Fajčenie a zhubné nádory

Fajčenie patrí medzi najničivejšie závislosti našej doby a zohráva významnú úlohu pri vzniku viacerých ochorení. Tabakový dym obsahuje viac ako 5 000 chemických látok, z ktorých najmenej 60 je dokázaných karcinogénov. Fajčenie poškodzuje prakticky každý orgán v tele – nielen pľúca, ale aj srdce, cievy, tráviaci systém, močové cesty, kožu či reprodukčné orgány.

Je všeobecne známe, že fajčenie má veľký podiel na vzniku rakoviny pľúc. Menej známe však je, že môže významne prispieť aj k rozvoju mnohých ďalších nádorových ochorení – vrátane zhubných nádorov tráviaceho traktu, ako sú rakovina ústnej dutiny, hrtana, pažeráka, žalúdka, pankreasu, pečene, hrubého čreva a konečníka. Riziko vzniku týchto ochorení rastie s dĺžkou a intenzitou fajčenia, ale aj pasívne vystavenie tabakovému dymu zvyšuje riziko rakoviny a ďalších chorôb. 

Fajčenie sa považuje za jeden z najdôležitejších ovplyvniteľných rizikových faktorov pri prevencii rakoviny, čo potvrdzuje aj štúdia „Fajčenie a rakovina“, ktorá zdôrazňuje význam zanechania fajčenia pre zníženie rizika vzniku zhubných ochorení, bez ohľadu na vek, v ktorom sa človek rozhodne skončiť s fajčením. (1)

Epidemiológia fajčenia a zhubných nádorov

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) užívalo v roku 2020 tabakové výrobky približne 1,3 miliardy ľudí na svete, pričom tento počet v posledných rokoch mierne klesá. Očakáva sa, že do roku 2025 sa zníži na 1,27 miliardy, čo je pozitívny trend aj napriek rastúcej svetovej populácii. Fajčenie je stále veľmi rozšírené aj na Slovensku, kde pravidelne fajčí približne 20% obyvateľov, čo je nad priemerom EÚ.

Fajčenie je celosvetovo hlavnou príčinou odvrátiteľných úmrtí. Podľa WHO spôsobuje fajčenie každý rok smrť viac ako 8 miliónov ľudí, z čoho približne 1,2 milióna tvoria obete pasívneho fajčenia. Na Slovensku je fajčenie zodpovedné za približne 17% predčasných úmrtí, pričom významne prispieva k celkovej úmrtnosti na chronické a onkologické ochorenia.

Zhubné nádory patria medzi hlavné príčiny smrti na svete a v roku 2020 spôsobili takmer 10 miliónov úmrtí. Fajčenie je najvýznamnejším rizikovým faktorom pre vznik a úmrtnosť na rakovinu – predpokladá sa, že je príčinou približne 30% všetkých úmrtí na rakovinu. Najvyššie riziko sa týka rakoviny pľúc, kde je riziko jej vzniku u fajčiarov 10- až 25-krát vyššie v porovnaní s nefajčiarmi a až 90% úmrtí na rakovinu pľúc je spôsobených fajčením. Okrem rakoviny pľúc sa fajčenie významne podieľa aj na vzniku nádorov ústnej dutiny, hrtana, pažeráka, močového mechúra, pankreasu, žalúdka a ďalších orgánov.

Pasívne fajčenie taktiež zvyšuje riziko vzniku rakoviny, najmä rakoviny pľúc, a je príčinou približne 1,2 milióna úmrtí ročne. Na Slovensku sa v posledných rokoch diskutuje aj o vysokom výskyte zhubných nádorov tráviacej sústavy, ktoré patria medzi najčastejšie príčiny úmrtia na onkologické ochorenia, pričom fajčenie je významným spolupôsobiacim faktorom. 

Fajčenie zostáva najvýznamnejším preventabilným rizikovým faktorom pre vznik a úmrtnosť na zhubné nádory, čo potvrdzuje aj štúdia „Fajčenie a rakovina pľúc“, ktorá podrobne opisuje súvislosť medzi fajčením, zápalom a rozvojom rakoviny pľúc. (2) Odhaduje sa, že až tretina všetkých úmrtí na rakovinu je spôsobená fajčením, pričom najvyšší podiel má rakovina pľúc, ale významný vplyv je aj na ďalšie typy nádorov. Znižovanie prevalencie fajčenia je preto kľúčové pre znižovanie výskytu a úmrtnosti na zhubné nádory.

Akú úlohu môže zohrávať fajčenie pri vzniku nádorov tráviaceho systému?

Fajčenie zohráva významnú úlohu pri vzniku viacerých zhubných nádorov tráviaceho systému. Cigaretový dym obsahuje viac než 70 karcinogénnych látok, ktoré sa po vdychnutí dostávajú do celého tela a môžu vyvolať mutácie v bunkách tráviaceho traktu, narušiť ich opravnú schopnosť a oslabiť protinádorovú imunitu. Riziko vzniku nádorov v tráviacom systéme rastie priamo úmerne s počtom vyfajčených cigariet a dĺžkou fajčenia.

☛ Rakovina pažeráka

• Ako ju rozpoznať?

Rakovina pažeráka je veľmi zákerné ochorenie, keďže dlhú dobu nevykazuje žiadne charakteristické príznaky, a tak sa pacienti často dostanú k lekárovi až v pokročilom štádiu ochorenia. Významnú súvislosť medzi fajčením a vznikom adenokarcinómov pažeráka potvrdzuje aj štúdia „Fajčenie cigariet a adenokarcinómy pažeráka“, ktorá poukazuje na zvýšené riziko týchto nádorov u fajčiarov a na zníženie rizika po ukončení fajčenia. (3)

Medzi hlavné príznaky patria: ťažkosti s prehĺtaním (najprv tuhých jedál, neskôr aj tekutín), bolestivé prehĺtanie, „pocit hrče“ v krku pri prehĺtaní, častá nevoľnosť, napínanie, zvracanie, výraznú stratu hmotnosti, zachrípnutie, chrapot, pretrvávajúci kašeľ, bolesť alebo pálenie za hrudnou kosťou, chudokrvnosť (anémia), únava, podvýživa, tmavá (čierna) stolica alebo krv v stolici (znak krvácania), nechutenstvo, malátnosť, potenie, zväčšené lymfatické uzliny.

Príznaky sa často objavujú postupne a môžu napodobňovať bežné tráviace ťažkosti. Ak pretrvávajú dlhšie ako 2–4 týždne, je potrebné čo najskôr absolvovať podrobné lekárske vyšetrenie, najmä u rizikových osôb (fajčiari, konzumenti alkoholu, osoby s dlhodobým refluxom).

Diagnostika: Základom je endoskopické vyšetrenie pažeráka (gastroskopia) s odberom vzoriek na histológiu. Dopĺňa sa laboratórne vyšetrenie, CT, prípadne ďalšie zobrazovacie metódy na určenie rozsahu ochorenia.

Rizikové faktory: Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory patrí fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu, ktoré účinky sa navzájom zosilňujú. Dôležitú úlohu zohráva aj chronický reflux, obezita či niektoré ochorenia pažeráka.

Liečba a prognóza: Možnosti liečby závisia od štádia ochorenia – zahŕňajú chirurgiu, rádioterapiu, chemoterapiu alebo ich kombináciu. Včasné odhalenie zlepšuje šancu na úspešnú liečbu.

☛ Rakovina pankreasu

• Ako ju rozpoznať?

Rakovina pankreasu je obzvlášť zákerne sa rozvíjajúci, agresívny typ nádoru, ktorý často vykazuje príznaky až vtedy, keď sa nádor rozšíri do celého organizmu. V počiatočných štádiách býva ochorenie bez príznakov, preto sa často diagnostikuje neskoro, keď už je liečba komplikovaná.

Príznaky môžu zahŕňať: bolesť brucha (najmä v hornej časti, môže vystreľovať do chrbta), chudnutie, nechutenstvo, žltačka (zožltnutie kože a očí, tmavý moč, svetlá stolica, svrbenie), novovytvorená cukrovka alebo zhoršenie existujúcej cukrovky, nevoľnosť, zvracanie, tráviace ťažkosti, žalúdočnú nevoľnosť, hnačka, zápcha, mastná alebo plávajúca stolica (steatorea), zväčšenie sleziny alebo pečene, ascites (voda v bruchu), únava, skleslosť, depresia, krvné zrazeniny (trombóza), zvýšenú teplotu/horúčku.

Príznaky závisia aj od lokalizácie nádoru v pankrease – nádory v hlave pankreasu častejšie spôsobujú žltačku, nádory v tele a chvoste skôr bolesti a chudnutie.

Diagnostika: Diagnóza sa stanovuje na základe anamnézy, fyzikálneho vyšetrenia, laboratórnych testov (vrátane nádorového markera CA 19-9), zobrazovacích metód (ultrazvuk, CT, MRI, PET/CT) a biopsie pankreasu. Včasná diagnostika je kľúčová, no v súčasnosti neexistuje spoľahlivý skríningový test pre bežnú populáciu.

Rizikové faktory: Fajčenie je najvýznamnejším známym rizikovým faktorom rakoviny pankreasu a zvyšuje riziko viac ako dvojnásobne. Riziko rastie s počtom vyfajčených cigariet a dĺžkou fajčenia. Po ukončení fajčenia sa riziko postupne znižuje, približne po 10 rokoch sa vracia na úroveň nefajčiarov.

Prevencia: Najdôležitejším preventívnym opatrením je nefajčiť, udržiavať zdravú telesnú hmotnosť, vyhýbať sa nadmernému príjmu tukov a údenín a pravidelne sa hýbať.

Liečba a prognóza: Rakovina pankreasu patrí medzi najnebezpečnejšie nádory tráviaceho systému, pričom fajčenie je jej najvýznamnejším ovplyvniteľným rizikovým faktorom. Včasná diagnostika a zdravý životný štýl, najmä nefajčenie, sú kľúčové pre zníženie rizika tohto ochorenia.

☛ Rakovina pečene

• Ako ju rozpoznať?

Rakovina pečene vzniká približne v 80–90% prípadov na podklade cirhózy, ktorá môže byť spôsobená vírusovými hepatitídami, nadmernou konzumáciou alkoholu, stukovatením pečene, ale aj dlhodobým fajčením. Fajčenie je významným rizikovým faktorom, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť vzniku rakoviny pečene, najmä v kombinácii s inými škodlivými vplyvmi.

Samotný nádor pečene vo väčšine prípadov dlhodobo nevykazuje žiadne špecifické príznaky. Najčastejšie dominuje klinický obraz základného chronického ochorenia pečene, pričom malígny proces môže naznačovať náhle zhoršenie stavu predtým stabilného pacienta.

Príznaky môžu zahŕňať: bolesť alebo tlak v pravej hornej časti brucha, nadúvanie, opuch brucha (ascites), nechutenstvo, strata chuti do jedla, chudnutie, nevoľnosť, zvracanie, poruchy trávenia, žltačka (zožltnutie kože a očných bielok), tmavý moč, svetlá stolica, svrbenie kože, únava, slabosť, malátnosť, hmatateľná hrčka v pravom podrebrí, sťažené dýchanie.

Malígny proces môže naznačovať napríklad to, ak sa stav predtým stabilného pacienta s ochorením pečene náhle začne zhoršovať. Pacientov s chronickým ochorením pečene treba pozorne sledovaní a odporúča sa pravidelné vyšetrenie zamerané na nádor (laboratórne, zobrazovacie vyšetrenie).

Diagnostika: Diagnostika rakoviny pečene zahŕňa krvné testy (pečeňové enzýmy, alfa-fetoproteín), zobrazovacie metódy (ultrazvuk, CT, MRI), v niektorých prípadoch biopsiu pečene. Včasná diagnostika je kľúčová pre úspešnú liečbu, preto sa odporúčajú pravidelné kontroly u pacientov s chronickým ochorením pečene alebo rizikovými faktormi..

Liečba a prognóza: Možnosti liečby závisia od štádia ochorenia a celkového stavu pacienta. Patria sem chirurgické odstránenie nádoru, transplantácia pečene, lokálne ablačné techniky, chemoterapia, rádioterapia a cielená biologická liečba. Fajčenie významne zvyšuje riziko vzniku rakoviny pečene, najmä u osôb s ďalšími rizikovými faktormi. Pravidelné sledovanie a včasná diagnostika sú zásadné pre zlepšenie prognózy tohto závažného ochorenia.

☛ Rakovina žalúdka

• Ako ju rozpoznať?

Rakovina žalúdka v počiatočných štádiách zvyčajne nemá charakteristické príznaky, preto sa ochorenie často rozpozná až v pokročilej forme. Príznaky môžu byť nenápadné a ľahko zameniteľné za bežné tráviace ťažkosti.

Príznaky môžu zahŕňať: nechutenstvo, strata chuti do jedla, úbytok hmotnosti bez zjavnej príčiny, nevoľnosť, zvracanie (v pokročilom štádiu aj vracanie krvi), pretrvávajúce pálenie záhy, bolesť brucha, najmä v nadbrušku alebo pocit tlaku, plnosti po malom jedle, poruchy trávenia, grganie, čierna stolica (strávená krv v stolici), prípadne krv v stolici, poruchy prehĺtania, bolesť pri prehĺtaní, nepríjemný pocit sýtosti, opuch, zväčšené lymfatické uzliny, zápach z úst, únava, vysilenosť, malátnosť, anémia (bledosť, slabosť, únava).

V prípade podozrivých príznakov je potrebné čo najskôr absolvovať podrobné lekárske vyšetrenie.

Diagnostika: Základom je endoskopické vyšetrenie žalúdka (gastroskopia) s odberom vzorky na histologické vyšetrenie (biopsia). Na určenie rozsahu ochorenia sa využívajú aj zobrazovacie metódy (ultrazvuk, CT, MRI).

Rizikové faktory: Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory patrí infekcia Helicobacter pylori, strava s vysokým obsahom soli, údenín a konzervovaných potravín, nadmerná konzumácia alkoholu a predovšetkým fajčenie. Fajčenie zvyšuje riziko vzniku rakoviny žalúdka, preto je dôležité sa mu vyhýbať.

Prevencia: Prevencia spočíva v zdravom životnom štýle – vyvážená strava s dostatkom ovocia a zeleniny, obmedzenie rizikových potravín, nefajčenie a pravidelné preventívne prehliadky, najmä u rizikových osôb.

☛ Rakovina hrubého čreva

• Ako ju rozpoznať?

Rakovina hrubého čreva sa vyvíja pomaly a v počiatočných štádiách sa dá pomerne dobre liečiť vďaka modernej komplexnej onkologickej terapii. V počiatočných štádiách ju často nesprevádzajú jasné symptómy, preto by sa kolonoskopia mala odporúčať každému nad 50 rokov alebo skôr u rizikových osôb.

Príznaky môžu zahŕňať: premenlivý zvyk vyprázdňovania (hnačka, zápcha, ich striedanie), zmena tvaru stolice (úzka, ceruzkovitá stolica), pocit nedostatočného vyprázdnenia po stolici, krv v stolici (jasne červená alebo tmavá), čierna stolica, hlienová stolica, krvácanie z konečníka, anémia (chudokrvnosť), pretrvávajúca únava, slabosť, nevysvetliteľný úbytok hmotnosti, nechutenstvo, bolesti brucha, kŕče, nadúvanie, plynatosť, bolesť alebo tlak v oblasti konečníka.

V počiatočných štádiách môže byť jediným prejavom anémia z nedostatku železa alebo okultné (skryté) krvácanie, ktoré sa zisťuje testom na okultnú krv v stolici.

Diagnostika: Základom je kolonoskopia, ktorá umožňuje priamu vizualizáciu čreva, odber vzoriek (biopsiu) a odstránenie polypov. Dopĺňajú ju testy na okultné krvácanie, zobrazovacie vyšetrenia (CT, MRI) a krvné testy na nádorové markery.

Rizikové faktory: Medzi hlavné rizikové faktory patrí vek nad 50 rokov, výskyt rakoviny v rodine, polypy, chronické zápalové ochorenia čriev, nezdravý životný štýl, strava s vysokým obsahom červeného mäsa a tukov, obezita, nedostatok pohybu, nadmerná konzumácia alkoholu a predovšetkým fajčenie. Fajčenie zvyšuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva, preto je dôležité sa mu vyhýbať.

Prevencia: Prevencia spočíva v zdravom životnom štýle – vyvážená strava s dostatkom vlákniny, pravidelný pohyb, obmedzenie červeného mäsa a údenín, nefajčenie a pravidelné preventívne prehliadky (kolonoskopia, test na okultné krvácanie).

Ako ovplyvňuje fajčenie tvorbu nádorov?

Cigaretový dym obsahuje množstvo toxických látok, čo potvrdzuje aj štúdia „Fajčenie tabaku a rakovina“, ktorá poukazuje na prítomnosť približne 70 karcinogénnych zlúčenín v inhalovanom tabakovom dyme. (4) V dnešnej dobe je čoraz populárnejšie používanie elektronických cigariet. Tie síce nefungujú na princípe pálenia tabaku a vdychovania dymu, no ich karcinogénne účinky nie sú vôbec zanedbateľné. Je preto dôležité vedieť, že akákoľvek forma fajčenia, dokonca aj pasívna, zvyšuje šance na rozvoj nádorov.

Vzťah medzi fajčením a tvorbou nádorov:

● Počas zložitého procesu tvorby nádoru je narušená rovnováha signálov, ktoré regulujú – stimulujú – inhibujú rast buniek, čo vedie k nekontrolovanému množeniu buniek.

● Počas fajčenia sa môžu do organizmu dostať karcinogénne látky, ktoré môžu spôsobiť mutácie v dedičných látkach buniek, čo môže viesť k narušeniu normálneho bunkového cyklu.

● Za normálnych okolností má organizmus množstvo „samoliečebných“ mechanizmov nazývaných „opravné mechanizmy“, ktoré pomáhajú napraviť vzniknuté defekty a naprogramovanú smrť chybných buniek. Niektoré látky nachádzajúce sa v cigaretovom dyme brzdia opravné mechanizmy tela, takže chybné, zmutované bunky nemusia byť vždy schopné zomrieť, alebo sa korigovať.

● Niektoré zložky tabakového dymu zhoršujú imunitnú odpoveď organizmu, čím sa zhoršuje aj celková imunita a taktiež aj protinádorová imunita.

● Poťahovanie cigarety udržiava v organizme tzv. pretrvávajúci zápalový proces, ktorý v mnohých prípadoch tiež prispieva k tvorbe nádorov.

Prečo treba prestať fajčiť?

Prestať fajčiť – nech už je to kedykoľvek – má celý rad zdravotných výhod. Okrem iného sa znižuje riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení, pľúcnych ochorení, cukrovky a znižuje sa šanca na rozvoj všetkých malígnych nádorov súvisiacich s fajčením.

Nikdy nie je neskoro prestať fajčiť, pretože priaznivé účinky tohto rozhodnutia na zdravie sú aktuálne takmer vždy. Treba však vedieť, že čím skôr niekto prestane fajčiť, tým menšie je riziko vzniku chorôb súvisiacich s fajčením.

Vedecké zdroje:
1. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/000293439290621H
2. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4080902/
3. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC2935475/
4. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0169500204800023