny alebo nápoje kontaminované stolicou infikovanej osoby.

Ak cestujeme do rozvojových krajín, mali by sme dodržiavať nasledovné odporúčania:

● Nepiť vodu z vodovodu – len balenú vodu
● Nekonzumovať surové mušle ani surové ovocie a zeleninu

Hepatitída B, C a D, ktoré sa prenášajú infikovanou krvou alebo telesnými tekutinami, sa dajú predísť nasledovne:

● Nedeľme sa o ihly na podávanie intravenóznych drog (ideálne – vôbec nedrogovať)
● Nepoužívajme cudzie žiletky ani zubné kefky
● Vyhýbajme sa kontaktu s cudzou krvou

Hepatitída B a C sa môžu prenášať aj pohlavným stykom alebo inými intímnymi kontaktmi. Používanie kondómu patrí medzi najúčinnejšie preventívne opatrenia. Najlepšiu ochranu pred hepatitídou B poskytuje očkovanie. Žiaľ, proti hepatitíde C zatiaľ neexistuje žiadna vakcína.

Aké laboratórne vyšetrenia odhalia stav pečene?

Hodnotenie pečeňových enzýmov pomáha určiť zdravotný stav pečene. Testy ALAT a AST merajú enzýmy, ktoré pečeň uvoľňuje ako reakciu na poškodenie alebo ochorenie. Test albumínu ukazuje, do akej miery je pečeň schopná produkovať tento bielkovinový typ. Bilirubínový test zas zisťuje, koľko bilirubínu dokáže pečeň vylúčiť. Test ALP sa využíva na posúdenie stavu pečene a žlčových ciest.

Čo treba vedieť o rakovine pečene?

V pečeni sa môže vyvinúť viacero typov nádorov. Najčastejším typom rakoviny pečene je hepatocelulárny karcinóm (hepatocellularis carcinoma – rakovina vychádzajúca z pečeňových buniek). Iné typy, ako napríklad intrahepatálny cholangiokarcinóm (intrahepatikus cholangiocarcinoma – rakovina žlčových ciest v pečeni) a hepatoblastóm (zriedkavý nádor najmä u detí) sa vyskytujú oveľa zriedkavejšie.

Väčšina ľudí nemá v počiatočných štádiách primárnej rakoviny pečene (rakovina, ktorá vzniká priamo v pečeni) žiadne príznaky. Keď sa prejavia, môžu zahŕňať:

● Úbytok hmotnosti
● Strata chuti do jedla
● Bolesť v hornej časti brucha
● Nevoľnosť a vracanie
● Celková slabosť a únava
● Nadúvanie brucha
● Žltkasté sfarbenie pokožky a očného bielka (žltačka)
● Svetlá, „kriedová“ stolica

Niekedy je príčina rakoviny pečene známa – napríklad pri chronickej hepatitíde. No sú aj prípady, kedy sa ochorenie objaví u ľudí bez známeho ochorenia a bez jasného dôvodu.

Rizikové faktory primárnej rakoviny pečene

● Infekcia vírusom hepatitídy B (HBV) alebo hepatitídy C (HCV)
● Cirhóza pečene (postupujúce a nezvratné ochorenie, pri ktorom sa tvorí jazvovité tkanivo v pečeni)
● Niektoré dedičné ochorenia pečene (napr. hemachromatóza – porucha látkovej výmeny železa, alebo Wilsonova choroba – porucha metabolizmu medi)
● Cukrovka
● Nealkoholové stukovatenie pečene (tuk sa hromadí v pečeni bez súvisu s alkoholom)
● Vystavenie aflatoxínom (jedovaté látky produkované plesňami)
● Nadmerná konzumácia alkoholu

Skríning rakoviny pečene

Nie je preukázané, že skríning (cieľové vyhľadávanie rakoviny pečene) znižuje úmrtnosť na toto ochorenie. No u pacientov s hepatitídou B alebo C a cirhózou pečene môže byť skríning na mieste. Zvyčajne zahŕňa krvné testy a ultrazvukové vyšetrenie brucha.

Dá sa žiť bez pečene?

Bez pečene sa žiť nedá, no ak časť pečeňového tkaniva ostáva funkčná, organizmus môže prežiť. U pacientov s pokročilým ochorením pečene môže byť riešením transplantácia pečene. V niektorých prípadoch sa zvažuje aj transplantácia od živého darcu (živá osoba daruje časť svojej pečene).

Čo podporuje regeneráciu pečene?

Hoci naša pečeň má pozoruhodnú schopnosť obnovy, existuje mnoho spôsobov, ako môžeme prispieť k jej regenerácii, spomína aj štúdia “Terapeutické stratégie na zlepšenie regenerácie pečene“. (4)  Viacero druhov potravín a bylín, vhodné pre pečeňovú diétu, môže pri konzumácii ako súčasť zdravej stravy podporiť tento proces a zároveň zohrávať dôležitú úlohu v detoxikácii pečene.

Predpokladá sa, že cholín, ktorý sa nachádza vo vaječnom žĺtku, podporuje detoxikáciu pečene, zatiaľ čo cvikla obsahuje pigment zvaný betalamín, ktorý chráni pečeň pred oxidačným stresom a chronickým zápalom. Zelenina ako brokolica, cibuľa, kapusta, karfiol a ružičkový kel môže mať čistiaci účinok na pečeň. Vitamíny skupiny B, najmä vitamíny B3 a B12, prispievajú k zdraviu pečene. Ryby obsahujú taurín a polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie pečene. Zdá sa, že strava bohatá na olivový olej znižuje hromadenie triglyceridov v pečeni.

Experimentálne štúdie spomenuli, že káva môže mať ochranný účinok, no podľa vedcov je potrebné tieto poznatky ďalej skúmať. Jedna metaanalýza naznačila súvislosť medzi konzumáciou zeleného čaju a nižším rizikom ochorení pečene. U osôb, ktoré denne vypili viac ako desať šálok zeleného čaju, bol zaznamenaný nižší výskyt rakoviny pečene.

Artičok znižuje hladinu cholesterolu a môže podporovať zdravie pečene. Cesnak obsahuje selén – minerál, ktorý napomáha detoxikácii pečene a aktivuje pečeňové enzýmy. Ovocie ako grapefruit, pomaranč, limetka a citrón zvyšujú schopnosť pečene očisťovať organizmus.

Zníženie alebo úplné vyhýbanie sa konzumácii alkoholu je jedným z najlepších krokov, ako si chrániť zdravie pečene!

Ďalšie tipy na podporu regenerácie pečene

Niektoré bylinky na pečeň sú pri regenerácii pečene nielen užitočné, ale aj veľmi dôležité:

● Pestrec mariánsky
● Senovka grécka
● Štiav konský
● Koreň púpavy
● Sladké drievko
● Benedikt lekársky
● Čakanka obyčajná
● Mäta pieporná
● Zlatobyľ

Liečivé huby – Lesklokôrovka lesklá (Ganoderma lucidum, známa aj ako Reishi) a shiitake síce nepatria medzi bylinky, ale sú veľmi účinné pri riešení pečeňových problémov. Shiitake dokáže viazať ťažké kovy ako stroncium, olovo či ortuť a pomáha detoxikovať pečeň. Ganoderma obsahuje veľké množstvo antioxidantov, ktoré chránia pečeň. Má protizápalové účinky a reguluje hladiny pečeňových enzýmov.

Podpora črevnej mikroflóry – Užívanie baktérií rodu Lactobacillus plantarum a Bifidobacterium bifidum môže urýchliť regeneráciu pečene pri poškodení spôsobenom alkoholom. Probiotiká s týmito kmeňmi účinne prispievajú k očiste a obnove pečene.

Očista pečene môže tiež pomôcť pri problémoch ako sú zápcha spôsobená parazitmi, nadúvanie a tráviace ťažkosti.

Čomu sa vyhýbať?

Vzhľadom na to, že tento orgán disponuje už vyššie spomínanou schopnosťou, istá šanca na liečbu existuje, no iba v prípade ľahkého poškodenia. Tu prichádza na rad v prvom rade zmena životného štýlu, zásadná zmena v stravovaní a tiež fyzická aktivita.  Okrem alkoholu sa neodporúča – ba dokonca je vhodné úplne sa vyhnúť nasledovným potravinám a látkam:

● hotové a polotovarové jedlá
● mastné jedlá
● biela múka a biely cukor
● nadmerné množstvo soli
● voľnopredajné lieky (len výnimočne a krátkodobo, ak je to naozaj nevyhnutné)

Ak tieto možnosti neprinesú zmiernenie, podľa potreby je čas navštíviť odborníka, a prekonzultovať iný liečebný postup, prípadne nastaviť správne užívanie odborným lekárom predpísaných liekov.

Vedecké zdroje:
1. https://www.medicinenet.com/liver_anatomy_and_function/article.htm
2. https://columbiasurgery.org/liver/liver-and-its-functions
3. https://www.webmd.com/hepatitis/ss/slideshow-hepatitis-overview
4. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10625346/